Insígnia
Insígnia[pozn 1] je „identifikačný odznak hodnosti a moci svetských alebo cirkevných osôb, ich prepožičaného aj zdedeného mocenského postavenia, úradu, sociálneho postavenia alebo dôstojnosti“.[2]
- pri štátoch: znak a vlajku
- pri panovníkoch koruna, žezlo a trón
- pri cirkevných hodnostároch pontifikálie (mitra, pektorál, prsteň, berla), pri úradoch odznaky
- pri radoch reťaze, hviezdy a rádové dekorácie
- pri cechoch zástavy
- pri starostoch a primátoroch reťaz
Použitie[2]
[upraviť | upraviť zdroj]Insígnie sa používajú pri slávnostných príležitostiach a bývajú zhotovované zo vzácnych materiálov ako sú drahé kovy a drahokamy a sú to vysoko kvalitné umelecké remeselné diela. Pôvodne šlo o premety bežného denného života (pokrývky hlavy, reťaže, súčasti odevu).
Sú zname už od staroveku, napr. u Etruskov. Na túto tradíciu nadviazali rímski cisári.
Pri akademických inštitúciach sú insígnie symbolom ich samosprávnosti. Ide o pečať, prsteň, medaily na reťaziach a žezlo.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Etymológia: slovo pocháza z lat. insignia (pl.), insigne (sg.) čo znamenalo znak, odznak (čestný alebo úradný), v stredovekej latinčine aj erb; slovo je zložené z „in“ a „signum“ - znak.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ insígnie. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 232.
- ↑ a b insígnie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 107.
- ↑ INSIGNIE. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 170.
- ↑ insignie. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 55.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Insígnia
