Preskočiť na obsah

Rodová ideológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rodová ideológia (iné názvy: gender, džender ideológia) je naratív[1] o údajnom sprisahaní alebo koordinovanom útoku najmä zo Západu s cieľom zničiť „tradičné hodnoty“ a „tradičnú rodinu“.[2] Niektorí autori ju označujú aj ako morálnu paniku[3][4] alebo konšpiračnú teóriu.[5] Skupina viac ako 130 slovenských lekárov namietajúca vnášanie rodovej ideológie do spoločnosti ju však definuje odlišne. Podľa nich rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[6]

Tento termín rod ("gender") — pôvodne v anglickom jazyku výhradne jazykovedný, slúžiaci na kategorizáciu podstatných mien ako mužského a ženského rodu — aplikoval americký psychológ John Money (ktorého príslušný výskumný program na Univerzite Johna Hopkinsa bol zrušený jeho nadriadeným Paulom McHughom) na to čo nazval "vnútorné sexuálne založené ja" (v angl. "inner sexed self").[7] Pojem rodová ideológia sa často nesprávne zamieňa s pojmom rodová rovnosť.

Podľa Allana Metcalfa, dnes už zosnulého profesora angličtiny a žurnalistiky na MacMurray College v Jacksonville (Florida), "mladí ľudia majú v dnešnej dobe na výber, s akým sa predtým nestretli. A nie je to voľba raz a navždy; môžu sa kedykoľvek pýtať a predefinovať. ... je to vaša voľba byť nazývaný lesba, gay, bisexuál, transgender, queer a spytujúci, intersex, asexuál – alebo niečo iné. ... Dospeli sme do bodu, že bez ohľadu na anatómiu si môžete zvoliť svoju rodovú identitu. A môžete sa rozhodnúť zmeniť svoju rodovú identitu tak často, ako si prezliekate odev."[8]

Takéto chápanie je založené na nesprávnej interpretácii pojmov pohlavie a rod. Pohlavie ako biologický atribút ľudských bytostí je vrodené a nemenné.[7] Za jedinú výnimku sú považovaní tzv. intersexuálni a transrodoví ľudia, u ktorých je podmienené biologickými faktormi. Ide však o relatívne malú skupinu ľudí, ktorá tvorí menej než jedno percento populácie.[9] Okrem toho zmena pohlavia je veľmi komplikovaný dlhodobý proces zložený z množstva lekárskych zákrokov.

Proti rodovej ideológii sa vyhraňuje Konferencia biskupov Slovenska, argumentujúc o.i. že postojmi typu „biologicky určené pohlavie sa má údajne prekonať možnosťou slobodne si ho vybrať, čo vraj zabezpečí rovnosť medzi ľuďmi“ sa človek „chce stavať do pozície Stvoriteľa“.[10]

Rodová rovnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od pohlavia, ktoré je biologické, rod „sa vzťahuje na sociálne atribúty a možnosti spojené s tým, že sme ženy a muži (na základe pohlavia), a na vzťahy medzi ženami a mužmi a dievčatami a chlapcami, ako aj na vzťahy medzi ženami a vzťahy medzi mužmi. Tieto vlastnosti, spoločenské možnosti a vzťahy sú sociálne konštruované a učíme sa ich prostredníctvom socializačných procesov. Menia sa v závislosti od kontextu, aj času. Rod určuje, čo sa v danom kontexte od ženy alebo muža očakáva, čo je dovolené a oceňované. Vo väčšine spoločností existujú rozdiely a nerovnosti medzi ženami a mužmi v pridelených povinnostiach, vykonávaných činnostiach, prístupe k zdrojom a kontrole nad nimi, ako aj v možnostiach rozhodovania."[11]

Rodová rola je spoločenské očakávanie, akí majú ľudia byť na základe svojho rodu – napríklad, že „všetky ženy sú prirodzene starostlivé“ alebo „všetci muži agresívni“.

