Preskočiť na obsah

Vrátňanský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vrátňanský potok
potok
Zdrojnica Veľká Fatra
Ústie Gaderský potok
Dĺžka 4,1 km
Povodie Turiec
Rád toku VI.
Hydrologické poradie 4-21-05-076
Číslo recipienta 4-21-05-7222
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vrátňanský potok[1] (do roka 2010 aj Vrátniansky potok) je potok v dolnom Turci, v juhovýchodnej časti okresu Martin. Je to pravostranný prítok Gaderského potoka, meria 4,1 km a je tokom VI. rádu. Tečie na území Národného parku Veľká Fatra a zároveň na katastrálnom území obce Blatnica.

Pramení v centrálnej časti Veľkej Fatry, v podcelku Hôľna Fatra, na severoseverozápadnom svahu Ostredka (1 596 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 210 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na severozápad, potom sa stáča západoseverozápadným smerom a preteká Vrátnou dolinou. V hornej časti doliny priberá zľava prítok zo severozápadného svahu Ostredka, v dolnej časti doliny z tej istej strany prítok z lokality Štrochy. V dolnej časti doliny sa zároveň stáča západným smerom a preteká územím PR Biela skala. Pred ústím sa ešte stáča na juhojuhozápad a južne od horárne Škap v doline Dedošová sa v nadmorskej výške cca 770 m n. m. vlieva do Gaderského potoka.

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Vrátňanský potok má pôvod v názve doliny Vrátna dolina[2][3], v ktorej pramení, preteká a ústi do Gaderského potoka vo východnej časti obce Blatnica v okrese Martin, v geomorfologickom celku Veľká Fatra a v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra[4][5]. Z prvej zložky toponyma Vrátna dolina rozšírením o formant -iansky/ -anský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Vrátňanský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Prídavné meno vrátňanský je utvorené spisovne, systémovo: v prípade poslednej dlhej slabiky slovného základu tohto typu názvov sa v slovenčine aplikuje rytmický zákon a uplatní sa namiesto formantu -iansky jeho aloformant -anský, porovnaj aj Hnúšťa, Brádno, Komárno, Krížna, Lúčnahnúšťanský, brádňanský, komárňanský, krížňanský, lúčňanský. Názov doliny Vrátna dolina má pôvod vo výskyte charakteristického skalného zúženia doliny evokujúceho kamennú bránu, vchod do uzavretého priestoru.[6][7] Najstarší listinný doklad o výskyte názvu obce Blatnica v podobe Blatnica je z roka 1230[8][9]. Podobný pôvod vzniku má i názov vodopádu Vrátňanský vodopád s výškou 10,1 m, ktorý vznikol na Vrátňanskom potoku vo Vrátnej doline pri ústí do Gaderského potoka v obci Blatnica. Hydronymum Vrátňanský potok bolo štandardizované v roku 2010[10]. V kategórii slovenských hydroným je v čase štandardizačného aktu jedinečným názvom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
  2. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 154. Bratislava 1977. 79-008-76.
  3. Geografické názvy okresu Martin A41. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2186/1994 z 16.8.1994. 77 s. S. 20, 70. ISBN 80-85672-16-2.
  4. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-01-19]
  5. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 51, 52, 53. 079-902-87 NVA
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
  7. Horňanský, Imrich: Slová brod, brázda, brána, vráta a mohyla v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 39, 2005, č. 4, s. 218 - 231. ISSN 0023-5202. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-21]
  8. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 168.
  9. Jaromír Krško. Hydronymia povodia Turca. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2003. 167 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 80-8055-763-2. S. 127,138,142.
  10. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. In: Spravodajca ÚGKK SR, ročník 42, 2010, čiastka 4. S. 47. Dostupné on-line na [3] Archivované 2022-01-26 na Wayback Machine [cit. 2022-01-23].