Komiža
| Komiža | |
| mesto | |
 pohľad na Komižu z mora
| |
| Oficiálny názov: Komiža | |
| Štát |  Chorvátsko
|
|---|---|
| Región | Splitsko-dalmatínska župa |
| Súradnice | 43°02′37″S 16°05′22″V / 43,04361°S 16,08944°V |
| Rozloha | 48 km² (4 800 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 677 (2001) |
| starosta | Tonka Ivčević |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 53000 |
  | |
| Wikimedia Commons: Komiža | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Komiža (tal. Comisa) je chorvátske prístavné mesto ležiace na západnom pobreží ostrova Vis v Jadranskom mori. Má 2 476 obyvateľov.
Komiža je situovaná na úpätí kopca Hum (587 m). Priemerná januárová teplota vzduchu sa tu pohybuje okolo 8,9 °C. Hospodárstvo je založené na farmárstve, vinohradníctve, rybolove a spracovaní rýb, moreplavbe a poslednou dobou tiež na cestovnom ruchu. Na východnom pobreží sa nachádzajú rozľahlé piesčité a okruhliakové pláže, ako napríklad Kamenica, Gusarica, Nova Posta či Velo Zalo.
Komiža je napojená na okresnú cestu, ktorá ju spojuje s mestom Vis, jediným mestom spojeným so Splitom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé zmienky o trvalom osídlení pochádzajú z 12. storočia. Prístavný kostol bol vystavený v roku 1585.
V 13. storočí tu na vyvýšenine nad sídlom založili benediktíni kláštor svätého Mikuláša (tzv. Muster). Najstaršie jadro kláštora tvorí jednolodný románsky kostol s polkruhovou apsidou z 13. storočia.
V období od 14. do 17. storočia bol vystavený rozsiahly päťlodný kostol, ktorého centrálna loď pochádza zo začiatku 16. storočia, veľká baroková svätyňa je datovaná do roku 1652. Z pôvodného kláštorného opevnenia sa dochovali dve veľké veže postavené v románskom slohu; vež kostola bola roku 1770 prestavaná na zvonicu.
Kostol Panny Márie Gusarickej sa skladá z troch rovnako veľkých jednolodných kostolov, ktoré sú vo vnútri prepojené oblúkmi. Najstarším z kostolov je ten prostredný (pochádza zo 16. storočia), zatiaľčo dva bočné vznikli v 17. a 18. storočí. Vo vnútri sa nachádzajú barokové oltáre, organ z roku 1670 a skvostný strieborný reliéf Panny Márie Rosarijskej zo 17. storočia.
Opevnený kostol svätého Roka bol postavený roku 1763, o sedem rokov starší je kostol Panny Márie Sedembolestnej.
Budova Verejného centra zo začiatku 20. storočia je dielom architekta A. Bezica. Roku 1966 bola v Komiži otvorená galérie Đuro Tiljaka, v roku 1984 potom galéria Borisa Mardešića.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka svojmu umiestneniu v hlbokom zálive ponúka Komiža svojim návštevníkom výborné príležitosti: ako kvalitné ubytovacie zariadenia (či už v hoteloch či apartmánoch), tak aj veľa kultúrnych a historických miest (kláštory, pevnosti). Taktiež možnosti športového vyžitia je tu dostatok - je tu ihrisko pre basketbal, hádzanú aj futbal. Nemenej zaujímavé sú vodné športy vrátane potápania.
Zvláštna atmosféra letných večerov je ešte umocnená výstupmi detských chórov na pobrežných promenádach alebo v miestnych krčmičkách. Pravidelne sú tu poriadané výstavy a iné kultúrne udalosti, obzvlášť keď svoju rodnú oblasť navštívia Chorváti zo Spojených štátov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komiža
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Turistické informácie
- Ďalšie info o Komiži Archivované 2014-10-01 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komiža na českej Wikipédii.