Refraktor

Refraktor je ďalekohľad, ktorého objektívom je jedna alebo viac šošoviek. Zväčšený obraz vzniká lomom svetla na šošovkách. Refraktory sú najstaršie astronomické ďalekohľady a majú veľké ohniskové vzdialenosti.

Využitie

Refraktory môžu byť zaťažené farebnou vadou, ktorú je však už dnes možné odstrániť. Našli využitie najmä ako divadelné ďalekohľady, poľovnícke ďalekohľady, triédre a binokuláre. V astronómii sa používajú najmä na amatérsku astrofotografiu a astrometriu. Šošovky veľkých astronomických ďalekohľadov však majú obmedzenú veľkosť, pretože priveľká šošovka sa deformuje vlastnou hmotnosťou. Najväčšie ďalekohľady sveta sú teda takmer bez výnimky reflektory.

Delenie podľa vypuklosti šošovky

Galileiho refraktor

Prechod lúčov Galileovým refraktorom. Obraz je vzpriamený.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Galileiho ďalekohľad

Tento druh ďalekohľadu ako okulár využíva rozptylku (dutú šošovku). Objektívom je spojka, ktorá má veľkú ohniskovú vzdialenosť (f). Obrazové ohnisko objektívu takéhoto ďalekohľadu splýva s obrazovým ohniskom okuláru. Tento druh ďalekohľadu sa dnes už nepoužíva v astronómii, používa sa len ako divadelný ďalekohľad.

Keplerov refraktor

Bližšie informácie v hlavnom článku: Keplerov ďalekohľad

Prechod svetelných lúčov Keplerovým refraktorom. Obraz objektu je skutočný, prevrátený a zväčšený.

Keplerov refraktor ako okulár využíva spojku (vypuklú šošovku). Obidve šošovky, objektív aj okulár) majú spoločnú optickú os. Má veľkú ohniskovú vzdialenosť (f) objektívu, pričom, ohnisková vzdialenosť okuláru je malá. Pozorovaný obraz je prevrátený, no zväčšenie a zorné pole sú väčšie ako pri Galileovom ďalekohľade. Všetky dnešné astronomické ďalekohľady sú Keplerove ďalekohľady, preto sa pre tento druh ďalekohľadu používa aj názov hvezdársky ďalekohľad.

Astronomický portál

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.