Magnetický indukčný tok

Magnetický indukčný tok alebo magnetický tok je fyzikálna veličina, ktorá sa používa na opis elektromagnetickej indukcie. Vyjadruje súhrnný tok magnetickej indukcie prechádzajúci určitou plochou.

Symbol veličiny: Φ

Základná jednotka: weber, značka jednotky Wb

Rozmer jednotky: Wb = m²·kg·s^-2·A^-1 v sústave SI, inak aj V·s alebo T·m².

Výpočet

z definície

Ak je plocha, ktorej magnetický tok sa počíta, rovinná,

{\Phi }=BS\cos \alpha \,

,

kde B je veľkosť magnetickej indukcie homogénneho magnetického poľa, S je plocha a α je uhol, ktorý

zviera normálový vektor plochy s vektorom magnetickej indukcie.

{\Phi }={\vec {B}}\cdot {\vec {S}}

Ak je plocha všeobecná a magnetické pole nehomogénne, potom

{\Phi }=\oint _{\Sigma }\mathbf {B} \cdot \mathrm {d} \mathbf {S} \,

.

Pre valcovú cievku s N závitmi a prierezom S, ktorej os zviera s indukčnými čiarami homogénneho magnetického poľa uhol α, je magnetický indukčný tok daný vzťahom