Preskočiť na obsah

Tove Ditlevsenová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tove Ditlevsenová
dánska prozaička a poetka
Tove Ditlevsenová
Osobné informácie
Narodenie14. december 1917
 Kodaň, Dánsko
Úmrtie7. marec 1976 (58 rokov)
 Kodaň, Dánsko
Dielo
Žánrepoézia, poviedky, romány, memoáre, eseje
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTove Ditlevsenová
(multimediálne súbory na commons)

Tove Irma Margit Ditlevsenová (* 14. december 1917, Kodaň – † 7. marec 1976, Kodaň)[1] bola dánska prozaičkapoetka,[1][2][3][4] ktorá publikovala diela rôznych žánrov a bola jednou z najznámejších dánskych autoriek.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Ditlevsenová s manželom Victorom Andreasenom

Tove Ditlevsenová sa narodila v Kodani a vyrastala v robotníckej štvrti Vesterbro. Zážitky autorky z detstva boli ústredným bodom jej tvorby. Ditlevsenová bola štyrikrát vydatá a rozvedená.[6]

Počas svojho života vydala 29 kníh vrátane poviedok, románov, zbierok básní a memoárov. V jej dielach sa opakovane objavujú témy ženskej identity, pamäti a straty detstva. Básne začala písať vo veku desiatich rokov[7], svoju prvú básnickú zbierku vydala v dvadsiatich rokoch.[8] V roku 1947 získala popularitu vydaním básnickej zbierky Blinkende Lygter. Ditlevsenová bola tiež autorkou stĺpčeka v týždenníku Familie Journalen, v ktorom odpovedala na listy čitateľov.[5]

Tri z jej kníh, Barndom (doslovne Detstvo), Ungdom (doslovne Mladosť) a Gift (doslovne Závislosť), tvoria autobiografickú trilógiu.

Počas svojho dospelého života Ditlevsenová zápolila s užívaním drog a niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatrii, čo je opakujúcou sa témou v jej neskorších románoch.[9] V roku 1976 spáchala samovraždu predávkovaním sa tabletkami na spanie.[10]

Uznanie a vplyv

[upraviť | upraviť zdroj]

Ditlevsenová za život získala množstvo ocenení. V roku 2014 bola zaradená do literárneho kánonu pre dánske základné školy.[11]

Podľa básne Blinkende Lygter (doslovne Blikajúce svetlá) z rovnomennej básnickej zbierky bol pomenovaný dánsky film z roku 2000 Blikajúce svetlá, ktorý režíroval Anders Thomas Jensen a ktorý je v rôznych anketách často označovaný za najobľúbenejší hraný film v Dánsku. Jej román Barndommens gade (Ulica detstva) bol v polovici 80. rokov 20. storočia sfilmovaný a Anne Linnet vydala album s Ditlevsenovej básňami, ktoré Anne sama naspievala. Hudba z albumu bola použitá aj vo filme Barndommens gade (Ulica detstva).

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1939 – Pigesind, básne
  • 1939 – Slangen i Paradiset, básne
  • 1941 – Man gjorde et barn fortræd, román
  • 1942 – De evige tre, básne
  • 1942 – Lille Verden, básne
  • 1943 – Barndommens gade (Ulica detstva), román
  • 1944 – Den fulde Frihed, poviedky
  • 1944 – Det første møde, poviedka
  • 1946 – For Barnets Skyld, román
  • 1947 – Blinkende Lygter, básne
  • 1948 – Dommeren, poviedky
  • 1948 – Tårer, poviedka
  • 1952 – En flink dreng, poviedky
  • 1952 – Paraplyen, poviedky
  • 1952 – Nattens dronning, poviedka
  • 1954 – Vi har kun hinanden
  • 1955 – Jalousi, básne
  • 1955 – Der bor en pige, báseň
  • 1955 – Kvindesind, básne
  • 1958 – Annelise – 13 år, detská kniha
  • 1959 – Flugten fra opvasken, memoár
  • 1960 – Hvad nu Annelise?, detská kniha
  • 1960 – To som elsker hinanden, román
  • 1961 – Den hemmelige rude, básne
  • 1963 – Den onde lykke, poviedky
  • 1963 – Dolken, poviedky
  • 1967 – Barndom, memoár
  • 1967 – Ungdom, memoár
  • 1968 – Ansigterne, román
  • 1969 – De voksne, básne
  • 1969 – Det tidlige forår, memoár
  • 1971 – Gift, memoár
  • 1973 – Det runde værelse, básne
  • 1973 – Parenteser, eseje
  • 1973 – Min nekrolog og andre skumle tanker, eseje
  • 1973 – Min første kærlighed, memoár
  • 1975 – Vilhelms værelse, román
  • 1975 – Tove Ditlevsen om sig selv, memoár
  • 1978 – Til en lille pige, básne
  • 2019 – Kærlig hilsen, Tove – Breve til en forlægger, listy (1969-1975)

