Pálfiovci
Pálfiovci | |
erb rodu Pálfiovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo
Rakúske cisárstvo České kráľovstvo Benátsko Španielske kráľovstvo |
---|---|
Materská dynastia | Konth - Hederváry odúmrťou a sobášom nástupca rodu Bakócz |
Tituly | kapitán, župan, strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský prepošt, uhorský kancelár, kráľovsky radca, generál, maršal, krajinský sudca, kráľovsky dvormajster,župan Zvolenske stolice, dedičný župan Bratislavskej stolice, kráľovský pohárnik, kráľovský a cisársky komorník, riadny kráľovský a cisársky radca. |
Zakladateľ | Tomáš Pálfi |
Mýtický zakladateľ | {{{Mýtický zakladateľ}}} |
Rok založenia dynastie | 14. storočie |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Ďalšie vetvy dynastie | stupavská, malacká, pezinská staršia a mladšia, bratislavská, červenokamenská, újezdská - Česko, španielska |
Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci; základný tvar: Pálfi, staršie Pálffy) je jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku.[1] Priezvisko vzniklo na základe pomenovania syna Pavla (maď. Pálfya). V listinách: Pálffy de Erdeod, ab Erdod.
Dejiny rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa staršej literatúry ide o líniu rodu Konth – Hederváry. Za prvého príslušníka rodu sa pokladá Pavol Konth (manž. Katarína Illes) doložený v roku 1383. Jeho synom bol Pavol Pálffy (manž. Anna Geréb) doložený v roku 1425. V rokoch 1480 – 1482 je zaznamenaný Mikuláš de Dercsika et Ráró, manžel Kataríny Kanyizsayi, ich syn Vavrinec bojoval pri Moháči. Podľa predikátu rod pochádza z Bratislavskej stolice z obce Júrová (Dercsika). Vavrinec bol ženatý s Annou Bánffy de Uylak a mali spolu syna Pavla de Dercsika et Raró (manž. Klára Bakóc z de Csorna).[2] Pavol vyženil odúmrť po jej línii aj s erbom.
Pavol mal synov, Petra zvaného „veľký“, ktorý sa oženil so Žofiou Dersffy, Vavrinca Literáta († 1559), ktorý zomrel bez potomkov, Gregora Pálffy de Kapolna (obec Kaplna v Bratislavskej stolici) a Krištofa, ktorí získali v roku 1548 donáciou varaždínske usadlosti Hegh a Dwnyhrowcz. Peter získal množstvo majetkov v Záhrebskej, Virovitickej a Krišskej stolici spolu s Jánom Thompa od Ferdinanda I. v roku 1535. Peter mal osem detí. Hradný kapitán Tomáš (* 1534) donáciou Maximiliána II. získal majetky v Bratislavskej stolici v Galante, Gáni a v zaniknutom Korokszeghu, ako aj v Nitrianskej a Hontianskej stolici. V roku 1579 získal vesprímske majetky. Ján (* 1548) bol kapitánom v Leviciach, Mikuláš (* 1552, † 1600) si sobášom s Máriou Fugger zabezpečil majetky a vzostup medzi najvplyvnejšiu aristokraciu v Uhorsku. Bol hrdinom vojen proti Turkom podporoval rod Habsburgovcov na uhorskom tróne. Politicky však vedel umne lavírovať nakoľko si udržal priateľstvo s vodcami stavovskej opozície Baltazárom Batthyánym, Františkom Nádasdym či Štefanom Illesházym. V roku 1581 získal nededičný (funkčný) titul baróna a bratislavského župana. Rudolf II. udelil Mikulášovi v roku 1584 titul komárňanského župana, neskôr získal do zálohu aj hrad Vígľaš. Mikulášovej vdove Márii Fugger s deťmi boli v roku 1603 priznané panstvá Stupava a Borinka. Syn Mikuláš ml. bol od roku 1607 bratislavským prepoštom. Uhorský baronát získal od Rudolfa II. 6.10. 