Preskočiť na obsah

Samuel Augustíni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Samuel Augustíni
uhorský mineralóg, geológ a evanjelický kňaz
Narodenie26. august 1729
Veľká Lomnica, Slovensko
Úmrtie10. apríl 1792 (62 rokov)
Spišská Sobota, Slovensko
Profesiaevanjelický kňaz

Samuel Augustíni mladší s predikátom „ab Hortis“ (* 26. august 1729, Veľká Lomnica – † 10. apríl 1792, Spišská Sobota)[1] bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Otcom bol evanjelický farár Samuel Augustíni starší (1678 – 1755), zeman a evanjelický farár; jeho starým otcom bol známy kežmarský lekár, lekárnik a mineralóg Kristián Augustíni (1598, Kežmarok – 1650, Veľká Lomnica), osobný lekár cisára Ferdinanda II., ktorý mu v roku 1631 udelil šľachtický titul s predikátom „ab Hortis“[2].

Do školy chodil v Poprade a v Kunovej Teplici, neskôr študoval na gymnáziu v Levoči. Od 1746 bol študentom práva na kolégiu v Prešove. V rokoch 1754 až 1757 študoval teológiu a prírodné vedy na univerzitách vo Wittenbergu, Greifswalde, a v Berlíne. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako konrektor evanjelického lýcea v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Venoval sa najmä geológii a mineralógii, zhromaždil veľkú zbierku minerálov. Bol autorom dizertačnej práce z matematiky, mnohých štúdií a článkov z oblasti geológie, mineralógie, topografie a histórie. Svoje príspevky uverejňoval prevažne vo viedenských listoch K.-k. privilegierte Anzeigen. Časť jeho prác zostala v rukopisoch, čerpal z nich neskôr A. Cirbes. V roku 1900 vydal Rudolf Weber v Kežmarku topografickú štúdiu o rieke Poprad a jej poriečí. Významnou prácou bolo jeho 39 novinových článkov s názvom „O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku“ (1755). Sú významným prameňom pre poznanie spôsobu života a kultúry Rómov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Patril medzi vedúcich činiteľov spišskej pobočky prešovskej slobodomurárskej lóže s názvom „Zum tugenhaften Reisender“.

  • Dissertatio de methodo gnerali construendi omnes aequationes algebraicas. Berlin 1755
  • Dissertatio de vocatione divina naturali. Berlin 1756
  • Topographische Beschreibung des Flusses Poprad oder Popper in der Zips aus dem Jahr 1782. Käsmark/Kežmarok 1900
  • Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Dátumy narodenia a úmrtia podľa Slovenského biografického slovníka (heslo Samuel Augustíni, I. zv. (A - D). Martin : Matica slovenská, 1986, s. 85.). Uvádzajú sa aj iné dátumy úmrtia.
  2. AUGUSTÍNY ab Hortis. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 5–6.