Preskočiť na obsah

Mäsiarska ulica (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mäsiarska ulica
ulica/námestie
Pohľad na časť ulice
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′24″S 21°15′16″V / 48,723266°S 21,254554°V / 48.723266; 21.254554
Dĺžka 770[1] m
PSČ 040 01
Začína na Hviezdoslavova
Končí na Alžbetina
Orientácia ulice severojužná
Staršie názvy lat. Platea Carnificum, Platea Laniorum[2][3]
nem. Fleischhacker Gasse[2][3]
maď. Mészaros utca[2][3]
Map
Poloha v rámci Košíc (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Mäsiarska (Košice)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Mäsiarska ulica je jednou z najstarších ulíc Košíc a nachádza sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej severný koniec začína na Hviezdoslavovej ulici a južný končí na Alžbetinej ulici. Ulicu križujú ulice Bačíkova, Zbrojničná, Poštová, Uršulínska, Zámočnícka ulica a Dominikánske námestie. Od križovatky s Alžbetinou ulicou pokračuje vo svojom smere pod menom Bočná. V tejto križovatke sa nachádza 75 metrov dlhý a takmer 6 metrov široký úsek, ktorým sa pod klenbou dá dostať na samotnú Alžbetinu ulicu.[1] Pozdĺž ulice sa nachádza napríklad – Pamätník Sándora Máraiho, budova Polikliniky Staré Mesto, Cirkevná stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety a Kostol sv. Michala Archanjela.

Mäsiarska ulica vedie v severojužnom smere v západnej časti stredovekého starého mesta rovnobežne s Hlavnou ulicou. V priestore kde sa nachádza opevnenie ulica pôvodne siahala od Dominikánskeho kláštora na juhu po križovtku so Zbrojničnou ulicou, ktorá vedie smerom k bývalému obchodnému domu Tesco a mestskou zbrojnicou a baštou mäsiarov na severe. Začiatkom 70. rokov 19. storočia tu bola prerazená severná časť mestského opevnenia. Postupne bola vytýčená trasa severného predĺženia ulice, ale výstavba troch objektov vojenských kasární sa uskutočnila až v rokoch 18851890. Ulica v tomto čase viedla pomedzi budovy niekdajšej ľudovej školy a múzea a jej severný koniec končil na dnešnej Strojárenskej ulici. Tento posledný úsek ulice bol po roku 1945 zrušený a dnes je na tomto mieste parkovisko.[2][1]

Zaujímavou budovou na ulici je budova s popisným číslom 9. Jej fasáda je ovplyvnená hnutím "art deco" franúzskeho dekoratívneho umenia 20. rokov. Zaujímavá je budova s č. 9, ktorej fasáda je ovplyvnená hnutím „art decofrancúzskeho dekoratívneho umenia. Budova vznikla podľa projektu architekta Ľudovíta Oelschlägera. Od roku 1947 v tejto budove býval aj významný košický herec Jozef Hodorovský.[2][1]

Názov ulice

[upraviť | upraviť zdroj]

Južná, širšia časť Mäsiarskej ulice, od kláštora dominikánov vrátane úžšej spojnice s Alžbetinou ulicou, mali až do 80. rokov 19. storočia samostatné označenie ako Dominikánske námestie. Neskôr sa názov pre všetky tri úseky ulice zjednotil ako Mäsiarska. Ulica sa postupne vyvíjala už od vzniku samotného mesta v 13. storočí. Ulicu spočiatku obývali najmä príslušníci cechu tunajších mäsiarov. Latinské pomenovanie ulice bolo preto Platea Carnificum i Platea Laniorum, neskoršie nemecké Fleischhacker Gasse a maďarské Mészaros utca. Všetky tieto pomenovania sú jazykové ekvivalenty dnešného názvu – Mäsiarska ulica.[2][1] Začiatkom 18. storočia mal zúžený úsek ulice vedúci na dnešnú Alžbetinu ulicu meno Dominicaner Gassl (Dominikánska ulička).[3]

Po uchopení moci vo februári 1948 komunistmi sa v roku 1951 z Mäsiarskej ulice stala Sverdlovova ulica, po ruskom revolucionárovi Jakovovi Michajlovičovi Sverdlovovi. Tento názov oficiálne ulica niesla do roku 1990.[2][1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f LINHARDOVÁ, Alžbeta. Pokračujeme v novom seriáli, v ktorom si podávajú ruky história a súčasnosť. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-06-10. Dostupné online [cit. 2020-06-01]. ISSN 1335-4418.
  2. a b c d e f g KOŠICE:DNES. Komunisti pomenovali Mäsiarsku po katovi cárskej rodiny [online]. Košice: kosicednes.sk, 22.02.18, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.
  3. a b c d Katalóg ulíc [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2020-06-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]