Preskočiť na obsah

Viola (hudobný nástroj)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viola

V iných jazykoch
tal. viola
nem. Bratsche, Viola
angl. viola
franc. alto
špa. viola
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej
praxe
Sláčikové nástroje
Podľa spôsobu
vzniku tónu
Chordofóny
Tónový rozsah

Príbuzné nástroje
Zvuková ukážka
Porovnanie veľkosti huslí a violy

Viola (z tal. Viola da braccio – hranie na ramene, na rozdiel od Viola da Gamba, ktorá sa drží nohami, podobne ako violončelo) je sláčikový strunový hudobný nástroj, ktorý bol koncom 16. storočia odvodený z huslí.

Je podobná husliam, namiesto struny e má strunu C, (čiže je ladená o kvintu nižšie ako husle, čo znamená, že najnižšia struna na viole je c potom g, d¹ a a¹, u huslí je to g, d¹, a¹, e². Má mierne rozdielnu menzúru ako husle. Hrá sa na nej vo violovom kľúči, tzv. C-kľúči.

Použitie v orchestrálnej hudbe

[upraviť | upraviť zdroj]

Viola je neodmysliteľný nástroj v orchestrálnej hudbe a v tvorbe každého komponistu. Vďaka jej špecifickej farbe tónu vyvažuje celkový zvuk medzi husľami, violončelami a kontrabasmi. Krásne violové orchestrálne party sa nachádzajú napr. v kompozíciách od Antona Brucknera vo 4. symfónii alebo v Adagio z 9. symfónie od Gustava Mahlera.

Použitie v komornej hudbe

[upraviť | upraviť zdroj]

V komornej hudbe je viola rovnocenný nástroj s husľami alebo violončelom, hlavne v hudbe pred 20. storočím. Patria sem sólové sonáty, sonáty pre violu a klavír, nespočetné množstvo duetov – pre dve violy, alebo pre violu s iným nástrojom.

Ťažiskom komornej hudby sú sláčikové kvartetá.

C. Debussy, W. A. Mozart, J. S. Bach, M. Bruch, R. Schumann, L. van Beethoven, alebo J. Brahms skomponovali krásne diela pre violu v obsadení v komornej hudbe.

Sólové koncerty

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od huslí, je pre violu ako sólový nástroj napísané oveľa menšie množstvo kompozícíí. K najhranejším violovým koncertom patria napr. koncerty od J. S. Bacha, G. P. Telemanna, C. Stamitza, C. F. Zeltera, N. Paganiniho, H. Berlioza (Harold v Taliansku, symfónia s obligátnou violou), R. Straussa, W. Waltona, P. Hindemitha, B. Bartóka alebo A. Schnittkeho.

Interpreti

[upraviť | upraviť zdroj]

K najznámejším žijúcim sólovým interpretom v hre na violu patria Tabea Zimmermann, Kim Kashkashian, Paul Neubauer, Pinchas Zukerman, Tatjana Masurenko, Rolland Glassl, Jurij Bašmet, Julian Rachlin, Slavomír Šurina.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]