1611 Ján Pálffy. Pavol získal 10.10. 1625 od Ferdinanda II. baronát spolu s titulom kráľovského pohárnika. Pavol ako rytier rádu Zlatej ostrohy získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul a donáciu na obce Plavecký Štvrtok, Svätý Peter, Moravský Svätý Ján, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňu, Pernek, Malacky, Kiripolec, Jakubov a Štefanov. Štefan získal v roku 1626 donáciou panstvá Svätý Jur a Pezinok. Pavol Pálffy získal v roku 1651 rád Zlatého rúna. Hlavný bratislavský župan, bratislavský kapitán a kráľovský radca Štefan získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul. Ján († 1646) získal 7.12. 1635 funkčný ako aj dedičný baronát a funkciu kráľovského pohárnika, roku 1636 získal od Ferdinanda II. grófsky titul. Pavol († 1653) získal dedične Devínske panstvo. Ferdinand III. po jeho smrti potvrdil v roku 1654 držbu potomkom. Ján získal v roku 1754 titul hlavného boršodského župana. Mikuláš (* 1710, † 1773) bol v rokoch 1765 – 1767 krajinským sudcom, uhorským kancelárom (1758 – 1762), sudcom sedmipanského súdu a kráľovskej kúrie a získal rád Zlatého rúna. Leopold ml. († 1799) bol v roku 1768 vymenovaný za strážcu koruny. Leopold st. († 1773) získal v roku 1771 titul strážcu Uhorskej koruny a kráľovského pohárnika. Ján v roku 1777 získal obec Almás vo Virovitickej stolici. František v roku 1815 získal obrovské erdödyovské majetky na Orave, Lietavu a ďalších 22 obcí na Slovensku a v Chorvátsku v Záhrebskej, Kőrőškej a Varaždínskej stolici. Knieža Jozef († 1827) založil fundáciu na knižnicu prešovského gréckokatolíckeho seminára gymnázia. Bratislavský župan stolice a cisársky komorník Anton sa sporil o majetky s príbuznými v roku 1838. V tom čase vlastnil majetky v Monze a okolí. Fidel, hlavný župan Bratislavskej stolice a rytier Zlatého rúna, v roku 1847 získal donáciu na zemplínske majetky. Nándor Leopold Pálffy–Daun, vojvoda z Teana s manželkou Sidóniou Kowitz a deťmi Leopoldom, Viliamom a Karolom získali od Františka Jozefa I. 23.1. 1879 uhorský kniežací titul. Štefan si v roku 1901 nechal potvrdiť titul bratislavského dedičného hradného kapitána a Bratislavského župana. Ede Pálffymu potvrdil erb 5.5. 1911 vo Viedni František Jozef I. Gyula získal potvrdenie erbu od Karola I. v roku 1915 ako bratislavský župan a dedičný hradný kapitán. Ako posledný z rodu získal potvrdenie erbu a privilégií od cisára Karola I. sekretár vojenskej rady, komorník a červenokamenský vlastník Jozef 13.12. 1917.[2]
Známi príslušníci rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]
- Tomáš Pálfi (*1534 – †1581), kapitán, zvolenský župan, barón
- Mikuláš Pálfi (*1552 – †1600), gróf, vojvodca, kapitán, bratislavský župan
- Mikuláš Pálfi (17. storočie), kapitán, bratislavský župan
- Štefan Pálfi (*1586 – †1646), kapitán, strážca uhorskej koruny
- Pavol Pálfi (*1590 – †1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan Bratislavskej stolice, uhorský palatín
- Ján Pálfi (1646), strážca uhorskej koruny, župan Komárňanskej stolice
- Ferdinand Pálfi (*1620 – †1680), čanádsky biskup, jágerský biskup
- Tomáš Pálfi (*1623 – †1679), bratislavský prepošt, veľprepošt ostrihomský, vacovský biskup, nitriansky biskup, uhorský kancelár, riadny radca panovníka Leopolda I.
