Preskočiť na obsah

Geografia Chorvátska

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Geografia Chorvátska
Mapa Chorvátska
SvetadielEurópa
RegiónJužná Európa
Súradnice45°10' s. š., 15°30' z. d.
Rozloha56 542 km² (123. na svete)
– súš: 99 %
– voda: 1 %
Dĺžka pobrežia5835 km[1]
Hranice2028 km
Bosna a Hercegovina: 932 km
Slovinsko: 501 km
Maďarsko: 329 km
Srbsko: 241 km
Čierna Hora: 25 km
Najvyšší bodSinjal 1 831 m n. m.
Najnižší bodhladina Jadranu 0 m n. m.
Najdlhšia riekaSáva (562 km)
Najväčšie jazeroVranské jazero (30,7 km²)

Tento článok popisuje geografické pomery v Chorvátsku.

Poloha a rozloha

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha krajiny v Európe

Chorvátsko je prímorský štát, nachádzajúci sa na západnom Balkáne, na rozhraní strednej a južnej Európy na severnej a východnej pologuli. Má tvar písmena „C“, obopínajúceho susednú Bosnu a Hercegovinu. Rozprestiera sa v severojužnom smere od nížin Panónskej panvy cez Dináre až po Jadranské more (najväčšia vzdialenosť je 490 km) a v západovýchodnom smere od Istrie po Dunaj (najväčšia vzdialenosť je 464 km). Ku Chorvátsku prináleží aj 1185 ostrovov v Jadranskom mori s celkovou rozlohou 3 300 km²[2][3] Krajinu tvoria historické oblasti Slavónsko vo východnej časti, Centrálne Chorvátsko s hlavným mestom Záhreb, Istria v západnej časti a pobrežná Dalmácia.

Štátne hranice

[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátsko má spoločné hranice so 6 štátmi: na severozápade so Slovinskom, na severovýchode s Maďarskom, na východe so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou a na juhovýchode s Čiernou Horou. S Talianskom má krajina námornú hranicu v Jadranskom mori. Celková dĺžka hraníc je 2 028 km, pričom ich veľkú časť tvoria rieky (Mura, Dráva, Una, Sáva, Dunaj a i.) a horské hrebene. Dĺžka pobrežia pevniny je vzhľadom na veľkú členitosť až 1777 km a pobrežie ostrovov dosahuje ďalších 4058 km.

Hranice

Rozloha Chorvátska predstavuje 54 542 km², čo krajinu radí na 23. miesto v Európe a 123. miesto vo svete. Rozlohou podobná je susedná Bosna a Hercegovina. K celkovej rozlohe krajiny prináleží aj 31 067 km² vôd Jadranského mora[1] a 1185 ostrovov s celkovou rozlohou 3 300 km² Z tohto počtu je 718 ostrovov v konvenčnom zmysle, 389 útesov a 78 rifov. Zo 66 obývaných ostrovov je najväčší a zároveň najľudnatejší Krk (405,7 km² a cca 18 000 obyvateľov), nepatrne menší je Cres (405,2 km² a cca 3200 obyv.) a tretí je Brač (394,5 km² a cca 14 000 obyv.).

Krajné body

[upraviť | upraviť zdroj]
Krajné body Chorvátska
Bod Názov Poloha Región Mapa
Najsevernejší bod Žabnik Sveti Martin na Muri Medzimurská župa

46°33′S 16°22′V / 46,550°S 16,367°V / 46.550; 16.367

Najjužnejší bod* Galijula súostrovie Palagruža Splitsko-dalmatínska župa 42°23′S 16°21′V / 42,383°S 16,350°V / 42.383; 16.350
Mys Oštra polostrov Prevlaka Dubrovnícko-neretvianska župa 42°24′S 18°32′V / 42,400°S 18,533°V / 42.400; 18.533
Najvýchodnejší bod Rađevac Ilok Vukovarsko-sriemska župa 45°12′S 19°27′V / 45,200°S 19,450°V / 45.200; 19.450
Najzápadnejší bod Mys Lako Umag Istria 45°29′S 13°30′V / 45,483°S 13,500°V / 45.483; 13.500
Najvyšší bod Sinjal Dinara Šibenicko-kninská župa 1 831 m n. m.
44°3′S 16°23′V / 44,050°S 16,383°V / 44.050; 16.383
Najnižší bod Jadranské more Stredozemné more - 0 m n. m.
43°S 15°V / 43°S 15°V / 43; 15
*Mys Oštra je najjužnejší bod pevninskej časti, Galijula je najjužnejší bod územia.

Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 5° 57' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za 24 minút.

Scenéria Biokova pri Makarskej

Geograficky sa Chorvátsko rozkladá na veľmi rozmanitej časti západného Balkánu. Ako jediná krajina tejto oblasti má dostatok úrodných nížin (54% rozlohy do 200 m n. m.), rozsiahle horské pásma i morské pobrežie so stovkami ostrovov. V severnej časti je len málo zvlnený terén Panónskej nížiny s rozsiahlymi riečnymi nivami Mury, