Preskočiť na obsah

Kôň (podrod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kôň Przewalského (kertak)
Kôň domáci - camargueský kôň. Patrí medzi jazdecké kone.
Kôň domáci - frízsky kôň. Patrí medzi záprahové kone.

Kôň (lat. Equus) je podrod rovnomenného rodu kôň (Equus) a slovenské rodové meno druhov tohto podrodu.

V niektorých starších systémoch má tento podrod postavenie samostatného rodu (rod kôň – Equus v užšom zmysle). V niektorých (skôr novších) systémoch tento podrod pozostáva z jediného druhu (alebo alternatívne: je nahradený jediným druhom) kôň divý (iné názvy: tarpan, kôn tarpan, kôň obyčajný) v najširšom zmysle (lat. Equus ferus či Equus caballus v najširšom zmysle); tieto názvy sa však používajú aj v rôznych užších významoch - pozri nižšie. Neformálne sa tento podrod označuje ako caballoidné kone alebo cabalinné kone (toto označenie je odvodené od názvu Equus caballus).

Podrod Equus vznikol v Severnej Amerike a následne sa cez Áziu rozšíril až do Európy a severnej Afriky. Domestikovaná podoba tohto podrodu (t.j. kôň domáci) sa následne rozšírila z Európy do celého sveta.

V Amerike všetci príslušníci rodu Equus (t.j. nielen podrodu Equus) vyhynuli okolo roku 10 000 pred Kr. a Amerika teda bola tisícročia úplne bez koní. Všetky dnešné americké kone sú potomkami koní, ktoré boli dovezené do Ameriky Európanmi od začiatku 16. storočia. Aj americké kone v bežnom povedomí označované ako divé, t. j. najmä tzv. mustangy, sú len zdivené kone domáce pôvodne pochádzajúce od týchto prvých Európanov (najmä Španielov) v Amerike. [1]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

podrod kôň (Equus) = kôň divý A / (kôň) tarpan A/ kôň obyčajný A (Equus ferus A, synonymum: Equus caballus A):

  • taxóny zo Severnej Ameriky:
    • Equus scotti (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] scotti) - POZNÁMKA: Zahŕňa aj Equus bautistensis.
    • Equus giganteus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] giganteus) - POZNÁMKA: Niekedy považovaný za poddruh druhu Equus scotti.
    • Equus complicatus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] complicatus)
    • Equus hatcheri (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] hatcheri)
    • Equus leidyi (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] leidyi)
    • Equus niobrarensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] niobrarensis)
    • Equus pacificus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] pacificus) - POZNÁMKA: Možno je súčasťou druhu Equus giganteus[2]
    • Equus alaskae (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] alaskae) - POZNÁMKA: Niekedy býva stotožňovaný s druhom Equus lambei, staršie bol považovaný za poddruh druhu Equus niobrarensis.
    • Equus lambei (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] lambei)
    • pozri aj americké druhy incertae sedis uvedené v článku kôň (rod)
  • ? †Equus simionescui (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] simionescui) - POZNÁMKA: Toto je problematický nález. Niektorí autori ho zaradili ako súčasť druhu Equus stenonis a niektorí do rodu Hypsohipparion (ako druh Hypsohipparion simionescui).
  • Equus mosbachensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] mosbachensis) - POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj Equus palustris a pravdepodobne aj Equus chosaricus. 2. Niekedy zaraďovaný (na rozdiel od napr. Equus steinheimensis) do Equus ferus B.
  • ?†Equus abeli (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] abeli) - POZNÁMKA: 1. Podľa niektorých názorov ide o chybne vytvorený taxón, ktorý je v skutočnosti zmesou rôznych iných (aj domácich) koní. 2. Často uvádzaný spolu s Equus mosbachensis (a prípadne niektorými ďalšími tu uvedenými druhmi) pod názvom Equus mosbachensis-abeli.
  • Equus insulidens (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] insulidens)
  • Equus podolicus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] podolicus)
  • Equus steinheimensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] steinheimensis)
  • Equus torralbae (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] torralbae)
  • Equus achenheimensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] achenheimensis)
  • Equus algericus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] algericus) - POZNÁMKA: Staršie bol občas považovaný za súčasť druhu Equus pumpelli (pozri nižšie).
  • kôň divý B/ (kôň) tarpan B/ kôň obyčajný B/ kôň Przewalského A/ kôň Prževaľského A (Equus ferus B, synonymá: Equus caballus B, [staršie:] Equus przewalskii A)
    • (bez mena) - POZNÁMKA: Tento taxón podľa novších zistení vývojovo patrí v systéme dovnútra taxónu Equus ferus C (čiže Equus ferus B splýva s Equus ferus C), a to konkrétne zhruba niekde vedľa Equus gallicus (keďže sa od ostatných taxónov oddelil počas MIS 3, čo je zhruba obdobie výskytu Equus gallicus). Tradične sa však zaraďuje takto oddelene, najmä preto, lebo tradične sa predpokladalo, že kôň Przewalského je sesterská skupina taxónu Equus ferus C či D.
