Preskočiť na obsah

Skalnaté pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skalnaté pleso
pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Súradnice 49°11′18″S 20°13′58″V / 49,188407°S 20,232664°V / 49.188407; 20.232664
Hĺbka m
Rozloha 0,0123 km² (1 ha)
Odtok vody Skalnatý potok
Nadmorská výška hladiny 1 754 m n. m.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Skalnaté pleso
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skalnaté pleso (poľ. Łomnicki Staw, maď. Kőpataki-tó, nem. Steinbachsee) je morénové pleso v najnižšom kare Skalnatej doliny.

Napriek mnohým záchranným zásahom (v 30. a 50. rokoch 20. storočia) má od roku 1937 premenlivú hladinu a niekedy vysychá. Jeho existenciu ohrozili popri hydrologických a klimatických aj ľudské faktory. Išlo najmä o výstavbu stanice visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a na Lomnický štít.

Skalnatá dolina, Skalnaté pleso i Skalnatý potok boli oddávna v lomnickom chotári pod Lomnickým štítom. Ľudia túto dolinu volali Lomnickou dolinou. Veľmi skoro ju však začali devastovať pastieri so svojimi stádami. Nastala erózia pôdy a zanikla vegetácia. Zmenil sa charakter tejto časti doliny, a preto prešiel názov doliny z Lomnickej na Skalnatú. Poliaci aj napriek tomu rešpektujú staršie názvy. Pleso je teda Łomnicky Staw. Juraj Buchholtz mladší vo svojej Panoráme Tatier z roku 1717 má preň označenie Stagnum rupicaprarum – Stainbock See, čo znamená Kamzíčie pleso. Neskôr sa Stainbock (kamzík) chybnou transkripciou premenil na Steinbach (Skalnatý potok) a teda aj pleso premenovali na Steibach See.[1] Pleso má rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m.[2]

Pri plese je Stanica Skalnaté pleso lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít (údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku), sedačková lanovka do Lomnického sedla, Observatórium Astronomického ústavu SAV, Hotel Encián, Skalnatá chata a stanica Horskej služby.[3]

Pleso je prístupné:[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  3. a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]