Patince
Patince | |
obec | |
Kostol sv. Vendelína
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Komárno |
Región | Podunajsko |
Vodný tok | Dunaj |
Nadmorská výška | 109 m n. m. |
Súradnice | 47°44′25″S 18°17′14″V / 47,740228°S 18,287294°V |
Rozloha | 11,32 km² (1 132 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 536 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 47,35 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1260 |
Starosta | Rozália Tóthová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 946 39 (pošta Iža) |
ŠÚJ | 501310 |
EČV (do r. 2022) | KN |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Lipová 233 946 39 Patince |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 035/778 77 65 |
Fax | 035/778 77 65 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Patince | |
Webová stránka: obecpatince.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Patinčan[4]
|
Patince (maď. Pat, Path) sú obec na Slovensku v okrese Komárno.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v juhozápadnom výbežku Podunajskej roviny a v jej katastri sa nachádza najjužnejší bod Slovenska.[5] Južne od obce tečie Dunaj, východný okraj chotára lemuje Patinský kanál. V jeho blízkosti sa nachádza aj rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom.
Stredom obce prechádza cesta Komárno – Štúrovo, z ktorej vychádzajú viaceré miestne komunikácie. Komárno je vzdialené 13 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 40 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 75 km.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologické nálezy pravekých kultúr v susedných obciach Chotín, Marcelová a Virt napovedajú pohyb ľudí kamennej doby aj v chotári Patiniec. Potvrdil to nález žiarového pohrebiska, ktoré však narušila činnosť ľudí strednej doby bronzovej. Kamenné nástroje nahradil bronz, šperky boli predovšetkým zo zlata. Práve predmety z týchto troch materiálov boli objavené aj v lokalite Patiniec; boli nájdené kamenné sekery, hroty a háčiky, zlaté rímske mince i šperky, mnohé práve v okolí termálnych prameňov. Keramika bola zväčša zničená v domnienke, že ukrýva poklad.
Menili sa i tu žijúce etniká, medzi ktoré patrili Skýti, Kelti a Ilýri. Keltov tu v 1. storočí pred Kr. vystriedali Dákovia, pričom tieto etniká splynuli. Významný brod upútal pozornosť aj Rimanov, ktorí mali na opačnom brehu Dunaja sústavu opevnení. Strážne veže (základy jednej boli objavené v areáli školy) sa práve pri významných brodoch budovali aj na opačnom brehu rieky a objavené pozostatky potvrdzujú aj existenciu vojenskej pevnosti pri susednej obci Iža. Po ústupe Rimanov tu pobývali Gepidi a neskôr Avari. V tomto období poskytol príchod Slovanov základný predpoklad vzniku Samovej a neskôr Veľkomoravskej ríše. Koncom 9. storočia sa toto územie dostalo pod vplyv Starých Maďarov a následne súčasťou Uhorska.
Najstaršia písomná zmienka o majeri „terra Poth“ pochádza z roku 1268, kedy tunajšie územie patrilo do majetku komárňanského hradného panstva. Názov obce sa odvodzuje od priezviska „Páth“, ktoré vzniklo skrátením mena rodiny Pathovcov. Zakladateľom rodu bol Konrád z Aldenburgu, ktorý sem prišiel počas panovania kráľa Šalamúna (1063 – 1074). Meno Both dostal preto, že bol poverovaný funkciou vyslanca (nemecky Bothe), z čoho vznikla skomolenina v podobe „Poth“, neskoršie Path. Neskôr boli členovia rodu povýšení do šľachtického stavu. Celá oblasť výrazne utrpela osmanskými nájazdmi, kedy bola po vypálení v roku 1532 dočasne vyľudnená. V roku 1549 tu stálo iba 5 domov, o 7 rokov neskôr ich bolo stále iba 8. Noví zemepáni tu prišli po roku 1559, pričom majitelia sa viackrát menili. Patince boli už v roku 1576 opäť osídlené a koncom 17. storočia tu žilo 20 gazdov a stálo 34 domov. Po vyhnaní Turkov (podľa povesti bola mierová zmluva v roku 1606 podpísaná pod mohutným dubom pri ústí starej Žitavy) do obce prišli kalvíni, ktorí tu pôsobili do roku 1745. Odchodom kalvínov odišla veľká časť obyvateľov a v roku 1714, kedy obec patrila komárňanskému hradnému kapitánovi Jakabovi Heiblovi, v nej žilo iba 30 obyvateľov. Miestny kostol bol opustený v roku 1731 a o dve desaťročia neskôr sa už prepadával strop, čo urýchlilo jeho deštrukciu. Obyvatelia začali rozoberať múry a hrozilo zrútenie celej stavby. V polovici 18. storočia prišlo s Pálffyovcami 21 nových rodín, ktorí vybudovali novú dedinu, asi 1 km východne od tej pôvodnej. V roku 1776 začala prestavba kostola, ktorý bol už o 4 roky neskôr opätovne vysvetený.
V roku 1840 mala obec 237 obyvateľov v 38. domoch, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu, predovšetkým pestovaniu tabaku. Známa bola veľká bažantnica kniežaťa Antala Pálffyho a v okolí sa lovili vyzy. Už v tomto období bol známy potok s liečivou vodou, ktorá vyvierala na viacerých miestach a tiekla do jazierka. Boli známe liečivé účinky výparov, čo využil miestny zemepán a dal tu postaviť kúpeľnú budovu. Vodu zohrievali a využívali na blahodarný kúpeľ.
