Preskočiť na obsah

Šarbel Machlúf

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šarbel Machlúf
Šarbel Machlúf
Biografické údaje
Rodné menoJusef Machlúf
Narodenie8. máj 1828
Békaa Kafra, Osmanská ríša (dnes Libanon)
Úmrtie24. december 1898 (70 rokov)
Kláštor svätého Marona, Osmanská ríša (dnes Libanon)
Svätenia
Cirkevmaronitská katolícka cirkev
Rehoľník
RehoľaRád libanonských maronitov
Vstup1851
Večné sľuby1. január 1853 (24 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka23. jún 1859
Svätec
Blahorečenie5. december 1965
Bazilika svätého Petra, Vatikán
pápež Pavol VI.
Kanonizácia9. október 1977
Bazilika svätého Petra, Vatikán
pápež Pavol VI.
Sviatok3. nedeľa v júli (maronitský kalendár), 24. júl (rímsky kalendár), 24. december
V cirkváchkatolícka cirkev
PatrónLibanon
Atribútymníšsky habit, modlitebné lano
Odkazy
Šarbel Machlúf na saintcharbel.com
Spolupracuj na Commons Šarbel Machlúf

Svätý Šarbel Machlúf (rehoľné meno, niekedy aj Charbel[1], arab. مار شربل‎, vlastným menom: Júsef Antún Machlúf[2][3][4], v slovenskom tvare aj: Jozef Anton Machlúf[5] alebo Šarbel Maklúf[6]; * 8. máj 1828, Békaa Kafra, Osmanská ríša – † 24. december 1898, Kláštor svätého Marona, Osmanská ríša) bol libanonský maronitský kňaz a mních. Šarbel je jeden z najznámejších svätých na Blízkom východe,askéta a mystik. Miesto jeho posledného odpočinku v kláštore je významným pútnickým miestom.[7][8][9]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Júsef Machlúf sa narodil ako piate dieťa nemajetných rodičov Antúna a Brigidy Machlúfových, maronitských katolíkov. Rodina žila v malej horskej dedine Békaa Kafra (aj Bika-Kafra) 140 km severne od Bejrútu. Keď mal Júsef tri roky, jeho otec zomrel. Následne sa mama druhý raz vydala, za poctivého a zbožného diakona menom Ibrahim.[10] Vychovávaný bol svojím strýkom.[8][9]

Rehoľník

[upraviť | upraviť zdroj]

Júsef pocítil prvé náznaky rehoľného povolania v štrnástich rokoch. Už v roku 1851 sa rozhodol vstúpiť do kláštora v Majfúku, kde prežil rok svojho noviciátu. V druhom roku bol poslaný do kláštora v Annaji, kde 1. novembra 1853 zložil mníšske sľuby. V rokoch 1853 – 1859 študoval za kňaza v meste Kfiffán. Teologické štúdiá dokončil 23. júna 1859, kedy bol vysvätený za kňaza. Následne pôsobil v kláštore Annaja kde strávil ďalších šestnásť rokov.[9][11]

Odchod do samoty

[upraviť | upraviť zdroj]

15. februára 1875, po mnohých rokoch v kláštore v Annaji dostal otec Šarbel povolenie k odchodu do malej a odľahlej pustovne svätých Petra a Pavla.[9] Podľa legendy tak predstavený učinil potom, čo Šarbel dokázal zapáliť oheň v lampe, kde služobníctvo zo žartu zamenilo olej za vodu.[7] Pustovňa sa nachádzala vo výške 1350 metrov nad morom. Tam sa spojil s Kristom modlitbami, manuálnou prácou, prísnym sebaovládaním a pôstom. Šarbelova cela mala len 6 m². Pod habitom stále nosil drsnú košeľu a spal len niekoľko hodín. Stravu prijímal raz denne.

Obraz Šarbela v maronitskej katedrále v libanonskom meste Súr.
Socha svätého Šarbela v meste Faraja v Libanone.