Rodová rovnosť je princíp ľudských práv, ktorý zavádza spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi bez ohľadu na pohlavie alebo rod. V praxi to znamená rovnaké práva, povinnosti a možnosti pre mužov a ženy, chlapcov a dievčatá. „Rovnosť neznamená, že muži a ženy budú rovnakí, ale že práva žien a mužov, ich povinnosti a životné možnosti nebudú závisieť od toho, či sa narodili ako muž alebo žena. Rodová rovnosť znamená, že záujmy, potreby a priority oboch, žien aj mužov, sú brané do úvahy, uznávajúc rozdiely medzi rôznymi skupinami žien a mužov. Nejedná sa ani o ženskú záležitosť, týka sa rovnako aj mužov.“[12]

Každý človek môže byť definovaný viacerými znakmi (vek, etnický pôvod, zdravotné postihnutie atď.) a o každom z nich existujú spoločenské stereotypy. Keďže žiaden z týchto znakov by nemal ovplyvňovať individuálnu slobodu človeka realizovať sa podľa svojho talentu a túžob, nemal by ho ovplyvňovať alebo znevýhodňovať ani rod/pohlavie. Rodová rovnosť je vo výsledku osobná sloboda realizovať svoj potenciál. Ako ľudskoprávny princíp a zároveň ako verejná politika sa usiluje o spoločnosť, v ktorej rodové predsudky nepoškodzujú ľudí a nebránia im v tom, aby sa uplatnili podľa svojich schopností alebo talentu - pre príklad, ak chce žena pracovať v stavebníctve alebo muž v materskej škole, spoločenské predsudky alebo očakávania a bariéry na tom postavené by im v tom nemali brániť.

V minulosti viedol boj za rodovú rovnosť k rovnakým majetkovým právam žien a mužov,[13] k zavedeniu volebného práva pre ženy v Česko-Slovensku ako jednej z prvých krajín na svete,[14] k priznaniu rodičovských práv matkám, nielen otcom,[15] k rovnosti pred zákonom alebo k rovnakému odmeňovaniu za rovnakú prácu.[16]

Teórie vzniku

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vedcov a vedkýň[17][18] sa zhoduje, že hnutie odporu voči rodovej rovnosti má počiatky v interných diskusiách katolíckej cirkvi v 90.-tych rokoch, kde sa snažili zaujať stanovisko a bojovať proti výsledkom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji organizovanej UNFPA/OSN z roku 1994 a neskôr Svetovej konferencie žien v Pekingu z roku 1995. Po týchto konferenciách OSN začala uznávať a ochraňovať sexuálne a reprodukčné práva.[19][20][21]

Svätá stolica sa obávala, že tento vývoj bude viesť k uznaniu interrupcie ako ľudského práva (ktoré je súčasťou reprodukčných práv a práva žien zaobchádzať so svojim telom) a normalizáciu homosexuality. Termín rod „chápala Svätá stolica ako strategický nástroj na útok a destabilizáciu prirodzenej rodiny.“[22]

Podľa pápeža Františka „rodová ideológia“ podkope názor cirkvi o vzájomnom dopĺňaní sa žien a mužov“[23] a prirovnal ju k jadrovým zbraniam, má to byť jeden z „Herodov, ktoré ničia, ... a ktoré znetvoria tváre mužov a žien, zničia stvorenie.“[24]

V roku 2019 katolícka cirkev vydala prvý veľký dokument zaoberajúci sa špecificky „rodovou ideológiou“, kde tvrdí, že existujú iba dve biologicky určené pohlavia alebo rody.[25]

Koordinované šírenie konšpirácie po Európe

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď názory hnutia proti rodovej rovnosti boli plne sformulované už okolo roku 2003, prvé protesty a veľké verejné aktivity sa v Európe rozmohli okolo rokov 2012 – 2013. Okrem katolíckej cirkvi a katolíckych organizácií v širšom slova zmysle si boj proti rodovej rovnosti zobrali za svoj aj krajne-pravicové politické strany.

Približne od roku 2011 – 2013 sa pojem „džender ideológia“ a všeobecne boj proti reprodukčným právam žien rozmáha v Európe. Podľa uniknutých emailov a dokumentov, ktoré sprostredkovala WikiLeaks[26] viaceré organizácie koordinujú svoje aktivity pod platformou Citizen Go, celoeurópskou iniciatívou, ktorá sa zameriava na kampane a online petície adresované politikom, v ktorých žiada pozastavenie zákonov, správ alebo iniciatív, ktoré z ich hľadiska smerujú k ohrozeniu „tradičnej rodiny“.

Za desať rokov existencie platforma pracovala s rozpočtom viac ako 30 miliónov eur.[27] Organizácii prispel ruský oligarcha blízky ruskej ortodoxnej cirkvi Konstantin Malofejew či americké konzervatívne skupiny blízke Donaldovi Trumpovi.[28]

V Madride v roku 2012 organizovali Svetový kongres rodín, ktorý americké ľudskoprávne organizácie označujú za jednu z najvplyvnejších platforiem na šírenie nenávisti.[29] Za Slovensko sa zúčastnila vtedajšia europoslankyňa za Kresťanskodemokratické hnutie Anna Záborská (v súčasnosti OĽANO). Zahraničné, predovšetkým poľské a maďarské, ultrakonzervatívne hnutia aktívne propagujú „rodovú ideológiu“ aj na Slovensku.[30]

Šírenie „rodovej ideológie“ na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V médiách na Slovensku sa pojem „rodová ideológia“ objavil v roku 2011. Používal sa v prekladových textoch zahraničných ultrakonzeratívnych organizácií a v prostredí katolíckej cirkvi v rámci kritiky Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známemu ako Istanbulský dohovor.[31] K známym konzervatívnym politickým stranám, politikom a političkám sa pridali novovznikajúce mimovládne organizácie, ktoré vystupovali ako občianski aktéri ochraňujúci „tradičnú rodinu“, cirkevné charity a cirkvou zriaďované alebo podporované organizácie poskytujúce služby, ale aj tzv. alternatívne médiá či krajne pravicové a explicitne fašistické politické subjekty.[32] Na verejnosti sa s pojmom „rodovej alebo džender ideológie“ na Slovensku stretávame od roku 2013. V tom roku Konferencia biskupov Slovenska vydáva pastiersky list, kde varuje pred nebezpečenstvom "rodovej ideológie": „Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy,“ ... „Stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou ‚gender ideológiou‘.“[33] „Kultúrou smrti“ ďalej označujú aj aktivity smerom k zrovnoprávneniu párov rovnakého pohlavia, pre ktorý sa zneužíva pojem „homoloby“.[34]

Neskôr aktivity katolíckych organizácií a cirkvi vyústili v referendum proti právam LGBT ľudí, proti sexuálnej výchove a eutanázii.

Subjekty vyjadrujúce sa k téme rodovej ideológie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku aktívne rozširuje teóriu o „rodovej ideológii“ viacero subjektov, lekárov, politikov a političiek. Okrem spomínanej katolíckej cirkvi a katolíckych organizácií ako Aliancia za rodinu sú to napríklad poslanci Anna Záborská, pôvodným povolaním učiteľ náboženstva Richard Vašečka, bývalí poslanci Anna Verešová, Štefan Kuffa, ktorý ohľadom rodového scitlivovania detí parafrázoval biblický výrok z Evanjelia podľa Lukáša: „To, čo sa deje v západných krajinách, kde púšťajú rozprávky o dvoch princoch a o dvoch princeznách, ako sa majú radi, ako sú zaľúbení. To je pohoršenie pre tieto deti. Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody. Lepšie by ti bolo, ako keď pohoršíš jedného z týchto maličkých. Lepšie by ti bolo. A my pohoršujeme mládež, my pohoršujeme deti. Je to čosi nehorázne, je to čosi odporné a obludné!“[35][36] LGBT záujmová skupina toto vyjadrenie podsúvala verejnosti vytrhnuté z kontextu ako návrh na "topenie gejov".[37]

„Rodovej ideológii“ sa venuje aj politik Štefan Harabin, ktorý spopularizoval termín „džendžer ideológia“[38] a strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.[39] Predseda KDH Milan Majerský povedal, že sa podľa neho LGBTI ideológia častokrát zamieňa s rodovou ideológiou. Tá "v podstate obsahuje tú istú oblasť otázok, ktoré sa týkajú zväzkov osôb rovnakého pohlavia, týkajú sa napríklad aj transrodových ľudí, aj ďalších agend, ktoré sú pretavované v legislatívnych úpravách. Či už napríklad v školských zákonoch, v spravodlivosti, v sociálnych zákonoch a tak ďalej".[40] Erik Kaliňák, europoslanec za stranu SMER, považuje rodovú ideológiu za pliagu voči ktorej má v úmysle bojovať, pretože ju považuje za vymyslenú pedofilmi, experimentálne zničenú a zdiskreditovanú, napriek tomu že istá skupina aktivistov ju naďalej propaguje.[41]

Skupina viac ako 130 slovenských lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov[42] vydala 1.júna 2014 pri príležitosti Medzinárodného dňa detí "Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí" v ktorom žiadala vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do vzdelávacieho procesu. Navrhla zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

  1. Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa.
  2. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre.
  3. Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti.
  4. Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže.
  5. Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch, ich manipulovaním k prijatiu postojov rodovej ideológie, ako aj formou jej verejnej propagácie.[6]

Taktiež Pápež František sa v rozhovore pre argentínsky denník La Nación vyjadril že "Rodová ideológia je dnes jednou z najnebezpečnejších ideologických kolonizácií". Dodal, že ľudia sú naivní, ak si myslia, že práve toto je cesta k pokroku.[43]

Opozícia voči šíreniu "rodovej ideológie"

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo strany Slovenskej republiky neprišlo kvôli nátlaku kresťanských organizácií a niektorých politických aktérov, ktorí nesprávne obviňovali Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zo šírenia „rodovej ideológie“. V rokoch 2019 – 2021 silnejú protesty proti pokusom o sprísňovanie potratovej legislatívy.

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KOVÁTS, Eszter. "The Emergence of Powerful Anti-Gender Movements in Europe and the Crisis of Liberal Democracy" In Köttig, Michaela; Bitzan, Renate; Petö, Andrea (eds.). Gender and Far Right Politics in Europe.. Switzerland : Springer, 2016. S. 175-189.
  2. ↑ KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017.
  3. ↑ CAREAGA-PÉREZ, Gloria. "Moral Panic and Gender Ideology in Latin America".. "Religion and Gender. 6, 2016, s. 175-189. DOI: 10.18352/rg.10174.
  4. ↑ ŻUK, Piotr; ŻUK, Paweł. "'Murderers of the unborn' and 'sexual degenerates': analysis of the 'anti-gender' discourse of the Catholic Church and the nationalist right in Poland".. Critical Discourse Studies. 17, 2019, s. 566–588. DOI: 10.1080/17405904.2019.1676808. S2CID 210358322.
  5. ↑ MARCHLEWSKA, Marta; CICHOCKA, Aleksandra; ŁOZOWSKI, Filip; GÓRSKA, Paulina; WINIEWSKI, Mikołaj. "In search of an imaginary enemy: Catholic collective narcissism and the endorsement of gender conspiracy beliefs". The Journal of Social Psychology. 159, 2019, s. 766–779. DOI: 10.1080/00224545.2019.1586637.. PMID 30870100. S2CID 78092505..
  6. ↑ a b Vyjadrenie lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov: Výzva pri príležitosti Medzinárodného dňa detí: Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí [online]. Alojz Rakús et al./WordPress.com, 01.06.2014, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online.
  7. ↑ a b VAN METER, Quentin. The Rise of Transgender Medicine [online video]. IFTCC, 2018-11-04, [cit. 2024-12-19]. Čas 06:00 – 31:00. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ METCALF, Allan. What’s Your PGP? [online]. 2014-09-01, [cit. 2024-12-22]. Dostupné online.
  9. ↑ CAIN MILLER, Claire. The Search for the Best Estimate of the Transgender Population. The New York Times. Dostupné online.
  10. ↑ KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska o rodovej rovnosti [online]. Katolícka cirkev na Slovensku. Dostupné online.
  11. ↑ Gender [online]. European Institute for Gender Equality, 05.08.2021. Dostupné online.
  12. ↑ Gender equality [online]. European Institute for Gender Equality. Dostupné online.
  13. ↑ HAGEMAN, Gro. Citizenship and social order: gender politics in twentieth-century Norway and Sweden. Women's History Review 11:3, s. 417-429. DOI: 10.1080/09612020200200329.
  14. ↑ Histórie žien: ako si ženy volebné právo vymohli. ASPEKTin - feministický webzin, 24/02/2016. Dostupné online [cit. 2021-11-24]. ISSN 1225-8982. Archivované 2019-09-12 z originálu.
  15. ↑ WROATH, John. Until They Are Seven: The Origins of Women's Legal Rights. [s.l.] : Office of Justice Program, 1998. Dostupné online.
  16. ↑ Zákon č. 365/2004 Z. z.Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) [online]. 24.6.2004. Dostupné online.
  17. ↑ CASE, Mary Anne. "Trans Formations in the Vatican's War on 'Gender Ideology'". Signs: Journal of Women in Culture and Society (University of Chicago Press. 44), s. 639–664. ISSN S2CID 149472746 0097-9740. S2CID 149472746. DOI: 10.1086/701498.
  18. ↑ ABDOU, Leila Hadj. "Religion and Gender". In Haynes, Jeffrey (ed.). The Routledge Handbook of Religion, Politics and Ideology. [s.l.] : Routledge, 2021. ISBN 978-1-000-41700-5.
  19. ↑ KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1.
  20. ↑ KOVÁTS, Eszter. "The Emergence of Powerful Anti-Gender Movements in Europe and the Crisis of Liberal Democracy" In Köttig, Michaela; Bitzan, Renate; Petö, Andrea (eds.). Gender and Far Right Politics in Europe.. [s.l.] : Springer, 2016. ISBN 978-3-319-43533-6. S. 175-189.
  21. ↑ CAREAGA-PÉREZ, Gloria. "Moral Panic and Gender Ideology in Latin America".. "Religion and Gender. 6, 2016. DOI: 10.18352/rg.10174.
  22. ↑ KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1.
  23. ↑ KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1. S. 5.
  24. ↑ Pope Francis compares arguments for transgender rights to nuclear arms race [online]. The Independent, 21.02.2015. Dostupné online.
  25. ↑ MARCHLEWSKA, Marta; CICHOCKA, Aleksandra. "How a gender conspiracy theory is spreading across the world". The Conversation, 23.03.2020. Dostupné online.
  26. ↑ The Intolerance Network [online]. WikiLeaks, 05.08.2021. Dostupné online.
  27. ↑ Angriff der christlichen Fundis. Taz.de, 05.08.2021. Dostupné online.
  28. ↑ Angriff der christlichen Fundis. Taz.de, 05.08.2021. Dostupné online.
  29. ↑ The Intolerance Network [online]. WikiLeaks, 05.08.2021. Dostupné online.
  30. ↑ Radikáli s dosahom: Ako ultrakonzervatívne hnutia pretvárajú strednú Európu [online]. Investigatívne centrum Jána Kuciaka, 11.5.2021. Dostupné online.
  31. ↑ VALKOVIČOVÁ, Veronika; MAĎAROVÁ, Zuzana. From weirdoes to political actors - the journey of Slovak gender ideology rhetoric. In Heinrich Böll Stiftung, Gunda Werner Institute, Feminism and Gender Democracy. [online]. 2019. Dostupné online.
  32. ↑ Opozícia voči pojmu rod [online]. ASPEKTin - feministický webzin, 23.10.2021, [cit. 2021-11-24]. Dostupné online. Archivované 2022-07-13 z originálu.
  33. ↑ Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2013 [online]. Katolícka cirkev na Slovensku, 2013. Dostupné online.
  34. ↑ VESELOVSKÝ, Dušan. Bránime homosexuálne cítiacich – manipulácie a klamstvá [online]. 20.01.2014. Dostupné online.
  35. ↑ KUFFA, Štefan. 23. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia 42. - poslanec NR SR (OĽaNO) [online]. NR SR Tlač 604, 2013-09-19 [10:16:55 - 10:23:22], [cit. 2024-12-18]. Dostupné online.
  36. ↑ Evanjelium podľa Lukáša, 17. kapitola [online]. Slovenská biblická spoločnosť, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online.
  37. ↑ Homofóbne výroky politikov. Brainee.hnonline. Dostupné online.
  38. ↑ Prezidentské mémy: Ako vznikli vtipy o Štefanovi Harabinovi. Fičí.sme.sk, 12.3.2019. Dostupné online.
  39. ↑ Opozícia voči pojmu rod [online]. ASPEKTin - feministický webzin, 23.10.2021, [cit. 2021-11-24]. Dostupné online. Archivované 2022-07-13 z originálu.
  40. ↑ Milan Majerský dostal v Markíze opäť divácku otázku o LGBTI+ [online]. 2023-10-17, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online.
  41. ↑ Rodová ideológia je pliaga. Bodka! [online]. SMER - Sociálna Demokracia, 2023-09-14, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online.
  42. ↑ [Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí] - Zoznam signatárov [online]. 02.06.2024, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online.
  43. ↑ Pápež FrantišekRodová ideológia je nebezpečná, nepredstavuje cestu k pokroku [online]. Konzervatívny denník Postoj/Vatican News, 11.03.2023, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rodová_ideológia&oldid=7960548“