    • kôň divý C/ (kôň) tarpan C (Equus ferus C, synonymum: Equus caballus C)
      • kôň divý D/ (kôň) tarpan D (Equus ferus D, synonymá: Equus caballus D, staršie: Equus fossilis, staršie: Equus caballus fossilis, Equus caballus ferus) - POZNÁMKA: 1. Toto je z dnešného pohľadu parafyletický taxón, keďže nezahŕňa koňa domáceho, ktorý však doň z vývojového hľadiska patrí. 2. Equus fossilis môže alternatívne znamenať synonymum druhu Equus stenonis.
        • Equus lenensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] lenensis) - POZNÁMKA: Zahŕňa aj Equus tscherskii a asi aj Equus orientalis A (Pozor na zámenu: Ako Equus orientalis sa niekedy označuje orientálny kôň ako podskupina koňa domáceho alebo tarpan stepný).
        • Equus uralensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] uralensis)
        • †nepomenovaný taxón pôvodných (divých a domácich) pyrenejských koní - POZNÁMKY: 1. Tento taxón je doložený iba z 3. a 2. tisícročia pred Kr., ale vznikol možno už pred 300-400 tisíc rokmi. 2. Nie všetky vyhynuté pyrenejské kone patria do tohto taxónu.
        • ...(ďalšie nepomenované nálezy)
        • Equus taubachensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] taubachensis)
        • Equus piveteaui (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] piveteaui)
        • Equus eaensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] eaensis)
        • Equus missi (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] missi)
        • Equus antoniusi (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] antoniusi)
        • Equus germanicus (synonymá: Equus remagen(en)sis, Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] germanicus [alebo remagen(en)sis]) - POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj Equus transilvanicus . 2. Ojedinele sa považuje za súčasť taxónu Equus mosbachensis alebo taxónu Equus przewalskii. 3. Druh Equus remagensis (správnejšie: Equus remagenensis) bol pôvodne opísaný tak, že zahŕňal aj taxóny Equus piveteaui a Equus latipes.
        • ?†Equus woldrichi (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] woldrichi) - POZNÁMKA: Toto je z dnešného pohľadu pochybný taxón.
        • Equus cracoviensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] cracoviensis)
        • Equus antunesi (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] antunesi)
        • Equus casarensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] casarensis)
        • Equus vyniavensis (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] vyniavensis)
        • Equus gallicus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] gallicus) - POZNÁMKA: Zahŕňa aj Equus spelaeus a Equus cazaroi.
        • Equus latipes (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] latipes) - POZNÁMKY: 1. Zahŕňa aj niekedy oddelene uvádzaný taxón Equus equus (do ktorého patria niektoré nálezy z Ukrajiny). 2. Podľa niektorých starších názorov (porov. [4]) Equus latipes zahŕňa aj Equus taubachensis, Equus piveteaui, Equus germanicus, Equus chosaricus a Equus orientalis.
        • Equus tyvericus (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] tyvericus)
        • Equus arcelini (synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] arcelini) - POZNÁMKA: Pravdepodobne zahŕňa aj Equus solutreensis (synonymum: Equus ferus solutreensis), ktorý býva (čiastočne či úplne) stotožňovaný aj s druhom Equus gallicus.
        • (kôň) tarpan E/ kôň obyčajný tarpan/ kôň divý európsky/ kôň Gmeliniho/ (divý) kôň východný/ (divý) kôň orientálny (Equus ferus E, synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] ferus [alebo gmelini] A, Equus gmelini A) - POZNÁMKY: 1. Existencia tohto taxónu je (a už v minulosti bola) sporná, lebo je veľmi slabo doložený nálezmi a možno v skutočnosti nešlo o divé kone, ale len o zdivené kone domáce a/alebo o nejaké hybridy medzi koňmi domácimi a nejakými divými koňmi. 2. Podľa niektorých starších názorov z tohto taxónu vznikli východné kone (iný názov: orientálne kone) koňa domáceho resp. teplokrvné kone koňa domáceho. Tieto však podľa iných starších názorov vznikli z taxónu Equus pumpelli. 3. U niektorých autorov sa tarpan delí na:
          • kôň tarpan stepný/tarpan stepný/stepný tarpan (Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii alebo gmelini] ferus [alebo gmelini] B, synonymá: Equus ferus scythicus, Equus gmelini B, Equus orientalis B, Equus tarpan,Equus caballus Equiferus [Pallas 1831 (1811); uvádzané aj v podobe Equus equiferus B alebo jednoducho Equiferus[5][6][7][8]])
          • kôň tarpan lesný/tarpan lesný/lesný tarpan (Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii alebo gmelini] sylvestris [alebo silvaticus alebo silvatica], Equus sylvestris, Equus silvaticus A) - POZNÁMKA: 1. Zahŕňa aj, resp. synonymá sú: Equus ferus lusitanicus, Equus caballus nehringi a Equus juvillacus. 2. V Mammal Species of the World 2005 sa tarpan lesný uvádza mimo tarpana E, čiže tarpan E je zredukovaný na tarpana stepného.
