Preskočiť na obsah

Bitka na Litave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka na rieke Litava
Súčasť uhorsko - rakúskych pohraničných konfliktov

Miniatúra zobrazujúca smrť Fridricha II. Babenberga. Z babenberského rodokmeňa, kláštor Klosterneuburg, 14891492
Dátum 15. jún 1246
Miesto brehy rieky Litavy, Rakúsko
Výsledok Rakúske Pyrrhovo víťazstvo, smrť vojvodu Fridricha a zánik rodu Babenbergovcov
Protivníci
Uhorsko Rakúske vojvodstvo
Velitelia
Belo IV.
Roland I. Rátót

Rostislav Michajlovič

Fridrich II. Babenberg

Bitka na rieke Litava sa odohrala 15. júna 1246 neďaleko brehov rieky Litava medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a rakúskeho vojvodu Fridricha II. Uhorská armáda bola porazená, ale vojvoda Fridrich bol zabitý, čím sa skončili rakúske nároky na západné župy Uhorska.[1]:106-116 Presná poloha bitky nie je známa; podľa opisu súčasného minnesängera Ulricha von Liechtenstein mohlo byť bojisko medzi mestami Ebenfurth a Neufeld.

Po porážke v bitke na rieke Lech v roku 955 Maďari prestali útočiť na Nemecko a usadili sa v bývalej rímskej provincii Panónia, kde založili Uhorské kráľovstvo. Priľahlé územia na západ od Litavy boli začlenené ako Štajerská marka do Svätej ríše rímskej. V roku 1180 cisár Fridrich Barbarossa povýšil štajerské krajiny na vojvodstvo, ktoré v roku 1192 získali rakúski vojvodovia z rodu Babenbergovcov.

Od roku 1241 utrpelo Uhorské kráľovstvo veľké straty v priebehu mongolskej invázie do Európy, ktorá vyvrcholila katastrofálnou porážkou Uhorska v bitke na rieke Slaná. Babenberský vojvoda Fridrich II. využil túto slabosť, zaútočil na Uhorsko a vzniesol nároky na západné komitáty Moson, Sopron a Vas. Belo IV. útok v máji 1242 odrazil a v druhej polovici roku 1242 dobyl späť mestá Kőszeg a Šopron, ktoré musel dať Fridrichovi do zástavy, keď bol uňho v zajatí v Hainburgu.[2]:165 K ďalšiemu stretnutiu došlo 15. júna 1246 pri opätovnom Fridrichovom útoku na Uhorsko.

Uhorský kráľ Belo IV. sa však dokázal postaviť proti rakúskej invázii. S podporou svojho zaťa haličského kniežaťa Rostislava Michajloviča zhromaždil vojská a vytiahol proti Fridrichovým silám, s ktorými sa stretol pri rieke Litava. Uhorské vojská boli síce porazené, ale sám vojvoda Fridrich II. v bitke padol, keď sa dostal až doprostred oddielov Rostislava Michajloviča a tam bol zabitý bez toho, aby to jeho sprievod spozoroval. Mŕtvolu po rakúskom víťazstve našiel na bojisku až jeho pisár Heinrich.[2]:165

Kráľ Belo sa potom vrátil z prímorských oblastí. Uhorský ľud (vojaci) zabil v bitke pri Viedenskom Novom Meste bojachtivého muža Fridricha, rakúskeho vojvodu (prebodli mu čeľusť). Hoci tento vojvoda padol v boji, kráľ Belo s Uhrami nedosiahol víťazstvo.
Obrázková kronika[3]:259

Bitka znamenala koniec rakúskeho vládnuceho rodu Babenbergovcov a vyvolala ďalší konflikt o nadvládu nad zaniknutými cisárskymi lénami v Rakúsku a Štajersku medzi Árpádovským Uhorskom a českým kráľom Přemyslom Otakarom II., čo viedlo k bitke pri Kressenbrunne v roku 1260 a bitke na Moravskom poli v roku 1278. Rieka Litava zostala až do roku 1918 hraničnou čiarou medzi Rakúskom a Uhorskom (Predlitavsko a Zalitavsko).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŽEMLIČKA, Josef. A History of the Czech Lands. [s.l.] : Charles University in Prague, 2011. ISBN 978-80-246-1645-2. Kapitola The Realm of Přemysl Ottokar II and Wenceslas II.
  2. a b Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  3. Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.