Smrť v kaplnke a olej svätého Šarbela

[upraviť | upraviť zdroj]

18. decembra 1898 Šarbel utrpel počas liturgie mŕtvicu a o týždeň zomrel na Štedrý deň roku 1898[9] počas adorácie pred Sviatosťou Oltárnou. Jeho spolubratia ho našli na podlahe kaplnky. Keď umývali jeho telo, zo svätostánku sa objavilo veľké svetlo. Mnísi to považovali za viditeľné znamenie neba. Vonku silno snežilo a vial ostrý vietor. Všetky cesty k pustovni boli zaviate a tak nikto nemohol informovať dedinčanov o Šarbelovej smrti. Napriek tomu v ten deň ľudia v okolí podľa legendy spoznali, že Šarbel bol povolaný do neba. Mladí muži sa vydali s lopatami odhádzať sneh, aby sa dostali do pustovne a doniesli telo do kláštora v Annaji.

Neporušené telo zosnulého bolo uložené v kláštore svätého Marona v Annaji. Bolo podrobené lekárskym testom a potvrdilo sa, že tkanivo nejaví žiadne známky rozkladu. Telo vydávalo zvláštnu vôňu a uvoľňovalo načervenalú tekutinu neznámeho pôvodu. Šarbelovo telo bolo následne minimálne štyrikrát exhumované, v rokoch 1899, 1927, 1950 a 1955. Po pohrebe sa nasledujúcich 45 dní viacerým svedkom zdalo, že miesto, kde ležalo telo Šarbela, bolo osvetlené bielym svetlom. Po štyroch mesiacoch od mníchovej smrti hrob otvorili a našli telo v neporušenom stave. Telesné pozostatky obliekli a vystavili v kláštornej kaplnke. Časom spozorovali, že z pórov na Šarbelovom tele vyteká zvláštna tekutina.[7]

Ďalšia exhumácia v roku 1927 odhalila, že Šarbelove pozostatky sú stále v neporušenom stave, mali mať dokonca teplotu žijúceho človeka. Mníchovo telo uložili do novej rakvy zo zinku a uložili do hrobky. V roku 1950 spozorovali, že z okraja hrobky začala vytekať olejnatá tekutina, neskôr nazvaná olej svätého Šarbela. Maronitský patriarcha nariadil opätovnú exhumáciu, pri ktorej zistili, že telo je stále neporušené.[7] V nasledujúcich mesiacoch bol v Annaji zaznamenaný veľký počet zázračných uzdravení.[12] K Šarbelovmu hrobu začali prichádzať pútnici z celého sveta a všetkých vierovyznaní – kresťania, moslimovia, budhisti, hinduisti, židia, ale i ateisti.[7]

Pri ďalšej exhumácii v roku 1952 našli Šarbelove pozostatky ponorené v olejnatej tekutine, ktorú jeho telo neustále vypúšťalo. Túto tekutinu začali zachytávať a v ampulkách rozosielať po celom svete. Státisíce ľudí veria, že sa vďaka tejto relikvii uzdravili z vážnych ochorení.[7] Aj pri štvrtom otvorení rakvy v roku 1955 telo nejavilo žiadne známky rozkladu.[13]

Svätorečenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu 20. storočia sa objavilo viacero prípadov zázračných uzdravení ľudí spojených s Šarbelom Machlúfom.[13] Svätcov hrob v maronitskom kláštore v Annaji se stal pútnickým miestom. Mnohí z pútnikov, medzi ktorými boli aj nekresťania, bolo zázračne uzdravených na tele aj na duši. Otec Šarbel bol z tohoto dôvodu pápežom Pavlom VI. dňa 5. decembra 1965 počas Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásený za blahoslaveného. Následne bol taktiež svätorečený rovnakým pápežom 9. októbra 1977. Prípadmi pre dosvedčenie jeho svätosti bolo zázračné vyliečenie mníšky Marie Abdel Kamari v roku 1950 pri návšteve Šarbelovho hrobu, vyliečenie Iskandara Naim Obeida z obce Baabdat a vyliečenie Mariam Awadovej z obce Hammana.[13][14]

