Geografia Chorvátska

Geografia Chorvátska
Svetadiel	Európa
Región	Južná Európa
Súradnice	45°10' s. š., 15°30' z. d.
Rozloha	56 542 km² (123. na svete) – súš: 99 % – voda: 1 %
Dĺžka pobrežia	5835 km
Hranice	2028 km – Bosna a Hercegovina: 932 km – Slovinsko: 501 km – Maďarsko: 329 km – Srbsko: 241 km – Čierna Hora: 25 km
Najvyšší bod	Sinjal 1 831 m n. m.
Najnižší bod	hladina Jadranu 0 m n. m.
Najdlhšia rieka	Sáva (562 km)
Najväčšie jazero	Vranské jazero (30,7 km²)

Tento článok popisuje geografické pomery v Chorvátsku.

Poloha a rozloha

Poloha krajiny v Európe

Chorvátsko je prímorský štát, nachádzajúci sa na západnom Balkáne, na rozhraní strednej a južnej Európy na severnej a východnej pologuli. Má tvar písmena „C“, obopínajúceho susednú Bosnu a Hercegovinu. Rozprestiera sa v severojužnom smere od nížin Panónskej panvy cez Dináre až po Jadranské more (najväčšia vzdialenosť je 490 km) a v západovýchodnom smere od Istrie po Dunaj (najväčšia vzdialenosť je 464 km). Ku Chorvátsku prináleží aj 1185 ostrovov v Jadranskom mori s celkovou rozlohou 3 300 km² Krajinu tvoria historické oblasti Slavónsko vo východnej časti, Centrálne Chorvátsko s hlavným mestom Záhreb, Istria v západnej časti a pobrežná Dalmácia.

Štátne hranice

Chorvátsko má spoločné hranice so 6 štátmi: na severozápade so Slovinskom, na severovýchode s Maďarskom, na východe so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou a na juhovýchode s Čiernou Horou. S Talianskom má krajina námornú hranicu v Jadranskom mori. Celková dĺžka hraníc je 2 028 km, pričom ich veľkú časť tvoria rieky (Mura, Dráva, Una, Sáva, Dunaj a i.) a horské hrebene. Dĺžka pobrežia pevniny je vzhľadom na veľkú členitosť až 1777 km a pobrežie ostrovov dosahuje ďalších 4058 km.

Hranice

• Bosna a Hercegovina: 932 km
• Slovinsko: 501 km
• Maďarsko: 329 km
• Srbsko: 241 km
• Čierna Hora: 25 km

Rozloha

Rozloha Chorvátska predstavuje 54 542 km², čo krajinu radí na 23. miesto v Európe a 123. miesto vo svete. Rozlohou podobná je susedná Bosna a Hercegovina. K celkovej rozlohe krajiny prináleží aj 31 067 km² vôd Jadranského mora a 1185 ostrovov s celkovou rozlohou 3 300 km² Z tohto počtu je 718 ostrovov v konvenčnom zmysle, 389 útesov a 78 rifov. Zo 66 obývaných ostrovov je najväčší a zároveň najľudnatejší Krk (405,7 km² a cca 18 000 obyvateľov), nepatrne menší je Cres (405,2 km² a cca 3200 obyv.) a tretí je Brač (394,5 km² a cca 14 000 obyv.).

Krajné body

Krajné body Chorvátska
Bod	Názov	Poloha	Región	Mapa
Najsevernejší bod	Žabnik	Sveti Martin na Muri	Medzimurská župa	46°33′S 16°22′V
Najjužnejší bod*	Galijula	súostrovie Palagruža	Splitsko-dalmatínska župa	42°23′S 16°21′V
	Mys Oštra	polostrov Prevlaka	Dubrovnícko-neretvianska župa	42°24′S 18°32′V
Najvýchodnejší bod	Rađevac	Ilok	Vukovarsko-sriemska župa	45°12′S 19°27′V
Najzápadnejší bod	Mys Lako	Umag	Istria	45°29′S 13°30′V
Najvyšší bod	Sinjal	Dinara	Šibenicko-kninská župa	1 831 m n. m. 44°3′S 16°23′V
Najnižší bod	Jadranské more	Stredozemné more	-	0 m n. m. 43°S 15°V
*Mys Oštra je najjužnejší bod pevninskej časti, Galijula je najjužnejší bod územia.

Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 5° 57' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za 24 minút.

Povrch

Scenéria Biokova pri Makarskej

Geograficky sa Chorvátsko rozkladá na veľmi rozmanitej časti západného Balkánu. Ako jediná krajina tejto oblasti má dostatok úrodných nížin (54% rozlohy do 200 m n. m.), rozsiahle horské pásma i morské pobrežie so stovkami ostrovov. V severnej časti je len málo zvlnený terén Panónskej nížiny s rozsiahlymi riečnymi nivami Mury, Drávy, Sávy a Dunaja. V západnej a centrálnej časti sa nachádzajú rozsiahle pahorkatiny, prechádzajúce do vrchovín a hornatín Dinárskej sústavy. Pobrežie Jadranského mora je zväčša skalnaté a členité s množstvom menších zálivov, ktoré z veľkej časti lemuje pásmo ostrovov. Najnižším bodom krajiny je hladina mora, no nížiny Slavónie klesajú až k úrovni 80 m n. m. Najvyšší vrchol Sinjal v pohorí Dinara, na hranici s Bosnou a Hercegovinou, dosahuje 1 831 m n. m.

Planiny

Výrazným krajinotvorným prvkom v strednej a južnej časti sú tzv. planiny, patriace medzi hornatiny. Výrazne skalnatá oblasť vápencových pohorí tvorí hranicu kontinentálnej a stredomorskej oblasti, ktorá sa prejavuje na klíme i vegetácii. Podložie zväčša chudobné na dostatočne výživnú pôdu zamedzilo v mnohých oblastiach rozšíreniu lesa, ktorý nahradil krovinatý porast s malým výskytom mohutnejších drevín. Vďaka vápencom sa v oblasti vytvorilo množstvo jaskýň, priepastí a závrtov, no tiež hlboké údolia a rokliny.

Masív Sinjalu, najvyššieho vrchu Chorvátska

Najvyššie sú pohoria

• Dinara (Sinjal 1 831 m n. m.)
• Kamešnica (Kamešnica 1 810 m n. m.)
• Biokovo (Sveti Jure 1 762 m n. m.)
• Velebit (Vaganski vrh 1 758 m n. m.)
• Lička Plješivica (Ozeblin 1 657 m n. m.)
• Risnjak (Veliki Risnjak 1 528 m n. m.)

Nížiny

Územie severovýchodnej časti pokrýva rozsiahla nížina Panónskej panvy s úrodnou pôdou. Nivy veľkých riek sú čiastočne pokryté lužným lesom, no veľká časť pôdy sa obhospodaruje. Okrem tradičného pestovania obilnín, kukurice a slnečnice sa popri riekach, tak ako na pobreží, zachoval rybolov a stavba lodí.

Ostrovy

Mapa chorvátskych ostrovov

Juhozápadnú hranicu krajiny tvorí pobrežie Jadranského mora, ktoré má dĺžku takmer 800 a priemernú šírku 170 km. Z jeho celkovej rozlohy 138 595 km² pripadá Chorvátsku 31 067 km², ktoré zahŕňa aj 1185 z celkových 1233 jadranských ostrovov, z toho 66 je obývaných. More je pomerne plytké, preto sa v letnom období rýchlo zohrieva a nad jeho hladinu vystupuje množstvo útesov. Ostrovy lemujú pobrežie, čím vytvárajú prielivy a zároveň chránia pobrežné osady a mestá pred silnejším príbojom. Juhozápadne situované ostrovné osady sú tak častejšie vystavené vlnám a príboju, ktoré sa medzi ostrovmi prejavujú v menšej miere. Dalmácia aj Istria patrí medzi tradičné rybárske oblasti, pričom rybolov je popri cestovnom ruchu a v malej miere aj poľnohospodárstve, hlavným zdrojom obživy.

Pobrežné pláže s kamienkovým pobrežím s čistou vodou poskytujú ideálne podmienky na rozvoj letnej turistiky. Letoviská na pobreží i ostrovoch prilákajú každoročne milióny dovolenkárov. Okrem Makarskej, Omišskej a Šibenickej riviéry sú turistickými klenotmi aj vybrané ostrovy, Istria a okolie Dubrovníka. Stále rozšírenejšie je jachtárstvo a potápanie v okolí ostrovov. Teplota Jadranského mora je 22 až 25°C v lete (v plytkých zátokách až do 30°C) a 5 až 15°C v zime. More je bohaté na flóru a faunu, čo potvrdzujú početné druhy rýb, cicavcov, mäkkýšov, planktónu, rias, kôrovcov, húb a mnoho ďalších druhov.

Ostrov Hvar

Najväčšie ostrovy sú

• Cres (405,78 km²)
• Krk (405,2 km²)
• Brač (394,57 km²)
• Hvar (299,66 km²)
• Pag (284,56 km²)
• Korčula (276,03 km²)

Najdlhšie pobrežie majú ostrovy Pag (269,2 km), Hvar (254,2 km) a Cres (247,7 km).

Ochrana prírody

Národné parky v Chorvátsku: 1 - Brijuni, 2 - Kornati, 3 - Krka, 4 - Mljet, 5 - Paklenica, 6 - Plitvické jazerá, 7 - Risnjak, 8 - Severný Velebit

Veľká rozmanitosť povrchu, flóry a fauny Chorvátska viedla k ochrane jedinečných oblasti prírody. V krajine sa nachádza osem národných parkov, ktoré majú celkovú rozlohu 994 km², čo predstavuje 1,8% rozlohy krajiny. Najväčší a najznámejší je Národný park Plitvické jazerá (295 km²), ktorý je spolu s NP Paklenica aj najstarším (od roku 1949) národným parkom Chorvátska.

Chorvátske národné parky

• Risnjak
• Brijuni
• Národný park Plitvické jazerá
• Severný Velebit
• Národný park Paklenica
• Národný park Krka
• Národný park Kornati
• Národný park Mljet

Nemenej príťažlivé a biotopovo bohaté sú prírodné parky, ktoré dopĺňajú sieť národných parkov. Ide o horské i nížinné oblasti, len málo zasiahnuté ľudskou činnosťou. Patria tu prírodné parky Biokovo, Kopački rit, Lonjsko polje, Medvednica, Papuk, Telašćica, Velebit, Vransko jezero, Učka, Žumberak – Samoborsko gorje, Lastovsko otočje.

Podnebie

Poloha Chorvátska v južnej časti centrálnej Európy ho zaraďuje do mierneho klimatického pásma. Mierna kontinentálna klíma sa prejavuje najviac v severnej polovici, v západnej a strednej časti podnebie čiastočne ovplyvňujú Alpy a Dináre. Úzky pás pobrežia s jadranskými ostrovmi už patrí pod stredomorské subtropické pásmo s dĺžkou slnečného svitu presahujúcou 2600 hodín.

Vrcholy hôr majú výrazne horské podnebie (Velebit)

Chorvátsko sa skladá z troch základných prírodných jednotiek, ktoré sa vzájomne dopĺňajú

• Nížinná alebo Panónska prírodná oblasť (zahŕňajúca 55% územia a 66% obyvateľstva)
• Pobrežná alebo prírodná oblasť Jadranu (zahŕňajúca 31% územia a 31% obyvateľstva)
• Horská alebo Dinárska prírodná oblasť (zahŕňajúca 14% územia a 3% populácie)

Zrážok je najviac v horských oblastiach, najmenej v južnej Dalmácii a Slavónsku, s maximami v zimných mesiacoch. Pravidelné striedanie 4 ročných období zabezpečuje vhodné podmienky bez výraznejších teplotných extrémov. Na jeseň a v zime sa vytvárajú cyklóny, prinášajúce do oblasti vlhké a nestabilné počasie, zatiaľ čo v letných mesiacoch tu panuje ustálené slnečné počasie. Vplyv Álp sa prejavuje najmä na Istrii, kde býva zrážok viac aj v letnom období.

Priemerné ročné teploty vzduchu sa výrazne líšia v závislosti od časti krajiny; mierne podnebie s miernymi zimami a nie príliš horúcimi letami znamenajú ročné priemery v zime od -2°C vo vnútrozemí, po +5°C na pobreží a v lete od 15°C v horských oblastiach po 24°C na pobreží a ostrovoch.

Ostrovy majú najstabilnejšie počasie

Klimatická charakteristika vybraných miest
Mesto	Priemerná denná teplota		Priemerný úhrn zrážok
	Január	Júl	Január		Júl
	°C	°C	mm	dní	mm	dní
Dubrovník	12,2	28,3	95,2	11,2	24,1	4,4
Osijek	2,6	28,0	45,5	12,2	60,8	10,2
Rijeka	8,7	27,7	134,9	11,0	82,0	9,1
Split	10,2	29,8	77,9	11,1	27,6	5,6
Záhreb	3,1	26,7	48,6	10,8	81,0	10,9
Zdroj:World Meteorological Organization

Rastlinstvo

Stredomorská vegetácia v okolí Bašky Vody

V súčasnosti sú lesy na 36% územia krajiny, predovšetkým v západnej a centrálnej časti. Nížinaté oblasti s nadmorskou výškou medzi 100 až 200 m, nachádzajúce sa v povodí riek Sáva a Dráva, tvoria tzv. stepné pásmo. Toto územie je vďaka rozsiahlym oblastiam černozeme intenzívne poľnohospodársky využívané a typickými zástupcami pôvodnej flóry sú rôzne druhy bylín. Z pôvodných lesostepí sa zachovali riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov, na ktoré v podmáčaných oblastiach nadväzujú lužné lesy s prevahou vŕb, jelší a topoľov. Záplavové územia tvoria močiare s ideálnymi podmienkami pre život vodných rastlín i živočíchov. V suchších oblastiach pahorkatín a vrchovín Slavónie sú typické dubové lesy s prímesou jaseňa, lipy a javora. Vo vyšších polohách stredného Chorvátska nadväzujú bukové a borovicové lesy s prímesou smreka a jedle.

Husté lesy Dalmácie padli v stredoveku za obeť lodiarskemu priemyslu, ktorý výrubom mohutných dubov spôsobil pôdnu eróziu a vznik neúrodných skalnatých planín s typicky červenou pôdou. Rastlinstvo pobrežnej časti je stredomorské a špecifická vegetácia vystupuje až do výšky približne 350 m n. m. Charakteristické sú celoročne zelené kry a nízke stromy, zastúpené napríklad jalovcom, planikou, myrtou, vavrínom či kaktusmi. Na severe sa vyskytujú aj listnaté opadavé stromy, smerom na juh sa presadzujú typicky subtropické okrasné druhy ako palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky a olivovníky.

Podmorský život v Jadrane

Živočíšstvo

Málo priemyselne znečistené prostredie Chorvátska sa vyznačuje hojnosťou živočíchov a rastlín i mimo chránených oblasti. Rôznorodej flóre však nesekunduje rovnako bohatá fauna; obmedzený je počet druhov cicavcov, o niečo bohatšie je zastúpenie vtáctva. Z veľkých šeliem sa len v hlbokých lesoch zachovali rys, vlk a medveď, z vtáctva sú v okolí lužných lesov veľkých riek okrem bežných druhov zastúpené vodomilné druhy a jedinečný je výskyt supa bielohlavého na ostrove Cres. Pobrežné vody Jadranského mora sú bohaté na stovky druhov rýb, hlavonožcov, rakov a mušlí.

Vodstvo

Mapka hlavných európskych povodí

Tvar v spojitosti s polohou územia predurčuje Chorvátsko na pramennú oblasť riek. Ich prietoky majú snehovo - dažďový režim s maximami v marci a apríli počas topenia snehu v horách a krátkodobo počas letných a jesenných búrok a dlhodobejších dažďov. Odlišný vodný režim má Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, kedy sa topí ľad a sneh z vyšších polôh Álp. Tieto faktory čiastočne ovplyvňujú aj vodný režim Drávy a jej prítoku Mura, ktorých veľká časť povodia leží na území Rakúska. Rieky patria k úmoriu Čierneho a Jadranského mora, pričom rozvodnica prechádza hrebeňom hôr. Až zo 62% územia odvádzajú rieky vodu do povodia Dunaja a len z 38% putuje voda kratšou cestou do blízkeho Jadranu.

Rieky

Riečnemu systému dominujú povodia Drávy a Sávy, ktoré priberajú vodu všetkých riek čiernomorského úmoria. Obe mohutné rieky tečú nížinami v severnej časti západovýchodným smerom k európskemu veľtoku Dunaj, pričom svojím riečiskom vytvárajú na viacerých úsekoch štátnu hranicu. Do Jadranu smerujú kratšie rieky z Istrie a pobrežného pásma, medzi ktorými vynikajú Neretva (pritekajúca z centrálnej Bosny a Hercegoviny), Cetina a Krka. Na viacerých riekach sú postavené vodné elektrárne a mohutnejšie toky sa využívajú aj na vodnú dopravu. Meandrujúce vodné toky, obklopené lužnými lesmi, sú domovom bohatých biotopov, živených jarnými záplavami. Jedinečné postavenie majú podzemné rieky krasových oblastí, ako sú Pazinčica, Lika, Gacka, Krbava.

Kupa v Sisaku

Desať najdlhších riek v Chorvátsku

• Dunaj (celkovo 2857 km; 188 km v Chorvátsku)
• Sáva (celkom 945 km, 562 km v Chorvátsku)
• Dráva (celkom 707 km, 505 km v Chorvátsku)
• Mura (celkom 438 km, 53 km v Chorvátsku)
• Kupa (296 km)
• Neretva (celkom 225 km, 20 km v Chorvátsku)
• Una (212 km, v Chorvátsku 120 km)
• Bosut (celkom 186 km, 151 km v Chorvátsku)
• Korana (134 km)
• Bednja (133 km)

Plitvické jazerá

Vodné plochy

Na území Chorvátska je málo prirodzených jazier, no aj z toho mála vynikajú svetoznáme Plitvické jazerá. Nemenej zaujímavé sú aj Bačinské jazerá pri meste Ploče a najväčšie prírodné Vranské jazero v blízkosti Biogradu (30,7 km²). Menšie jazerá sú na planinách i ostrovoch, no viaceré sú nestále a v letnom období vysýchajú.

Rybníky sa nachádzajú najmä v severnej, rovinatej časti územia, v okolí Slavonského Brodu, Sišćani a Đakova.

Najväčšie umelé jazerá sú Perućko jezero na Cetine, Varaždinsko jezero a Dubrava na Dráve, ktoré zadržujú vodu pre potreby hydrocentrál.

Územnosprávne rozdelenie

Chorvátsko je územno-správne rozdelené do 21 žúp („županija“), vrátane samostatného územia hlavného mesta Záhreb. Každá župa má svoj vlastný snem (županijska skupština), ktorý volí vládu župy (župana a max. 12 podžupanov), schvaľuje ročný rozpočet, rozhoduje o majetku župy a podobne.

Chorvátske župy

Chorvátske župy

Chorvátsko sa delí na týchto 20 žúp:

• Bjelovarsko-bilogorská župa
• Brodsko-posávska župa
• Dubrovnícko-neretvianska župa
• Istrijská župa
• Karlovecká župa
• Koprivnicko-križevatská župa
• Krapinsko-zagorská župa
• Licko-senjská župa
• Medzimurská župa
• Osijecko-baranjská župa
• Požecko-slavónska župa
• Prímorsko-gorskokotarská župa
• Sisacko-moslavinská župa
• Splitsko-dalmatínska župa
• Šibenicko-kninská župa
• Varaždínska župa
• Viroviticko-podrávska župa
• Vukovarsko-sriemska župa
• Zadarská župa
• Záhrebská župa
• Hlavné mesto Záhreb

Najväčšie mestá Chorvátska
Záhreb Split Rijeka Osijek	Poradie	Mesto	Župa	Počet obyv.	Zadar Pula Slavonski Brod Vinkovci
	1	Záhreb	Záhreb	688 163
	2	Split	Splitsko-dalmatínska župa	167 121
	3	Rijeka	Prímorsko-gorskokotarská župa	128 314
	4	Osijek	Osijecko-baranjská župa	83 104
	5	Zadar	Zadarská župa	71 471
	6	Pula	Istrijská župa	57 460
	7	Slavonski Brod	Brodsko-posávska župa	53 531
	8	Karlovac	Karlovecká župa	46 833
	9	Varaždin	Varaždínska župa	38 839
	10	Šibenik	Šibenicko-kninská župa	34 302
	11	Sisak	Sisacko-moslavinská župa	33 332
	12	Vinkovci	Vukovarsko-sriemska župa	32 032
	13	Velika Gorica	Záhrebská župa	31 553
	14	Dubrovnik	Dubrovnícko-neretvianska župa	28 434
	15	Bjelovar	Bjelovarsko-bilogorská župa	27 024
	16	Vukovar	Vukovarsko-sriemska župa	26 486
	17	Koprivnica	Koprivnicko-križevatská župa	23 955
	18	Solin	Splitsko-dalmatínska župa	20 212
	19	Zaprešić	Záhrebská župa	19 644
	20	Požega	Požecko-slavónska župa	19 506

Externé odkazy

• Článok o Chorvátsku
• Geografia pre školy Archivované 2015-05-18 na Wayback Machine
• Info o krajine

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Zemljopis Hrvatske na chorvátskej Wikipédii a Geography of Croatia na anglickej Wikipédii.