Semiramidine visuté záhrady

Semiramidine visuté záhrady sú asi najmenej preskúmaným divom sveta. V roku 1898 začal pátrať nemecký archeológ Robert Koldewey asi 90 km od Bagdadu v dnešnom Iraku na brehoch rieky Eufrat po zvyškoch zaniknutého mesta Babylon. Preslávilo sa predovšetkým jedinečnými stavbami: babylonskou vežou, mocnými hradbami a najmä visutými Semiramidinými záhradami. Koldeweyovi trvalo 18 rokov vykopanie tohto bájneho mesta. Aby si prácu urýchlil, dal si priviezť z Európy kompletnú poľnú železnicu a dosiahol úspech.

Z rozsiahlej literatúry o Babylonskej ríši si mohol Koldewey utvoriť predstavu, ako asi vyzerali Semiramidine záhrady. Nad pivničnými klenbami sa nachádzala hlavná terasovitá stavba. Každá terasa bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Na tehly prišla vrstva olova, ktorá izolovala od vlhka. Okrem toho nanosili trojmetrovú vrstvu zeme, na ktorej neskôr vyrástli aj vysoké stromy. Tento kolos mal veľmi dobre premyslený systém zavlažovania. Pod záhradami sa nachádzala hlboká studňa, ktorá čerpala vodu z neďalekého Eufratu. Voda sa priviedla na najvyššiu terasu a odtiaľ sa rozlievala na ostatné. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli teda sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte.

Prečo sa tieto záhrady volajú Semiramidinými? Zistilo sa, že bájna kráľovná Semiramis žila ešte pred postavením týchto záhrad. Záhrady dal teda postaviť v 7. storočí pred Kr. kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis, ktorej chýbala zeleň a kopcovitý terén jej rodného kraja. Semiramis preto nemá nič spoločné s týmito visutými záhradami. S kráľovnou sa mesto Babylon spája v legende, podľa ktorej dala mesto vystavať práve ona.