Preskočiť na obsah

Montreal Canadiens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal)
Montreal Canadiens
(Canadiens de Montréal)
Konferencia Východná
Divízia Atlantická
Založený 4. december 1909
História Montreal Canadiens
1910 – súčasnosť
Štadión Bell Centre
Mesto Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky CJAD (800 AM)
RDS
CKAC (730 AM)
Farby klubu modrá, biela a červená
              
Vlastník USA Geoff Molson
Generálny manažér Kanada Kent Hughes
Tréner Kanada Martin St. Louis
Kapitán Kanada Nick Suzuki
Nižšie ligové pobočky Laval Rocket (AHL)
Trois-Rivières Lions (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93
Víťaz konferencie 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21
Víťaz divízie 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15
Uniforms

Montreal Canadiens[1][2] (slovenská výslovnosť [montreal/montriol kenediens/kenejdiens][1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[5]

  • oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.[7]
  • skratka: CHC[7]
  • známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens[6]
  • logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)[6]
  • franc. Les Canadiens de Montréal
  • angl. Montreal Canadiens

Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six

[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL

[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 19761979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.[8]

Interiér Bell Centre

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).[10]

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny

[upraviť | upraviť zdroj]

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[13]

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.[14]

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[15]

Symboly klubu

[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder

[upraviť | upraviť zdroj]

Stav k sezóne 2023-2024

# Nat Hráč Pozícia Strela Výška Váha Rok narodenia Kontrakt do:
34 Kanada Jake Allen G Ľavá 188 90 1990 24/25
35 Kanada Samuel Montembeault G Ľavá 191 90 1996 23/24
30 Kanada Cayden Primeau G Ľavá 191 92 1999 24/25
52 Kanada Justin Barron O Pravá 188 91 2001 23/24
21 Kanada Kaiden Guhle O Ľavá 188 93 2002 24/25
54 USA Jordan Harris O Ľavá 180 86 2000 24/25
26 Kanada Jonathan Kovacevic O Pravá 195 99 1997 24/25
8 Kanada Mike Matheson (A) O Ľavá 188 85 1994 25/26
58 Kanada David Savard O Pravá 185 106 1990 24/25
6 Kanada Chris Wideman O Pravá 178 82 1990 23/24
72 Kanada Arber Xhekaj O Ľavá 193 108 2001 23/24
17 Kanada Josh Anderson PK/LK Pravá 191 100 1994 26/27
40 Fínsko Joel Armia PK Pravá 192 99 1993 24/25
22 USA Cole Caufield PK/LK Pravá 170 79 2001 30/31
77 Kanada Kirby Dach C Pravá 193 96 2001 25/26
28 USA Christian Dvorak C/LK Ľavá 185 91 1996 24/25
71 Kanada Jake Evans PK/C Pravá 183 84 1996 24/25
11 Kanada Brendan Gallagher (A) PK Pravá 174 83 1992 26/27
49 Kanada Rafaël Harvey-Pinard LK Ľavá 175 83 1999 24/25
91 Kanada Sean Monahan C Ľavá 185 91 1994 23/24
15 Kanada Alex Newhook C/LK Ľavá 178 86 2001 26/27
70 Kanada Tanner Pearson LK Ľavá 185 91 1992 23/24
55 Kanada Michael Pezzetta C/LK Ľavá 185 98 1998 24/25
20 Slovensko Juraj Slafkovský LK Ľavá 191 108 2004 24/25
14 Kanada Nick Suzuki (C) C Pravá 180 93 1999 29/30
56 Fínsko Jesse Ylönen PK Pravá 186 86 1999 23/24

Sezóny a rekordy

[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna Z V P PvP NG IG B TM Koniec Play-off
2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2 z 5., Severovýchodná

6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)

2011/2012 82 31 35 16 212 226 78 5 z 5 Severovýchodná

15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off

2012/20131 48 29 14 5 149 126 63 1 z 5., Severovýchodná

2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators)

2013/2014 82 46 28 8 215 204 100 3 z 8., Atlantická

4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers)

2014/2015 82 50 22 10 221 189 110 1 z 8., Atlantická

2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning)

2015/2016 82 38 38 6 221 236 82 6 z 8., Atlantická

13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2016/2017 82 47 26 9 226 200 103 1 z 8.,Atlantická

4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige

Prehra v prvom kole 2-4 (New York Rangers)
2017/2018 82 29 40 13 209 264 71 6 z 8.,Atlantická

14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2018/2019 82 44 30 8 249 236 96 4 z 8.,Atlantická

9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
2019/20202 71 31 31 9 212 221 71 5 z 8.,Atlantická

13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige

Prehra v prvom kole 2-4 (Philadelphia Flyers)
2020/20213 56 24 21 11 159 168 59 4 z 7.,Severná

18 z 31., V celej Lige

Prehra vo finále o Stanleyho Pohár 1-4 (Tampa Bay Lightning)
2021/2022 82 22 49 11 221 319 55 8 z 8.,Atlantická

16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige

Tím sa nekvalifikoval do play-off
1 Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.
2 Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off
3 Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.

Individuálne rekordy

[upraviť | upraviť zdroj]

Lídri kanadského bodovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia Meno Z G A B V (min) B/Z V (min)/Z
1 Guy Lafleur (PK) 961 518 728 1246 381 1,30 0,40
2 Jean Béliveau (C) 1125 507 712 1219 1029 1,08 0,91
3 Henri Richard (C) 1256 358 688 1046 928 0,83 0,74
4 Maurice Richard (PK) 978 544 421 965 1285 0,99 1,31
5 Larry Robinson (O) 1202 197 686 883 706 0,73 0,59
6 Yvan Cournoyer (PK) 968 428 435 863 255 0,89 0,26
7 Jacques Lemaire (C) 853 366 469 835 217 0,98 0,25
8 Steve Shutt (ĽK) 871 408 368 776 400 0,89 0,46
9 Bernie Geoffrion (PK) 766 371 388 759 636 0,99 0,83
10 Saku Koivu (C) 792 191 450 641 623 0,80 0,00

Vodcovia klubu v histórii

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b OLOŠTIAK, Martin. Výslovnosť a skloňovanie názvov klubov NHL. Slovenská reč: časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2004, roč. 69, čís. 5-6, s. 311, 314. ISSN 0037-6981.
  2. Stanley Cup In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 444.
  3. Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
  4. The Complete List of Stanley Cup Champions [online]. About.com, 2007. Dostupné online.
  5. Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
  6. a b c Montreal Canadiens In: The Canadian Encyclopedia [online]. Toronto: Anthony Wilson-Smith, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Privacy Policy [online]. Montréal Canadiens, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
  9. Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
  10. Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
  11. Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
  12. Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
  13. 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
  14. Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
  15. Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]