Modlitby k Šarbelovi

[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje viacero modlitieb pre veriacich kresťanov, smerovaných k svätému Šarbelovi.[15][16][17] Ku Šarbelovi sa Libanončania modlili tiež po výbuchu v centre Bejrútu v auguste 2020.[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ AL JAMHOURY, Elias. Svätý Charbel pustovník. Preklad Jana Sarňáková. Bratislava : Lúč, 2017. 160 s. ISBN 9788081790997.
  2. ↑ MICHAUX, Henri. Œuvres complètes. Paríž : Éditions Gallimard, 1998. Dostupné online. S. 1717. (po francúzsky)
  3. ↑ CULLEN, David. The Lebanese Collection. [s.l.] : Culpro Books, 2015. Dostupné online. ISBN 978-0-9559911-8-9. S. 299. (po anglicky)
  4. ↑ FAGNANT-MACARTHUR, Patrice. The Catholic Baby Name Book. Notre Dame : Ave Maria Press, 2013. ISBN 978-1-59471-382-8. S. 94. (po anglicky)
  5. ↑ Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti. Preklad Lucia Rakovanová. Bratislava : ZAEX, 2015. 56 s. ISBN 9788089676385.
  6. ↑ SKANDAR; BUISSONOVÁ, Jean; Marie-Sylvie. Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti. Bratislava : LÚČ, 2018. 272 s. ISBN 978-80-8179-118-5.
  7. ↑ a b c d e f LAUKO, Ján. Čo ste (ne)vedeli o svätom Šarbelovi [online]. Katolícke Noviny, 2019-07-24, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  8. ↑ a b SHARBEL THE MARONITE In:FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionary of Saints. 5th Ed. Oxford : Oxford University Press, 2003. ISBN 0-19-860629-X. S. 476.
  9. ↑ a b c d e SHARBEL MAKHLOUF, ST. In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Zväzok 13. Seq – The. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4004-2. S. 69.
  10. ↑ Saint Charmeb Makhlouf. The Glory of Lebanon [online]. Charbel's friends charbelfriends.com, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Kastoun Collins. Saint Maron-Annaja monastery - Home Page [online]. saintcharbel.com, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online. Archivované 2021-02-27 z originálu. (po anglicky)
  12. ↑ PIOTROWSKI, Mieczyslaw. Zázračný olej sv. Charbela z Libanonu [online]. saletinirozkvet.webnode.sk, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c Charbel.org - Saint Charbel Miracles [online]. charbel.org, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  14. ↑ "Beatification and Canonization of Saint Charbel", Saint Maron Monastery[nefunkčný odkaz]
  15. ↑ Modlitba k svätému Charbelovi [online]. modlitba.sk, 2015-01-27, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Litánie k sv. Šarbelovi [online]. modlitba.sk, 2017-06-07, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  17. ↑ Novéna k svätému Šarbelovi [online]. modlitba.sk, 2013-06-29, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  18. ↑ AGENCY, Catholic News. After Beirut explosion, Lebanon turns to St. Charbel [online]. thecatholictelegraph.com, 2020-12-30, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PIOTROWSKI, Mieczysław. Svatý poustevník z Libanonu. Vranov nad Dyjí : Milujte se! z.s, 2008-máj. S. 5-15. (po česky)
  • Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti, editor: Gabriel Emmanuel Nagy, ZAEX,Bratislava, 2015. 56 s. ISBN 978-80-89676-38-5, , Preklad Lucia Rakovanová.
  • SKANDAR, Hanna. Myšlenky svatého Šarbela. Praha: Karmelitánské nakladatelství, 2018. ISBN 978-80-7195-913-7 (po česky)
  • SKANDAR, Jean, OFM; Buissonová, Marie-Sylvie: Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti, LÚČ, Bratislava, 2018, 272 s., ISBN 978-80-8179-118-5

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šarbel Machlúf na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šarbel_Machlúf&oldid=7819139“