- Mikuláš Pálfi (†1679), kapitán, župan Bratislavskej stolice, študijné cesty do Talianska
- Ján Pálfi (*1642 – †1694), kapitán, župan, vlastník panstva Červený Kameň
- Ján Karol Pálfi (*1645 – †1694), kapitán, kráľovská telesná stráž, diplomat v Anglicku a v Benátkach
- Mikuláš Pálfi (*1657 – †1732), kapitán, generál, kapitán kráľovskej telesnej stráže, maršal
- Ján Pálfi (*1663 – †1751), maršal, župan, kapitán Horného Uhorska, kapitán, uhorský palatín
- Karol Pavol Pálfi (*1697 – †1774), maršal, kapitán, župan
- Mikuláš Pálfi (*1710 – †1773), uhorský kancelár, krajinský sudca
- Leopold Štefan Pálfi (*1716 – †1773), generál, maršal
- Rudolf Pálfi (*1719 – †1768), generál, podmaršal
- Ján Pálfi (1728 – 1791) (*1728 – †1791), podmaršal, župan Bratislavskej stolice, uhorský kapitán
- Karol Jozef Hieronym Pálfi (*1735 – †1816), uhorský podkancelár, župan Bratislavskej stolice, kapitán, blízky spolupracovník Jozefa II.
- Leopold Pálfi (*1739 – †1799), župan, majiteľ panstiev Pajštún a Stupava
- Anton Karol Pálfi (18. – 19. storočie), diplomat v Belgicku, mimoriadny vyslanec v Sasku
- Leopold Pálfi (*1764 – †1825), generál, uhorský kapitán, župan
- Jozef František Pálfi (*1764 – †1827), kapitán, župan, zemepán Malaciek, Devína, Vojníc a Marcelovej
- Ferdinad Pálfi (*1774 – †1840), kapitán, župan
- Fídel Pálfi (*1788 – †1840), župan, uhorský kancelár
- Jozef Pálfi (*1810 – †1873), župan a správca úradu župana
- Móric Pálfi (*1812 – †1897), veliteľ záhrebského vojska, generál, uhorský miestodržiteľ, majiteľ panstva Smolenice
- Štefan Pálfi (*1828 – †1910), župan, poslanec Uhorského snemu
- Ján Pálfi (*1829 – †1908), župan, na Bojnickom zámku sústreďoval umelecké zbierky, podnikal študijné cesty v zahraničí
- Jozef Pálfi (*1854 – †1919), podnikal cesty do Sudánu, k prameňu Modrého Nílu v Etiópií
- Mikuláš Anton Pálfi (*1861), kráľovský dvormajster
- Fídel Pálfi (*1895 – †1946), politik, minister poľnohospodárstva za vlády Ferenca Szálasiho v Maďarsku
- Jozef Pálfi (*1904 – †1988), maďarský politik
- Pavol Pálfi (*1890 – †1968), uhorský magnát
- Karol Maria Pálfi (*1905 – †1992), gróf, posledný vlastník panstva a hradu Červený Kameň, ktorý opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.
