Sokol myšiar
| Sokol myšiar | |
 Dospelý samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 | |
 Mapa rozšírenia sokola myšiara Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Hniezdiaci, celoročný výskyt
Migrujúci
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sokol myšiar (iné názvy: pustovka, pustovka obyčajná[3][4]; ľudovo: myšiar, myšiak[5]; neodborne alebo zastarano aj poštolka, v dávnej slovenčine aj postolka, pastovka[6]; lat. Falco tinnunculus) je dravec z čeľade sokolovitých. Spolu s myšiakom lesným patria k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Hniezdi takmer na celom Slovensku od nížin až do 2 300 m n. m.[7] Často obýva mestské obydlia a je známy svojim typickým trepotavým letom. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sokol myšiar patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, počty v európskej populácie klesli v priebehu troch generácií, posledných 16,2 rokov o 25 %. V štátoch Burkina, Mali, Niger a v severnom Kamerune poklesli stavy sokola myšiara v rokoch 1969 – 1973 a 2000 – 2004 vo všetkých skúmaných miesta a to aj v chránených územiach aj mimo chránených území o 75 – 94 %.[1]
Poznávacie znaky
[upraviť | upraviť zdroj]Rozpätie krídel: 75 cm
Váha: Samec 160 – 220 g; Samica 200 – 250 g
Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Samci majú okrem toho na hrdzavom chrbte malé čierne kosoštvorcové škvrny, na každom pierku jednu. Chvost a koreň chvosta sú tiež svetlosivé. Na konci chvosta je čierny pruh s bielou obrubou. Spodná časť je krémovo svetlá a veľmi jemne hnedo fľakatá alebo pruhovaná. Brucho a spodná časť krídel je skoro biela.
Dospelá samička má tmavohnedé sfarbenie na chrbte. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výrazným pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá. Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu. U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku bolo v rokoch 1980 – 1999 dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 91,60 % a zimovanie v 73 % mapovacích kvadrátov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov bol 4 000 - 6 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón.[7] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[7]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 6000 – 10000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý. [2][10][11]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 6000 – 10000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[12]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Často obsadzujú polobúdky. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4 – 6 vajíčok. Sedí na nich 28 – 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďalších ôsmich dní ich zahrievať postupne prestáva.
Vo veku 30 dní mláďatá opúšťajú hniezdo, rodičia ich ale ešte nejaký čas prikrmujú.
Potrava a lov
[upraviť | upraviť zdroj]Živí sa hlavne myšami a hrabošmi, občas menšími druhmi vtákov a v lete aj veľkým hmyzom a žabami. Občas sa jeho korisťou stávajú taktiež netopiere a dokonca aj dážďovníky tmavé[13]. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. Hraboše, myši a iné hlodavce si označujú cestičky močom a fekáliami, takže sokoly myšiare môžu počas letu monitorovať veľkú plochu biotopu.
Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu vo zvláštnej naklonenej polohe) asi 10 – 20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami. Sokoly môžu okrem toho používať aj tzv. sit and wait techniku lovu, kedy sledujú korisť z vyvýšených miest (napr. stĺpov vysokého napätia alebo striech budov) a vo vhodný okamih zaútočia rýchlym spustením sa k zemi. Nedávno bola zaznamenaná neobvyklá technika lovu, kedy niektoré sokoly vyčkávali na korisť zavesené priamo na ventilačných otvoroch pod strechami panelákových bytov. Vyletujúce netopiere alebo dážďovníky, ktoré sa v týchto dierach ukrývajú alebo rozmnožujú, tak vleteli priamo do nastražených pazúrov striehnúcich sokolov. V niektorých prípadoch sokoly dokonca vyťahovali spomínanú korisť nohami priamo z týchto dier.[14]
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[15]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vľavo samička, vpravo dole samček s typickým tmavým bodkovaním -
Letiaci samec -
Vajce -
Hniezdna polobúdka (polovica prednej steny) -
Mláďatá na hniezde -
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 6. októbra 2018.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
- ↑ (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 447.
- ↑ myšiak. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6.
- ↑ Pozri zdroje v článku pustovka
- ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sokol myšiar, s. 207 - 209.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Mikula P. 2012: Zloženie potravy sokola myšiara (Falco tinnunculus) počas letného obdobia v Bardejove na severovýchodnom Slovensku. Sylvia 48: 109–114.
- ↑ Mikula P., Hromada M. & Tryjanowski P. 2013: Bats and Swifts as food of the European Kestrel (Falco tinnunculus) in a small town in Slovakia. Ornis Fennica 90(3) 178–185.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sokol myšiar
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sokol myšiar
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas sokola myšiara na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Falco tinnunculus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Falco tinnunculus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)