      • kôň domáci/kôň v najužšom zmysle (Equus caballus E, synonymá: Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] caballus, Equus ferus [alebo caballus alebo przewalskii] f. caballus; zastarané názvy: Equus domesticus, Equus caballus domesticus) – POZNÁMKY: 1. Toto je taxón dnešných domácich koní; preto "dnešných", lebo ako vidno vyššie, v dávnej minulosti existovali aj od tohto taxónu nezávislé domáce kone, pravdepodobne napr. v botajskej kultúre a na Pyrenejskom polostrove. 2. Tak ako pri väčšine domácich zvierat, je aj pri koňovi domácom sporné, ako ho presne zaradiť do systému (t.j. či ide o samostatný druh, poddruh nejakého divého druhu, formu nejakého divého druhu a podobne). 3. Ak sa slovenský názov kôň domáci chápe ako univerzálny ekvivalent latinského názvu Equus caballus, potom by bolo možné analogicky k vyššie uvedenému rozlišovaniu Equus caballus A, B, C, D, E rozlišovať aj koňa domáceho A, B, C, D, E, ale v slovenských textoch (a tak aj vo vyššie uvedenom systéme) zvykne byť názov kôň domáci obmedzený čisto na taxón Equus caballus E. 4. Kôň domáci zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón †(divý) kôň severský/ (divý) severský kôň/ kôň obyčajný severský/ (divý) kôň severský/ severský horský kôň/ (divý) kôň nordický/ Ewartov kôň (Equus gracilis, synonymá: Equus przewalskii [alebo caballus alebo ferus] gracilis, Equus europaeus, Asinus fossilis), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého vznikli severské kone (iné názvy: nordické kone, pony) koňa domáceho. 5. Kôň domáci zrejme zahŕňa aj dnes už neuznávaný taxón "horský pony" (Equus muninensis, synonymum: Equus caballus muninensis, nesprávne: ...muniensis), ktorý sa staršie uvádzal separátne od koňa domáceho a považoval sa za divý taxón, z ktorého podľa niektorých názorov vznikla časť severských koní. 6. Dnes sú vyvrátené staršie názory, podľa ktorých je kôň domáci výsledkom viacerých od seba nezávislých domestikácií, napríklad, že vznikol domestikáciami druhov kôň západný (Equus robustus), kôň severský (Equus gracilis), kôň tarpan (Equus ferus E) a kôň Przewalského (Equus Przewalskii B). V skutočnosti kôň domáci vznikol jednorazovou domestikáciou niekde pri Čiernom mori, ale konkrétny východiskový taxón zatiaľ nie je známy. 7. Pozri aj Poznámky nižšie.

Poznámky:

- Písmená A, B, C atď. tu pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu.
- Systém je v detailoch do značnej miery sporný.
- Ako vidno, pre najznámejšie taxóny existujú zjednodušene povedané tri postupy pomenúvania: Buď sa považujú za poddruhy široko chápaného druhu Equus ferus (čo je inak pôvodne názov tarpana) alebo za poddruhy široko chápaného druhu Equus caballus (čo je inak pôvodne názov koňa domáceho resp. podrodu Equus) alebo staršie za poddruhy široko chápaného druhu Equus Przewalskii (čo je inak pôvodne názov koňa Przewalského z Mongolska). Pokiaľ ide o široko poňaté názvy Equus ferus a Equus caballus: Podľa pravidla priority má síce prednosť názov Equus caballus, lebo je starší. Ale podľa výnimky Medzinárodnej komisie pre zoologickú nomenklatúru z roku 2003 sa meno divej formy (teda Equus ferus) nestáva neplatným, ak by dôvodom neplatnosti mala byť len skutočnosť, že meno domácej formy (teda Equus caballus) je staršie; t.j. v takýchto prípadoch možno používať buď meno divej formy alebo meno domácej formy. Najneskôr od roku 2003 preto veľa autorov pracuje so široko poňatým názvom Equus ferus namiesto rovnako prípustnej možnosti použiť široko poňatý názov Equus caballus. Treba ale poznamenať, že (a) názov Equus caballus je Linnaeusov termín a z Linnaeusovho textu nie je isté, či ním myslel len domáce kone, (b) typové nálezy druhu Equus ferus, teda klasického tarpana, v skutočnosti možno čiastočne alebo vôbec nie sú divé (divosť je ale predpokladom výnimky z roku 2003). Ak sa akceptuje uvedený argument (a) a/alebo (b), potom treba používať široko poňatý názov Equus caballus namiesto široko poňatého názvu Equus ferus.