Erb rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodným erbom je podľa literatúry erb Kontha, podľa Nagya v modrom štíte tri strieborné koly. Aký bol rodový erb do sobáša Pavla s Klárou Bakócz nevieme. Po sobáši príslušníci rodu prevzali odúmrťou erb rodu Bakócz, čo dosvedčujú pečate i maľované erby. Najstaršia podoba erbu je z pečate bratislavského župana Mikuláša z roku 1581. V zlatom poli štítu je polkoleso, z ktorého vyrastá jeleň. Klenotom je z koruny vyrastajúci jeleň. V okrúhlom leme je čiastočne zachovaný kruhopis: NICOLAVS. PALFFY. DE. ERDEOD ‒ COMES. COMIT.POSONIENSIS. Mikulášova pečať z roku 1594 je takmer identická s podobou uverejnenou Csergheöm. V modrom delenom poli štítu zo zlatého pruhu v strede vyrastá zlatý jeleň. V dolnom poli (Csergheö uvádza v päte zlaté trojvršie) je zlaté polkoleso. Pečať nemá klenot, Csergheö uvádza z koruny vyrastajúceho zlatého jeleňa. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Tento erb však listinou získal Pavol v roku 1611. Ďalšia podoba erbu, ktorá pretrvala do dnešných dní, je modrý štít so zeleným trojvrším v päte, na ktorom z polovičného zlatého kolesa vyrastá zlatý jeleň. Klenotom je jeleň zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Mikuláš nechal na bránu hradu Červený kameň vytesať aliančný erb s erbom jeho manželky Márie Eleonóry von Harach. Erb je bez trojvršia, zlaté koleso vyrastá zo skalnatej pažite a celý jeleň stojí za kolesom. Skalné bralo je aj v erbe na barokovej fontáne na nádvorí hradu. Kniežací erb Pálffy – Daun z roku 1879 je štvrtený so srdcovým štítkom. V prvom a štvrtom modrom poli je na zelenom trojvrší zlaté polkoleso, z ktorého vyrastá doprava otočený jeleň. V druhom a štvrtom zlatom poli sú pošikom tri a pokosom tri červené pruhy (polia von Daun). Srdcový modrý štítok tvorí strieborná brána s dvomi vežami a cimburím, na ktorom stojí strieborná orlica, na štíte je kniežacia koruna. Na veľkom štíte je zlatá listová grófska koruna a v nej dva klenoty. V pravom z koruny vyrastá privrátený zlatý jeleň, v pravom klenote je v korune talianska kniežacia vojvodcovská korunka a v nej sú tri pštrosie perá. Prikrývadla sú na pravom klenote zlato-modré a vľavo zlato-červené. Štítonosičmi sú privrátené levy držiace pravou labou štít a v ľavej zlato-modré drevce, vpravo so striebornou zástavkou so štítom rodu Hedervary–Altenburg (zlatá hlava, modrý štít s tromi striebornými kolmi. Na ľavom drevci je strieborná zastávka s erbom rodu Konth (modrý štít so šiestimi striebornými kolmi). Erb je v kráľovskom stane s kniežacou korunou na vrchole. Romantizovaná podoba erbu sa nachádza na dverách cestovnej berliny coupé (kočiar). V štíte z vodnej hladiny vyrastá polkoleso a za ním z hladiny vyrastá jeleň. Nad štítom je perlová grófska korunka (počet 9) a nad ňou z točenice vyrastá jeleň. Za štítom sú dve drevcia so zástavami. Štít nesú galanté korunované levy.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pálffyho palác na Panskej ulici v Bratislave
-
Pálffyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave
-
Pálffyho palác v Prahe
-
Pálfyho palác na Zámockej ulici, Bratislava
-
Pálfyho palác na Hviezdoslavovom námestí, Bratislava
-
Kaštieľ v Budmericiach dali postaviť Pálfiovci v roku 1889.
-
Kaštieľ Pálfiovcov vo Vyšehrade (Visegrád)
-
Kaštieľ Pálffyovcov, Prostredná 13, Svätý Jur
-
Pálffyovský kaštieľ v Stupava; hlavné priečelie
-
Erb Pálfiovcov na hrade Heidenreichstein (Dolné Rakúsko)
-
generál Mikuláš Pálfi II.
-
Erb Kniežat Pálffy-Daun, vojvodov z Teana a markízov z Rivoli
-
erb línie Pálffy von Újezd.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 – 51.
- ↑ a b c PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. S. 318 - 322..
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
- Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6
- PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 745.
- MALITI FRAŇOVÁ, Eva. O príjemných pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania. Román. Prvé vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 191 s. ISBN 987-80-556-50-48-7
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci