Slovinky
| Slovinky | |
| obec | |
 Pohľad na Slovinky z Bielej skaly (926 m n. m.)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 442 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′43″S 20°50′38″V / 48,8787°S 20,8439°V |
| Rozloha | 46,44 km² (4 644 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 808 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 38,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1368 |
| Starosta | Mária Kopnická[3] (nezávislá) |
| PSČ | 053 40 |
| ŠÚJ | 543535 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slovinky 58 |
| E-mailová adresa | slovinky@stonline.sk |
| Telefón | 447 22 17 |
| Fax | 447 22 17 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Slovinky | |
| Webová stránka: obecslovinky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v úzkej doline pozdĺž Slovinského potoka uprostred ihličnanov a bukov severnej časti Slovenského rudohoria. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy. Krasové údolie Poráčskej doliny patri medzi chránené oblasti Slovenska.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôdne jednotky:
- rankrová pôda
- rendzina – vylúhovaná moderová,
- hnedá lesná pôda
- mezotrofná skeletnatá slabohumózna (27% porastovej plochy),
- rankrová skeletnatá slabohumózna (24% porastovej plochy),
- oligotrofná skeletnatá moderová (13% porastovej plochy),
- podzol, banská halda, paterina, borovina, glejová pôda
- Geologický prehľad
- PALEOZOIKUM až ALGONKIUM – paleovulkanické kremenné porfýry, paleovulkanické diabázy, melafýry
- STARŠIE PALEOZOIKUM - ordovik - fylity, kambrium
- MLADŠIE PALEOZOIKUM - perm - vrchný perm kontinentálny
- MEZOZOIKUM - trias - morský
- KENOZOIKUM - paleogén - stredný-vrchný eocén: flyšové vývoje, eocénne bazálne zeminy, vrchný morský eocén: pieskovec
Susedné obce
[upraviť | upraviť zdroj]Gelnica, Helcmanovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Olcnava, Poráč, Prakovce, Spišské Vlachy, Švedlár
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Cez Slovinky preteká Poráčsky potok, Slovinský potok a potok spod Ostrého vrchu (1 082,0 m n. m.), ktoré sa zlievajú približne v strede obce. Poračský potok pramení v Poračskej doline. Slovinský v Lacemberskej doline.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má vlastnú vlajku a erb.[4]
- Erb
- V zelenom neskorogotickom štíte zlatý sv. Juraj ako rytier na koni, kopijou zabíjajúci čierneho draka. V horných rohoch štítu je sprevádzaný dvomi zlatými kolmými kladivkami.
Boj sv. Juraja s drakom symbolizuje odveký boj dobra so zlom. Banícke kladivká upozorňujú na hlavné zamestnanie obyvateľov Sloviniek a ich počet naznačuje, že dnešné Slovinky vznikli z dvoch obcí. Farba štítu – zelená a farba draka - čierna predstavujú typické farby baníkov. Sfarbenie zlatou, resp. žltou farbou pri hlavnej figúre a kladivkách možno chápať ako prejav úcty k patrónovi miestneho chrámu i k práci miestnych baníkov, ktorá im po stáročia poskytovala živobytie.
- Vlajka
Je odvodená z farieb erbu, pričom rešpektuje zásady i slovenskej vlajkovej tvorby. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí: žltý, čierny, zelený, pričom bočné pruhy majú oproti strednému dvojnásobnú šírku. Vlajka má na konci dvojitý zástrich, ktorý siaha do 1/3 listu vlajky.
- Pečať
Je kruhová. Stred pečate vypĺňa erbové znamenie bez štítu. Kruhopis znie: OBEC SLOVINKY. Začiatok a koniec textu môže byť oddelený štylizovanou ružičkou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Banícka a drevorubačska obce začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. Roku 1460 sa už uvádzali dve obce. V 16.-18. storočí boli prevrstvené rusínskymi prisťahovalcami. V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky, aby sa v roku 1943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec Slovinky. Známe boli ťažbou medi a striebra a v 19. storočí aj ťažbou železa. V súčasnosti je rudné baníctvo v útlme a ako pamiatka na slávnu banícku minulosť ostalo len niekoľko zrekonštruovaných a verejnosti sprístupnených banských spojov a posledný vyťažený vagónik medenej rudy.
Obyvatelia poľnohospodári, uhliari a v 18. a 19. storočí aj baníci, ktorí pracovali v železorudných a medených baniach. V roku 1917 až 1920 došlo v obci k mnohým štrajkom a demonštráciám baníkov zamier, proti nedostatočnému zásobovaniu a proti prepúšťaniu z práce. Ide o hromadnú dedinu.
Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami.
Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci. Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu. Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu.
Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí. Ujal sa gréckokatolícky východný obrad.