-Názov Equus caballus doslova znamená "Equus koňový" (Slová equus aj caballus síce obe po latinsky znamenajú kôň, čiže Equus caballus úplne doslova znamená "kôň koňový", ale Linnaeus názov Equus použil ako označenie rodu zahŕňajúceho nielen kone, ale aj somáre a zebry). Z pôvodného opisu taxónu Equus caballus, ktorého autorom je Linnaeus 1758, nie je jasné, či podľa Linneausa taxón zahŕňa len domáce kone alebo aj divé kone. Linnaeus 1758 na jednej strane neuvádza iný taxón, do ktorého by divé kone mohli patriť (takže možno mal na mysli kone domáce aj divé), na druhej strane použil ako typový exemplár fjordského pony, čo je plemeno koňa domáceho (takže skôr opísal len koňa domáceho). Pokiaľ ide o územie, Linnaeus uvádza výskyt taxónu takto: "v Európe". Z tohto nejasného textu a z iných dôvodov vyplývajú rôzne prístupy neskorších autorov k názvu Equus caballus:
(1) Niektorí (najmä novší) autori obmedzujú názov Equus caballus na kone domáce (t.j. Equus caballus E).
(2) Niektorí autori používajú názov Equus caballus ako synonymum toho, čo dnes označujeme ako podrod Equus alebo nejaká väčšia podskupina tohto podrodu, t.j. používajú ho vo významoch Equus caballus A až D. Robia tak jedni autori preto, lebo takto chápu Linneaov text, a naopak iní autori preto, že kôň divý ako taxón zahŕňa aj koňa domáceho a názov Equus caballus ako (podľa nich pôvodne) názov koňa domáceho je starší a má teda prioritu pred akýmkoľvek latinským názvom koňa divého. Po slovensky (a v doslovnom preklade po česky, nemecky a pod.) sa takýto Equus caballus tradične označuje ako kôň obyčajný.
(3) Ojedinele sa ako Equus caballus označovala časť podrodu Equus iná než sa spomína v predchádzajúcom bode 2. Príklady: Fitzinger 1858 do Equus caballus zahŕňa tarpana a len časť koní domácich. Bennett 1999 uvádza taxón Equus caballus caballus, ktorým označuje ťažné kone západnej a severnej Európy (autor tento názov taxónu odvádza od Linnaeusovho textu z roku 1761, v ktorom je vraj Equus caballus obmedzený na časti južného Švédska, čo však nie je pravda[9]). Tieto významy nie sú vo vyššie uvedenom systéme označené.
-Názov Equus ferus doslova znamená "Equus divý" a dnes sa používa vo význame Equus ferus Boddaert 1785, t.j. vo vyššie uvedenom význame Equus ferus E či vo vyššie uvedených odvodených významoch Equus ferus A, B, C a D. V niektorých starších textoch mal však tento názov tieto (úplne alebo čiastočne) iné významy:
(1) Equus ferus (alebo Equus caballus ferus) bolo označenie akýkoľvek divých príslušníkov toho, čo dnes označujeme ako podrod Equus, čiže označenie dnešného podrodu Equus okrem koňa domáceho[10][11][12]. Vo vyššie uvedenom systéme tomu zodpovedá Equus ferus A či B okrem koňa domáceho alebo Equus ferus D.
(2) Názov Equus ferus sa používal vo význame Equus ferus Antonius 1912 (spravidla nesprávne uvádzanom ako Equus ferus Pallas, 1811 [publikované až v roku 1831]), čo je len iné označenie koňa Przewalského (Equus Przewalskii) B. Vyššie je tento význam označený ako Equus ferus F [8][13][5]
(3) Názov Equus ferus sa používal vo význame Equus asinus ferus Erxleben 1777, čo je len iné označenie somára ázijského (Equus hemionus)[14][15].
-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón †(divý) kôň západný/ (divý) západný kôň/ kôň obyčajný západný/ (divý) kôň okcidentálny/ kôň lesný/ západný lesný kôň/ západný diluviálny kôň (Equus robustus Pomel 1853 [resp. Fitzinger 1858, Stegman 1924, Hooijer, 1947], synonymá: Equus przewalskii [alebo caballus alebo ferus] robustus, Equus occidentalis [pozor na zámenu s rovnomenným americkým druhom Equus occidentalis - porov. kôň (rod)], Equus silvaticus B, Equus adamicus). Z tohto taxónu podľa starších názorov vznikli západné kone (iný názov: okcidentálne kone) koňa domáceho resp. chladnokrvné kone koňa domáceho. Definícia taxónu Equus robustus bola v detailoch pomerne hmlistá. Dnes tento taxón zodpovedá druhu †Equus major (resp. †Equus bressanus), ktorý nepatrí do podrodu Equus, a z ktorého podľa dnešných vedomostí nevznikli žiadne kone domáce. Pri niektorých vymedzeniach Equus robustus navyše zodpovedá aj časti vyhynutých taxónov z Equus ferus B (konkrétne minimálne †Equus gallicus a †Equus germanicus) a možno aj časti koňa domáceho (Equus caballus E)[16][17][18][19][20][21][22][23].
-V starších systémoch sa vyskytoval aj taxón Equus pumpelli (synonymá: Equus ferus [alebo caballus] pumpelli, Equus fossilis persicus[24], Equus agilis). Tento sa staršie uvádzal ako (skôr hypotetický) divý taxón, z ktorého vznikli východné (=orientálne) kone koňa domáceho (ktoré ale podľa iných starších názorov vznikli z tarpana stepného). Porovnaj aj vyššie komentár k Equus algericus. V súčasnosti nie je jasné, kam tento taxón patrí, dá sa považovať za neexistujúci taxón (čiže omyl) alebo za súčasť koňa domáceho.

