Vysoká (vrch v Malých Karpatoch)
O prírodnej rezervácii pozri Vysoká (prírodná rezervácia).| Vysoká | |
| vrch | |
 Kríž a výhľad na vrchole Vysokej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obce | Kuchyňa, Rohožník |
| Časť | Biele hory |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Podcelok | Pezinské Karpaty |
| Povodie | Morava |
| Nadmorská výška | 754,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°24′59″S 17°13′02″V / 48,4165°S 17,2171°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z obce Kuchyňa
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Vysoká (Malé Karpaty) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká (754,3 m n. m.[1][2]) je druhý najvyšší vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 13 km východne od Malaciek.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Kuchyňa a Rohožník.[5] Najbližšími sídlami je západne situovaná Kuchyňa, severne ležiaci Rohožník a Sološnica.[3] Vrcholom prechádza značený turistický chodník z obce Kuchyňa.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Tak ako viaceré dominanty pohoria, aj Vysoká leží v úzkom hrebeni, tvorenom z vápencov a dolomitov, situovanom v juhozápadno-severovýchodnom smere. Nachádza sa však západnejšie od hlavného hrebeňa, ktorý vedie cez Panské uhliská. Severným smerom je vrch Zámok (559 m n. m.) a Veľký Peterklín (587 m n. m.), východne susedí Horný vrch (643 m n. m.) a Taricove skaly (620 m n. m.), južne dominuje Skalnatá (704 m n. m.), Čertov kopec (752 m n. m.) a Javorina (703 m n. m.) a západne Prístodolok (591 m n. m.).[2] Juhovýchodnú a západnú časť hrebeňa odvodňuje potok Vývrat, severnú časť Rohožnícky potok, oba smerujúce do Rudavy v povodí Moravy. Celý masív je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie[3] (rozloha 805 300 m²), ktorá tu bola v rámci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty vyhlásená v roku 1988 na ochranu jedinečných lesných a skalných spoločenstiev.
Geologické podložie vrchu tvoria druhohorné vápence. Výrazný dvojvrcholový hrebeň Vysokej je charakteristický skalnými stenami a sutinami. Na svahoch Vysokej sa zachovali ľudskou činnosťou minimálne ovplyvnené lesy s prevažným zastúpením bukových, brestových a lipovo-javorových porastov. Počas výstupu možno vidieť strmé zrázy, potoky, lúčky a nádherné skalné steny a v okolí možno nájsť aj pár menších jaskýň a prameňov. Zo živočíšnej ríše tu majú zastúpenie mimo bežných druhov i muflóny.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoká patrí do skupiny najnavštevovanejších vrcholov pohoria. Nesúvislý lesný porast vrcholového hrebeňa umožňuje pozorovať okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borskú a časť Podunajskej nížiny. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Považského Inovca a Tribča, nezriedka i vrcholky Vtáčnika a predhorie Álp.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholom vedie značkovaný turistický chodník z obce Kuchyňa do rekreačnej lokality Zochova chata, v blízkosti sa nachádzajú aj mnohé turistické lokality, napríklad rozhľadňa na Veľkej homoli, hrad Červený Kameň či Štúrov chodník.
- po
modro značenom chodníku:
- zo západu z obce Kuchyňa
- od juhovýchodu z Modry-Harmónie cez Piesok
- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále v trase Cesty hrdinov SNP cez rázc. Panské uhliská:
- od severu od obce Sološnica (rázc. Sološnická dolina)
- od juhu z Pezinskej Baby cez Skalnatú[3]
Na bicykli sa po značených cyklotrasách nedá dostať až priamo na vrchol Vysokej, no po Štefánikovej cyklomagistrále sa dá dostať veľmi blízko k nemu – približne 1 km a 150 výškových metrov pod samotný vrchol, odkiaľ sa dá príp. pokračovať peši po modrej turistickej značke. Na Štefánikovu cyklomagistrálu sa dá napojiť po modrej cyklotrase s asfaltovým povrchom č. 2004, ktorá vedie dolinou potôčika Vývrat k rázcestiu Hubalová (542 m n. m.). Tá sa na svojom nižšom konci medzi Rohožníkom a Kuchyňou stretáva s nížinatejšou Malokarpatskou cyklomagistrálou.
- po
červeno značenej Štefánikovej cyklomagistrále:
- z juhovýchodu z rázcestia Hubalová (542 m n. m.)
- zo severovýchodu z rázcestia Sklená huta (445 m n. m.)
- po
modro značenej cyklotrase č. 2004:
- z rázcestia Kuchyňa – Vývrat (236 m n. m.)
- zo Zochovej chaty (459 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
- ↑ a b Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysoká (vrch v Malých Karpatoch)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- P. Puchala, D. Válková, Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, článok v časopise Krásy Slovenska 7-8/2013, Dajama, Bratislava, 2013, ISSN 0323-0643
- Vysoká v Zozname osobitne chránených častí prírody SR