Chrám a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho chrámu doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho gréckokatolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov jazdcov veľmi obľúbený. Súčasný klasicistický chrám zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799-1808.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia obce
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994 - 2002 Ladislav Fryc (NEKA)
- 2002 - 2006 Michal Pačan (NEKA)
- 2006 - 2010 Michal Pačan
- 2010 - 2014 Michal Pačan
- 2014 - 2018 Gabriela Kopnická
- 2018 - súčasnosť Gabriela Kopnická
Obecné zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 - 1994 - 17 poslancov
- 1994 - 1998 - 17 poslancov (13 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
- 1998 - 2002 - 17 poslancov (12 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 2 SDĽ)
- 2002 - 2006 - 9 poslancov (7 NEKA, 1 KDH, 1 SMER-SD)
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Vývoj obyvateľstva od roku 1869
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 2 074 | 335 |
| 1890 | 1 456 | 288 |
| 1900 | 1 523 | 299 |
| 1910 | 2 511 | 336 |
| 1921 | 2 085 | 320 |
| 1930 | 1 834 | 283 |
| 1950 | 1 627 | 309 |
| 1961 | 2 305 | 377 |
| 1970 | 2 433 | 449 |
| 1980 | 2 246 | 484 |
| 1991 | 1 800 | 498 |
| 2001 | 1 867 | 468 |
Jazykové a etnické zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
- 1880: 2074 obyvateľov; materinský jazyk - slovenčina 1135 (54,73 %), rusínčina 753 (36,31 %), nemčina 71 (3,42 %), iný a nezistený 109 (5,26 %), maďarčina 6 (0,29%).
- 1910: 2511 obyvateľov; materinský jazyk - rusínčina 1019 (40,58 %), slovenčina 518 (20,63%), maďarčina 406 (16,17 %), nemčina 295 (11,75 %), rumunčina 151 (6,01 %), poľština 80 (3,19 %), rómčina 30 (1,19 %), iné 9 (0,36 %), srbochorvátčina 3 (0,12 %).
- 1930: 1834 obyvateľov; národnosť - československá 1521 (82,93 %), iná a nezistená 177 (9,65 %), nemecká 101 (5,51 %), maďarská 17 (0,93 %), židovská 10 (0,55 %), rusínska 8 (0,44 %).
- 2011: 1917 obyvateľov; materinský jazyk - slovenčina 1655 (86,33 %), rusínčina a ukrajinčina 118 (6,15 %), nezistený a iný 99 (5,16 %), rómčina 33 (1,72 %), čeština 7 (0,37 %), maďarčina 3 (0,16 %).
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov SR v roku 2001
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 439 | 23,5 |
| Gréckokatolícka cirkev | 490 | 26,2 |
| Pravoslávna cirkev | 807 | 43,2 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 6 | 0,3 |
| Bez vyznania | 86 | 4,6 |
| Ostatné a nezistené | 39 | 2,1 |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky Chrám sv. Juraja veľkoučeníka, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799-1808. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Obnovou prešiel v roku 1874.[5] V interiéri sa nachádza neoklasicistický ikonostas z roku 1874. Kazateľnica je klasicistická.[6] Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je členené rizalitom lemovaným nikami, z ktorého vyrastá veža. Tá je členená lizénami a kordónovými rímsami a ukončená zvonovitou helmicou.
- Kúria, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo začiatku 19. storočia. Úpravami prešla po roku 1945.[7] Šesťosová uličná fasáda má stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V rizalite je umiestnený portál. Hladké fasády sú na rohoch lemované lizénami.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]O zachovanie ľudových tradícii sa stará predovšetkým folklórny súbor Slovinka a detský folklórny súbor Slovinočka, ktoré pravidelne vystupujú na augustových folklórnych slávnostiach.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Farský úrad
[upraviť | upraviť zdroj]Gréckokatolícky: * Administrátor farnosti: Tomáš Mikunda (od 2016 - súčasnosť)
Pravoslávny: * Duchovný správca: Miroslav Guba (od 2019 - súčasnosť)
Rímskokatolícky: * Filiálka rímskokatolíckej farnosti Krompachy
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Materská škola - Slovinky 58 [1] Archivované 2008-10-06 na Wayback Machine
- Základná škola - Slovinky 71 [2] Archivované 2014-12-01 na Wayback Machine
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Je ideálnym miestom na oddych i aktívny pobyt turistov, ktorým okolité lesy ponúkajú množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa v zime využívajú ako trasy pre bežky. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy, a v samotnej obci funguje 300 m dlhý lyžiarsky vlek. Športovcom sa núka udržiavané futbalové ihrisko i telocvičňa ZŠ, novinkou sú povoznícke služby ponúkajúce jazdy kočom, alebo relaxačné jazdy na koni pre deti i dospelých. Rybári si prídu na svoje v bystrinách miestnych potokov a ak rybárske šťastie nepraje, sú k dispozícii i dva chovné rybníky v Lacimberskej a Poráčskej doline. V doline sa nachádza turistická ubytovňa - Čierny bocian, ku ktorej okrem miestnej komunikácie vedie i náučný chodník.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-so.html
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slovinky - Chrám sv. Juraja veľkoučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kaštiele v okrese Spišská Nová Ves [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]