Hystéria
Hystéria (z starogr. hystera = podbrušie, maternica, cez lat. hystericus) archaicky neuróza.
Odborne sa od diagnózy „hystérie“ upustilo, okrem iného i preto, že sa termín sprofanoval v hovorovej reči a rozmazal sa jeho obsah. Ani skratové a jednoznačné pejoratívne konotácie nie sú presné. Niektoré hysterické prejavy boli v minulosti veľmi vážne (ochrnutie, strata pamäti), dnes sú menej časté. Vysvetľovať si to môžeme rôzne. Okrem iného i s väčším dôrazom na poruchy osobnosti a menším zdôrazňovaním „neurotičnosti“.
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (10.revízia) sú zaradené pod F44 „Disociatívne (konverzné) poruchy“. Slovo konverzné upozorňuje na premenu hysterických vnútorných problémov do telesnej symptomatiky.
Hysterická komunikácia sa vyznačuje rysmi akými sú napríklad sklon dramatizovať a zvýšene na seba pútať pozornosť, znížená schopnosť rozlišovať medzi fantáziou, realitou, výrazná sugestibilita, prehnané koketovanie, teatrálne vystupovanie a pod.
V hysterickej komunikácii je výrazná emocionalizácia problémov a viac-menej pripomína herecký výkon, často inscenovanie (prehrávanie) problémov plný manierov a afektov. V hovorovej reči sa priliehavo označuje: „robiť scény“. Jednotlivec s hysterickými prejavmi si sám aranžuje ako chce na druhých zapôsobiť. Inscenovanie je plné gest, dramatických pauz, významných pohľadov atd.
Stavros Mentzos zdôrazňuje potrebu javiť sa inak ako v skutočnosti a upozorňuje na tzv. pseudoregrésiu ( snaha javiť sa slabším a bezmocnejším) a pseudoprogrésiu (snaha pôsobiť silnejšie a neohrozenejšie).
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.