Počas revolučných rokov v polovici 19. storočia viedla obcou hlavná komunikácia, spájajúca Viedeň, Bratislavu a Budapešť (železnica sa v tom čase iba budovala). Oblasť obsadili cárske ruské vojská pod velením generála Grabbeho, pričom štáb sídlil v susednej Marcelovej (vtedy Krátke Kesy). Kozáci pustošili okolité dediny, ktorých obyvatelia veľmi trpeli. Obec ohrozovali aj povodne, keď napríklad v roku 1876 veľká voda zvalila mnohé obydlia a poničila statky. Krátko po tejto katastrofe dal barón Ditfurt vybudovať okolo obce ochrannú hrádzu. Povodne sa však v rovinatom kraji opakovali aj v rokoch 1888, 1897, 1899, 1926 a ľadová povodeň bola aj v roku 1942. Situácia mnohých rodín sa zlepšila v roku 1887, kedy im Antal Pálffy odpredal pozemky, kde si mohli postaviť vlasné obydlia a hospodárstvo. Postavená bola i škola, učiteľský byt, opravený bol kostol.
Ani Patinciam sa nevyhli povojnové deportácie obyvateľov maďarskej národnosti a v škole bola maďarčina nahradená slovenčinou. Neskôr sa vyučovanie maďarčiny obnovilo a pokračovalo až do uzatvorenia školy v roku 1977. Samostatné dejiny Patiniec sa však píšu až od roku 1956, kedy sa obec osamostatnila od Marcelovej. Najväčšou pohromou v novodobej histórii je katastrofálna povodeň, ktorá vznikla 15. júna 1965 po pretrhnutí dunajskej hrádze pod Patincami. Hladina vody presahovala 1 meter a evakuované boli rozsiahle oblasti povodia. Na následky podmočenia sa zrútilo 99 patinských domov a zničené boli aj kúpele.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Vendelína, jednoloďová pôvodne románska stavba s polkruhovou apsidou a malou strešnou vežou, z prvej polovice 13. storočia. Po spustošení obce Turkami bol objekt obnovený až v 20. rokoch 18. storočia za prispenia grófa Františka Ďulaia. Barokovou úpravou prešiel v roku 1776, keď dostali okenné otvory súčasný tvar. Historizujúco bol prefasádovaný v druhej polovici 19. storočia. Poslednými úpravami prešiel v roku 2002, ktoré boli k pamiatke pomerne necitlivé. Románska apsida je zaklenutá konchou.[6] Kostol má hladké fasády zbavené originálnych prvkov, veža má stanovú strechu.
-
Kostol sv. Vendelína
-
Apsida kostola
- Parná prečerpávacia stanica, technická pamiatka, jednopodlažná dvojpriestorová industriálna stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1897. Úpravami prešla v roku 1960.[7] Súčasťou areálu je aj sklad uhlia, jednopodlažná stavba so sedlovou strechou, z roku 1897.[8] Objekty majú segmentovo ukončené okná s tehlovými suprafenestrami. Areál sa nachádza na hranici chotárov Patiniec a Radvane nad Dunajom
- Travertínový kríž s liatinovým korpusom z roku 1916. Nachádza sa na staršom cintoríne
- Lurdská jaskyňa – Lurdská jaskyňa bola postavená v roku 1933.
- Pamätník obetiam I. svetovej vojny – Vybudovala ho obec Patince s podporou Nadácie Bethlen Gábor v roku 2018, na pamiatku obyvateľov mesta Patince, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne.
- Pamätník povodne – V zadnej časti školského parku sa nachádza pamätník povodne z roku 1965.
- Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny – V prvej svetovej vojne odviedli všetkých mužov z dediny. Bolo ich 56, z toho na fronte bojovalo 54 mužov, z nich 17 padlo v bojoch alebo umrelo v zajatí. Odpočívajú v cudzej zemi, ale ich rodiny a súcitní obyvatelia im dali postaviť v obci sochu, ktorá stojí na školskom pozemku školy a v r.1940 ju vytesal János Holdamf kamenár zo Süttő (MR.)
-
Prečerpávacia stanica
-
Sklad uhlia
-
Travertínový kríž
-
Lurdská jaskyňa
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Rekreačný areál v obci má rozlohu 30 ha a vznikol na mieste starého rímskeho kúpeľa. V minulosti boli využívané liečivé účinky minerálnej vody a boli tu vybudované kúpele. Nový vrt z roku 1958 odštartoval novodobý rozvoj lokality a jej premenu na rekreačné stredisko. Nachádzajú sa v ňom tri bazény, umelé jazero, športové ihriská, ubytovacie kapacity poskytuje hotel a chatová osada. Termálne kúpalisko prešlo v roku 2006 rekonštrukciou.[9]
Wellness Hotel Patince**** – Dnes sú Patince cieľom všetkých, ktorí hľadajú útočisko od uponáhľaného sveta. Vo Wellness Hoteli Patince vytvorili miesto, kde si odpočiniete od denných starostí a dokonale zrelaxujete.
Aktívne
[upraviť | upraviť zdroj]- Vyhliadkové plavby po Dunaji z Patiniec – Z prístavu Patince môžete absolvovať vyhliadkové plavby loďou po Dunaji. Počas plavby budete môcť spoznať okolitú prírodu Podunajska so zachovanými zvyškami lužných lesov.
- Eurovelo 6 cyklistická trasa od Komárna do Kravanoch nad Dunajom cez obec Patince.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Patinčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Najjužnejší bod Slovenska [online]. infoglobe.sk, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Patince [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ http://www.patincekupalisko.sk.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Apsida.sk- profil románskeho kostola
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Patince