Ocenenia a granty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1942 – štipendium Carla Møllersa
  • 1942 – štipendium Emmy Bærentzensovej
  • 1942 – štipendium Astrid Goldschmidtovej
  • 1945 – štipendium Zväzu spisovateľov
  • 1945 – štipendium Holgera Drachmanna
  • 1950 – štipendium Edith Rodeovej
  • 1952 – štipendium riaditeľa J. P. Lunda a manželky Vilhelmine Buggeovej
  • 1953 – Autorské štipendium Otta Benzona
  • 1953 – cestovné štipendium Tagea Brandta
  • 1954 – Medaila Emila Aarestrupa
  • 1955 – Tipsmidler
  • 1956 – De Gyldne Laurbær
  • 1958 – Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
  • 1958 – Pamätné štipendium Mortena Nielsena
  • 1959 – štipendium verejnej knižnice Forlaget Fremad
  • 1959 – Cena ministerstva kultúry za detskú knihu Annelise – 13 rokov
  • 1966 – štipendium rektorky Ingrid Jespersenovej
  • 1971 – Biblioteksafgiftens top 25 – 10 (v zozname 25 najlepších kníh sa umiestnila na 10. mieste)
  • 1971 – Cena Sørena Gyldendala
  • 1975 – Cena Dánskeho zväzu autorov H.C. Andersena Legat
  • 1975 – Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
  • 1999 – 23 rokov po jej smrti mohli čitatelia Politikenu vybrať knihu za „dánsku knihu storočia“. Ditlevsenovej kniha Barndommens gade (Ulica detstva) sa umiestnila na 21. mieste.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Ditlevsenová, Tove. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
  2. Denstoredanske.dk Tove Ditlevsen – The Grand Danish Encyclopedia (po dánsky)
  3. EBERSTADT, Fernanda. In Tove Ditlevsen’s World, Happy Families Don’t Stand a Chance. The New York Times, 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  4. ALS, Hilton. Tove Ditlevsen’s Art of Estrangement. The New Yorker, 2021-02-08. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0028-792X. (po anglicky)
  5. a b PETERSEN, Antje C.. Tove Ditlevsen and the Aesthetics of Madness. Scandinavian Studies, 1992, roč. 64, čís. 2, s. 243–262. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0036-5637.
  6. Tove Ditlevsen, forfatter | lex.dk [online]. Dansk Kvindebiografisk Leksikon, 2023-04-22, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
  7. CO, Peytz &. The Labyrinth of Memory [online]. Nordic Women's Literature, 2012-01-20, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Tove Ditlevsen [online]. www.penguin.co.uk, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Syberg, Karen (1997). Tove Ditlevsen: myte og liv. Copenhagen: People's Press. ISBN: 9788770552264
  10. Tove Ditlevsen [online]. web.archive.org, 2011-11-05, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. Archivované 2011-11-05 z originálu.
  11. Tove Ditlevsen 100 år: Derfor skal du læse hendes romaner og digte [online]. DR, 2017-12-14, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
  12. JENSEN, Niels. Forfattere, litteraturpriser mv. [online]. www.litteraturpriser.dk, 2023-04-13, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tove Ditlevsen na anglickej Wikipédii.