Zdroje kapitoly systematika (ak vyššie nie je uvedené inak): a) cudzojazyčné zdroje: [25][26][27][28][29][30][31][15][18][32][33][34][35][36][7][37][10][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][17][52][53][54][55][56][57][58][59][60][61][62][63][64][65][66][67][68][69][70][71][72][73][74][75][76][77][78][79][80][81][82][83][84][13][8][85][86][87][88][89]; b) slovenské a české zdroje: [90][91][92][93][94][95][96][97][98][99][100][101][102][103][104][105][106][107][108][109][110][111][112][113][23][114][115][116][117][118][119]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kôň
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôň
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Equus caballus
  1. Pozri zdroje uvedené ku kapitole Systematika.
  2. [1]
  3. Prževaľskij, Nikolaj Michajlovič. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  4. ASPEREN, E. N. van. Equids from Emine-Bair-Khosar Cave (Crimea, Ukraine): co-occurrence of the stenonid Equus hydruntinus and the caballoid E. ferus latipes based on skull and postcranial remains. 2012 [2]
  5. a b PALLAS. Zoographia Rosso-Asiatica : sistens omnium animalium in extenso Imperio Rossico... 1831 [napísané de facto: 1811] [3] S. 255, 256
  6. PALLAS, P. S. Reise durch verschiedene Provinzen des Rußischen Reichs III, 1776, S. 510, 511 [56 (Poznámka: Sem odkazuje Pallas 1831. Text neobsahuje latinský názov, ale obsahuje autorov komentár k taxónu, ktorý v nemčine nazýva "divé kone")
  7. a b GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4214-0329-8. S. 13 a nasl..
  8. a b c HARPER, F. The Nomenclature and Type Localities of Certain Old World Mammals. Journal of Mammalogy, 21(2), 191. 1940 doi:10.2307/1374976
  9. Karl : af Linné. Caroli Linnaei ... Fauna svecica sistens animalia Sveciae Regni: mammalia, aves, amphibia, pisces, insecta, vermes. Distributa per classes & ordines, genera & species, cum differentiis specierum, synonimis auctorum, nominibus incolarum, locis natalium, descriptionibus insectorum. [s.l.] : sumtu & literis direct. Laurentii Salvii, 1761. 640 s. Dostupné online. S. 16.
  10. a b J.A. Donmdorff. Zoologische Beitrage zus XIII. [s.l.] : [s.n.], 1792. 926 s. Dostupné online. S. 706 a nasl..
  11. Carl von Linné. Caroli a Linné ... Systema naturae per regna tria naturae Secundum Classes, Ordines, Genera, Species, cum Characteribus, Differentiis, Synonymis, Locis ...: Pars I: Mammalia, Aves. Pars II: Aves. Pars III: Amphibia reptilia, Serpentes, Pisces. Pars IV: Insecta Coleoptera, Hemiptera. Pars V: Insecta lepidoptera. Pars VI: Vermes. Pars VII: Index ; T.2: Regnum vegetabile ; T.3: Regnum lapideum. [s.l.] : apud J. B. Delamolliere, 1789. 4120 s. Dostupné online. S. 210.
  12. SIGNORILE, Lisa. Missgeschicke der Evolution (Warum Sie diese Tiere trotzdem lieben sollten). [s.l.] : btb Verlag, 2014. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-3-641-12585-1.
  13. a b ANTONIUS, O. Was ist der Tarpan? 1912 (S. 516) [4]
  14. [5]
  15. a b Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  16. Geologie van Nederland. ZOEKEN [online]. geologievannederland.nl, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online.
  17. a b FAURE, M., GUÉRIN, C. La grande faunde d'Europe occidentale au Pléistocene moyen et supérieur...In: Mem. Soc. France 1992, No. 160 [6]
  18. a b Mammal Species of the World 2005 - Browse: caballus [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online. (Poznámka: Viaceré tu uvedené synonymá sú tu uvedené chybne, pretože v skutočnosti nepatria do tohto poddruhu.)
  19. Fitzinger 1858 [7]; Fitzinger 1859 [8]
  20. HENDRICKS, Bonnie L.. International Encyclopedia of Horse Breeds. [s.l.] : University of Oklahoma Press, 2007. 486 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8061-3884-8. S. 196.
  21. POMEL Catalogue méthodique et descriptif des vértébrés fossiles découverts dans les bassins de la Loire et de Allier. 1853. S. 116 [9]
  22. EWART, J. C.. The principles of breeding and the origin of domesticated breeds of animals. In: 27th Annual Report of the Bureau of Animal Industry for the Year 1910 [10] S. 163, 164
  23. a b Rozdělení plemen [online]. sites.zf.jcu.cz, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  24. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-02-19]. Dostupné online. Archivované 2022-02-19 z originálu.
