Na brehu priezračnej rieky je baladický sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika Rudolfa Jašíka prvýkrát vyšlo v roku 1956.
Ide o debut slovenského spisovateľa Rudolfa Jašíka. Román sa zaoberá osudom charakterovo rôznych postáv z kysuckých lazov „Hrubý pľac“. Dej sa avšak odohráva nielen tam, ale aj v okolitých slovenských mestách a jedna dejová línia aj v Ostrave ( dej postavy Koteka). Príbeh je situovaný do obdobia prvej Česko-slovenskej republiky v časoch hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov. Dejové línie sú od seba oddelené striktnejšie ako v iných Jašíkových dielach. Autor v tomto románe nevykresľuje rovnako zvrchovane všetkých hrdinov. Centrálnymi témami románu sú bieda obyvateľov kysuckých lazov, hospodárska kríza, boj vtedajších komunistov za lepšie životné podmienky širokých vrstiev obyvateľstva a medziľudské vzťahy obyvateľov lazov. Autorovi sa podarilo najmä lyrickým ladením hlbšie charakterizovať svojich hrdinov ako iným spisovateľom vtedajšieho obdobia. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí (Štefana a Márie)je vykreslený taktiež lyricky, javí sa však v kontexte epiky románu skôr ako periférna dejová línia. Medzi ďalšie obsahové línie patrí tiež opis podmienok vtedajšieho väzenstva (dej postavy Barnabáša a Štefana) a jedna dejová línia s odstupom opisuje aj oblasť prostitúcie v časoch hospodárskej krízy. (dej postáv Fana, Kotek, pán Rudolf). Román by sa v dnešných časoch dal hodnotiť ako obohatenie súčasného čitateľa o históriu spoločného štátu Čechov a Slovákov v neľahkom období hospodárskej krízy v Európe.[1]