Deväťsil biely
| Deväťsil biely | |
 Deväťsil biely – Ilustrácia. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Petasites albus (L.) G.Gaertn.[1][2], 1791[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Deväťsil biely[3] (lat. Petasites albus)[2] je druh trvácej byliny rodu deväťsil, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Prirodzene je rozšírený od Európy po Kaukaz.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil biely je trváca mohutná bylina so silným ružovkastým podzemkom, vytvárajúca súvislé zárasty. Byľ je priama, dutá, zelená, výrazne rebrovitá, v hornej časti bielo plstnatá, vysoká 10 až 40 cm, v čase zrelosti plodov vysoká až 80 cm.[3][4][5]
Prízemné listy sú stopkaté, stopka je spravidla plná, valcovitá, dlho odstávajúco chlpatá. Čepeľ je jemná, rýchlo vädnúca, takmer okrúhla, s priemerom do 50 cm. Na rube je plstnatá, na líci takmer lysá, matne tmavozelená, pravidelne laločnatá a na okraji hrubo zubatá. Byľové listy sú početné, šupinovité, sediace, čepeľ je vajcovitá, zelená, pavučinato chlpatá, dlhá do 3 cm.[3][4][5]
Súkvetia zložené z úborov tvoria kužeľovité až valcovité strapce. Samčie súkvetia pozostávajú so 4 až 5 obrátene kužeľovitých úborov, s priemerom do 15 mm, samičie tvoria súkvetia až so 45 úbormi, s priemerom do 6 mm. Všetky kvety sú žltobiele, rúrkovité, korunné cípy sú dlhé 2 až 4 mm, blizny obojpohlavných kvetov sú až po bázu rozdelené. Zákrov je dvoj až trojradový, zákrovné listene sú čiarkovité, na vrchole končisté.[3][4][5]
Plodmi sú žltohnedé hranolovité nažky, dlhé 3 až 4 mm, na vrchole s chocholcom.[3][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil biely sa prirodzene vyskytuje od Európy po Kaukaz. Zavlečený je vo Veľkej Británii, Írsku, Pobaltských štátoch a Indii. Za vyhynutý je považovaný v Alžírsku.[2]
Na Slovensku je hojný v Slovenskom krase, Strážovských vrchoch, Kremnických vrchoch a Štiavnických vrchoch, v pohorí Vtáčnik, na Poľane, Slovenskom rudohorí, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, vo Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych Tatrách a Vysokých Tatrách, Pieninách, Bielych Karpatoch, Západných Beskydách a Nízkych Beskydách, v Bukovských vrchoch a na Vihorlate. Vzácne bol výskyt dokumentovaný na Devínskej Kobyle a Východoslovenskej nížine.[3][6]
Najnižšie zaznamenaný výskyt pochádza z Pozdišoviec (135 m n. m.), najvyšší z Vysokých Tatier, v oblasti Sliezskeho domu, vo výške 1 630 m n. m.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil biely lemuje brehy potokov v bukových a jedľovo-smrekových lesoch podhorských a horských polôh. Obľubuje vlhké až mokré, výživné, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Kvitne od marca do mája. Považuje sa za medonosnú rastlinu.[3][5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Spodné listy. -
Detail rúrkovitých kvetov. -
Odkvitnuté úbory s nažkami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Fruct. Sem. Pl. 2: 406 (1791)
- ↑ a b c d e Petasites albus (L.) Gaertn. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 74-77.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1081.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 238-239.
- ↑ Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 58.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deväťsil biely
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Deväťsil biely
