Preskočiť na obsah

Bitka na Litave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka na rieke Litava
Súčasť uhorsko - rakúskych pohraničných konfliktov

Miniatúra zobrazujúca smrť Fridricha II. Babenberga. Z babenberského rodokmeňa, kláštor Klosterneuburg, 1489 – 1492
Dátum 15. jún 1246
Miesto brehy rieky Litavy, Rakúsko
Výsledok Rakúske Pyrrhovo víťazstvo, smrť vojvodu Fridricha a zánik rodu Babenbergovcov
Protivníci
Uhorsko Rakúske vojvodstvo
Velitelia
Belo IV.
Roland I. Rátót

Rostislav Michajlovič

Fridrich II. Babenberg †

Bitka na rieke Litava sa odohrala 15. júna 1246 neďaleko brehov rieky Litava medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a rakúskeho vojvodu Fridricha II. Uhorská armáda bola porazená, ale vojvoda Fridrich bol zabitý, čím sa skončili rakúske nároky na západné župy Uhorska.[1]:106-116 Presná poloha bitky nie je známa; podľa opisu súčasného minnesängera Ulricha von Liechtenstein mohlo byť bojisko medzi mestami Ebenfurth a Neufeld.

Predohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po porážke v bitke na rieke Lech v roku 955 Maďari prestali útočiť na Nemecko a usadili sa v bývalej rímskej provincii Panónia, kde založili Uhorské kráľovstvo. Priľahlé územia na západ od Litavy boli začlenené ako Štajerská marka do Svätej ríše rímskej. V roku 1180 cisár Fridrich Barbarossa povýšil štajerské krajiny na vojvodstvo, ktoré v roku 1192 získali rakúski vojvodovia z rodu Babenbergovcov.

Od roku 1241 utrpelo Uhorské kráľovstvo veľké straty v priebehu mongolskej invázie do Európy, ktorá vyvrcholila katastrofálnou porážkou Uhorska v bitke na rieke Slaná. Babenberský vojvoda Fridrich II. využil túto slabosť, zaútočil na Uhorsko a vzniesol nároky na západné komitáty Moson, Sopron a Vas. Belo IV. útok v máji 1242 odrazil a v druhej polovici roku 1242 dobyl späť mestá Kőszeg a Šopron, ktoré musel dať Fridrichovi do zástavy, keď bol uňho v zajatí v Hainburgu.[2]:165 K ďalšiemu stretnutiu došlo 15. júna 1246 pri opätovnom Fridrichovom útoku na Uhorsko.

Bitka

[upraviť | upraviť zdroj]

Uhorský kráľ Belo IV. sa však dokázal postaviť proti rakúskej invázii. S podporou svojho zaťa haličského kniežaťa Rostislava Michajloviča zhromaždil vojská a vytiahol proti Fridrichovým silám, s ktorými sa stretol pri rieke Litava. Uhorské vojská boli síce porazené, ale sám vojvoda Fridrich II. v bitke padol, keď sa dostal až doprostred oddielov Rostislava Michajloviča a tam bol zabitý bez toho, aby to jeho sprievod spozoroval. Mŕtvolu po rakúskom víťazstve našiel na bojisku až jeho pisár Heinrich.[2]:165

„ Kráľ Belo sa potom vrátil z prímorských oblastí. Uhorský ľud (vojaci) zabil v bitke pri Viedenskom Novom Meste bojachtivého muža Fridricha, rakúskeho vojvodu (prebodli mu čeľusť). Hoci tento vojvoda padol v boji, kráľ Belo s Uhrami nedosiahol víťazstvo. “
– Obrázková kronika[3]:259

Dohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka znamenala koniec rakúskeho vládnuceho rodu Babenbergovcov a vyvolala ďalší konflikt o nadvládu nad zaniknutými cisárskymi lénami v Rakúsku a Štajersku medzi Árpádovským Uhorskom a českým kráľom Přemyslom Otakarom II., čo viedlo k bitke pri Kressenbrunne v roku 1260 a bitke na Moravskom poli v roku 1278. Rieka Litava zostala až do roku 1918 hraničnou čiarou medzi Rakúskom a Uhorskom (Predlitavsko a Zalitavsko).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ŽEMLIČKA, Josef. A History of the Czech Lands. [s.l.] : Charles University in Prague, 2011. ISBN 978-80-246-1645-2. Kapitola The Realm of Přemysl Ottokar II and Wenceslas II.
  2. ↑ a b Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  3. ↑ Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_na_Litave&oldid=7757116“