  25. BERNOR, Raymond Louis; SEMPREBON, Gina Marie; RIVALS, Florent; AVILLA, Leonardo Santos; SCOTT, Eric. Examining Evolutionary Trends in Equus and its Close Relatives from Five Continents. [s.l.] : Frontiers Media SA, 2020. 243 s. ISBN 978-2-88963-555-9. (Najdôležitejšie kapitoly (de facto články) tejto knihy uvádzame uvedené ešte raz ako samostatné zdroje)
  26. BOULBES, N., ASPEREN Eline N. van. Biostratigraphy and Palaeoecology of European Equus. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [11] najmä Table 2
  27. Librado, P., Khan, N., Fages, A. et al. The origins and spread of domestic horses from the Western Eurasian steppes. Nature 598, 634–640 (2021). [12]
  28. root. Origin of DOM2 closing in on the Pontic-Caspian steppes [online]. indo-european.eu, 2020-09-19, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online. (najmä Conclusions)
  29. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  30. KAAGEN, L. M. THE HORSE IN LATE PLEISTOCENE AND HOLOCENE BRITAIN. 2000 [13] najmä Table 2.1 a 2.2
  31. Pferde. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  32. BENNETT, D., HOFFMANN, R. S. Equus caballus. In: MAMMALIAN SPECIES No. 628, pp. 1-14. 1999 [14]
  33. LOVÁSZ, L. et al. Konik, Tarpan, European wild horse: An origin story with conservation implications. In: Global Ecology and Conservation, Volume 32, 2021, e01911, [15]
  34. FOIDL, Daniel. The European Wild Horse [online]. theextinctions.com, 2021-04-03, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  35. Die Evolution des Pferdes - Equus [online]. amleto.de, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  36. GEPTNER, V. G. [=HEPTNER] et al. Mammals of the Soviet Union zv. 1. 1988 [oroginál: 1964]), S. 1037-1050 [16]
  37. GRZIMEK, Bernhard. Tierleben (Enzyklopädie des Tierreiches). [s.l.] : Kindler, 1967-74 [v., 1967. 664 s. S. 600.
  38. ZEITLER-FEICHT, Margit. Horse Behaviour Explained (Origins, Treatment and Prevention of Problems). [s.l.] : CRC Press, 2003. 224 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4822-2113-8. S. 14-16.
  39. Sun, Boyang & Deng, Tao. (2019). The Equus Datum and the Early Radiation of Equus in China. Frontiers in Ecology and Evolution. najmä Fig. 1 a Fig. 13 [17]
  40. BARRÓN-ORTIZ, Ch. et al. What Is Equus? Reconciling Taxonomy and Phylogenetic Analyses. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 7, 2019 [18]
  41. Кузьмина И.Е. Лошади Северной Евразии от плиоцена до современности. In: Труды Зоологического института, Том 273. 1997. najmä S. 17-18 [19] Archivované 2022-01-30 na Wayback Machine
  42. Ascent and decline of monodactyl equids: a case for prehistoric overkill. In: Ann. Zool. Fennici 1992, najmä S. 159 [20]
  43. Cirilli, O., Pandolfi, L., Rook, L. et al. Evolution of Old World Equus and origin of the zebra-ass clade Sci Rep 11, 10156 (2021). [21]
  44. Evolution of the horse. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  45. Przewalski's Horse (Equus ferus przewalskii) Fact Sheet: Taxonomy & History [online]. ielc.libguides.com, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  46. Eisenmann, Véra. Les chevaux Quaternaires Européens (Mammalia, Perissodactyla). Taille, typologie, biostratigraphie et taxonomie. Geobios. 24. 10.1016/S0016-6995(06)80303-7. 1991 [22]
  47. Véra Eisenmann, “L’évolution des Équidés”, Études mongoles et sibériennes, centrasiatiques et tibétaines [Online], 41 | 2010, Online since 15 April 2010, connection on 16 February 2022. [23]
  48. Tracking Five Millennia of Horse Management with Extensive Ancient Genome Time Series. In: Cell Volume 177, Issue 6, 30 May 2019, Pages 1419-1435.e31 [24]
  49. ORLANDO, L. Ancient Genomes Reveal Unexpected Horse Domestication and Management Dynamics. In: BioEssays Volume 42, Issue 1, January 2020 [25]
  50. KHAN, Naveed. The genomic origins of modern horses revealed by ancient DNA: from early domestication to modern breeding 2019 [26]
  51. FORSTEN, A. The horses (Mammalia, Equidae) from the early Wuermian of Villa Seckendorff, Stuttgart-Bad Cannstatt, Germany. In: Stuttgarter Beitr. Naturk. Ser. B Nr. 224 22 pp., 1 pl., 10 figs., 6 tabs. Stuttgart, 20. 3. 1995 [27]
  52. LINDSAY, Everett H.; FAHLBUSCH, Volker; MEIN, Pierre. European Neogene Mammal Chronology. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 658 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4899-2513-8. S. najmä 349-350.
  53. Equidae [online]. utep.edu, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  54. Barron-Ortiz, Christina, Rodrigues, Antonia, Theodor, Jessica et al. Cheek Tooth Morphology and Ancient Mitochondrial DNA of Late Pleistocene Horses from the Western Interior of North America: Implications for the Taxonomy of North American Late Pleistocene Equus. PLoS ONE. 2017 ISSN 1932-6203 [28]
  55. First North American Caballines [online]. vera-eisenmann.com, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  56. Caballines from Hay Springs [online]. vera-eisenmann.com, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  57. GROVES C. P.: Morphology, habitat and taxonomy. In: BOYD L. & HOUPT K. A. (eds.): Przewalski’s Horse: The History and Biology of an Endangered Species. Suny Press, Albany, NY, 1994 [29] (Poznámka: Článok sa neozaoberá len koňom Przewalským, ale aj ostatnými koňami.)
  58. ZELLER, D. The Przewalski horse, a symbol of preservation of the species. In: Zoo Report 2005 [30]
  59. PAYER, A.. Einführung in Entwicklungsländerstudien - 8. Grundgegebenheiten: Tierische Produktion - 4. Equiden: Pferde, Esel, Maultiere, Maulesel [online]. payer.de, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  60. Kirkpatrick, J.F., and P.M. Fazio. Revised January 2010. Wild Horses as Native North American Wildlife. The Science and Conservation Center, ZooMontana, Billings. [31]
  61. WILLEKES, Carolyn. The Horse in the Ancient World (From Bucephalus to the Hippodrome). [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2016. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78672-009-2.
  62. Mecozzi B. & Strani F. 2022. — Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. Geodiversitas 44 (2): 17-45. [32]
  63. Myssy, Introduction (Français, English) [online]. vera-eisenmann.com, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  64. SPASSKAYA, N. N. et al. Morphometric and genetic analyses of diversity of the Lena horse (Equus lenensis Russanov, 1968; Mammalia: Equidae). In: Russian J. Theriol. 20(1): 82–95 [33]
  65. Allobroges, E. algericus [online]. vera-eisenmann.com, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  66. CAROTENUTO, F. THE PLIO-HOLOCENE LARGE MAMMALS OF THE WESTERN EURASIA: MACROECOLOGICAL AND EVOLUTIONARY ANALYSES OF THE FAUNAS. UNIVERSITÀ DEGLI STUDI DI NAPOLI FEDERICO II. 2009 (Appenix A) [34]
  67. Torres Pérez-Hidalgo, Trinidad José (2006). Datación por racemización de aminoácidos del yacimiento de Equus caballus eaensis Torres 1970 de la ría de Ea (Vizcaya). "Sautuola: Revista del Instituto de Prehistoria y Arqueología Sautuola", v. 12 ; pp. 333-337. ISSN 1133-2166. [35]
  68. Д.М. Дригант. ПРО ВИДОВУ НАЛЕЖНІСТЬ ПІЗНЬОПЛЕЙСТОЦЕНОВИХ КОНЕЙ (РІД Equus L., 1758) ПЕРЕДКАРПАТТЯ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 22 Львів, 2006 [36]
  69. Д.М. Дригант. ТАКСОНОМІЯ ТА ЕВОЛЮЦІЯ ПЛЕЙСТОЦЕН–ГОЛОЦЕНОВИХ КОНЕЙ НА ПЕРЕДКАРПАТТІ І ВОЛИНО-ПОДІЛЛІ. In: НАУКОВІ ЗАПИСКИ ДЕРЖАВНОГО ПРИРОДОЗНАВЧОГО МYЗЕЮ Випуск 32 Львів, 2016 [37]
  70. LEMOINE, Rhys. Equine Taxonomy as It Applies to European Rewilding Initiatives [online]. linkedin.com, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  71. EISENMANN, V. Equus: An evolution without lineages? 2004 [38]
  72. The horses (genus Equus) from the Middle Pleistocene of Steinheim, Germany. In: Haynes, G., Klimowicz, J. & Reumer, J.W. F. (eds.) – MAMMOTHS AND THE MAMMOTH FAUNA: STUDIES OF AN EXTINCT ECOSYSTEM – DEINSEA 6: 147-154 [ISSN 0923-9308]. Published 17 May 1999. [39]
  73. Beniamino Mecozzi, Flavia Strani. Equids from the late Middle Pleistocene to Early Holocene of the Apulia Peninsula (southern Italy): reassessment of their taxonomy and biochronology. 2021. [40]
  74. Stegmann von Pritzwald, F. P. Die Rassengeschichte der Wirtschaftstiere und ihre Bedeutung für die Geschichte der Menschheit. 1924 [41] S. 201 - 212
  75. ALBERDI, M. T. et al. Study of Cedral Horses and their place in the Mexican Quaternary [Rev. mex. cienc. geol vol.31 no.2 Ciudad de México ago. 2014]
  76. SAMSON, P. Les Equidés fossiles de Roumanie. In: Geologica Rom., 14. 1975. [42]
  77. FORSTEN, A. The small caballoid horse of the upper Pleistocene and Holocene. In: J. Anim. Breed. Genet. 105 (1988) 161-176 [43] Archivované 2022-02-19 na Wayback Machine
  78. SCHMITSBERGER, O. et al. Hunting horse at the Danube – A Late Pleistocene cannon bone with cut-marks from Vienna-Nussdorf and its (re)discovery. 2019 [44]
  79. EWART, J. C. The possible ancestors of the horses living under domestication. 1909 [45]
  80. ANTONIUS, O. Equus abeli, nov. spec. 1913 [46], najmä str. 277-278
  81. WOODWARD, Henry. Geological Magazine. [s.l.] : Cambridge University Press, 1880. 638 s. Dostupné online. S. 447.
  82. A *monograph of the *british Pleistocene Mammalia (Part 1.: Introduction). [s.l.] : Palaeontographical Society, 1866. 28 s. Dostupné online. S. xxix.
  83. Geological and Geographical Survey of the Territories (U.S.). Annual Report of the United States Geological and Geographical Survey of the Territories .... [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1872. 526 s. Dostupné online. S. 359-360.
  84. PUMPELLY, R. Explorations in Turkestan : Expedition of 1904 Prehistoric Civilizations of Anau : Origins, Growth, and Influence of Environment.”, vol. 2, 1908. najmä S. 431 [47]
  85. Linnaeus 1758, S. 73 [48]
  86. Geological Survey of India. Memoirs of the Geological Survey of India (Palæontologia Indica). [s.l.] : [s.n.], 1884. 580 s. Dostupné online. S. 71.
  87. JARDINE, Sir William. The Naturalist's Library: Ornithology. [s.l.] : W. H. Lizars, 1841. 372 s. Dostupné online. S. 192 a nasl..
  88. Mammalogical information. [s.l.] : Franckh'sche Verlagshandlung, W. Keller, 1962. 632 s. S. 163.
  89. THENIUS, E. V. Die Cervidae und Perissodactyla (Equidae, Rhinocerotidae). 1966 [49]
  90. koňovité. In: Pyramída
  91. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
  92. Kôň Przewalského - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  93. Svet živočísnej ríše. Osveta. 1984. S. 199-204
  94. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 535
  95. Atlas ABC Lichokopytníci - koně. In: ABC MLADÝCH TECHNIKŮ A PŘÍRODOVĚDCŮ 33. ročník - číslo 15., 7. 4. 1989
  96. REICHHOLF, Josef. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. 287 s. ISBN 80-7118-236-2. S. 198. (preklad: P. Lupták)
  97. polytechnika.sk, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  98. koňovité. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 227
  99. pleistocénna fauna. In: Encyklopédia archeológie 1986, S. 695 a 696
  100. kůň domácí. In: Malá československá encyklopedie III. S. 659
  101. Pôvod druhov hospodárskych zvierat Zootechnická taxonómia [50]
  102. KADLEČÍK, Ondrej; KASARDA, Radovan. Všeobecná zootechnika. 2. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2012. 237 s. ISBN 978-80-552-0818-3.
  103. Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
  104. Staršia verzia tohto článku z 13.2.2007 (id.č. 800807)
  105. heslá 798, 1648, 1756, 1970. In: Český a slovenský terminologický slovník obecná zootechnika a genetika (s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty). [s.l.] : Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací pro zemědělství, 1979. 400 s. Dostupné online.
  106. KONE [online]. dokumen.tips, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online. Archivované 2022-02-19 z originálu.
  107. kôň domáci. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. (Poznámka: 1. Uvedený latinský názov koňa je nesprávny. 2. Skoro celý text hesla je plagiát staršej verzie tohto článku wikipédie. Prevzaté boli žiaľ aj závažné vecné chyby.)
  108. HUČKO, V. História chovu koní na Slovensku [online]. horses.sk, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  109. Perissodactyla - Lichokopytníci - Odd toed Ungulates [online]. savci.upol.cz, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  110. Fylogenie koně [online]. media0.wgz.cz, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online. Archivované 2022-02-19 z originálu.
  111. DOBOS, G. UČEBNÉ TEXTY Chov hospodárskych zvierat - 4. ročník Stredná poľnohospodárska škola Veľké Kapušany [51]
  112. DOSTÁL, D. et al. Divoký kůň (Equus ferus) a pratur (Bos primigenius): klíčové druhy pro formování české krajiny. Česká krajina o.p.s. 2014, S. 30, 31 [52]
  113. GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 612, 625.
  114. Předkové dnešních koní třikrát jinak [online]. equichannel.cz, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  115. Vysoká škola zemědělská a lesnická v Brně. Fakulta agronomická. Acta Universitatis Agriculturae (Facultas Agronomica). [s.l.] : Vydava Vysoká škola zemědělská., 1966. 726 s. Dostupné online. S. 418.
  116. PRESL, Jan Svatopluk. Ssawectwo. [s.l.] : Kronberger, 1834. 416 s. Dostupné online. S. 321.
  117. Průmysl a hospodářstvo. In: Slovenské Noviny. 16. nov. 1858 [53]
  118. Tajemní tarpani: Co znamená tarpan? [online]. equichannel.cz, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online.
  119. kůň. In: Ottův slovník naučný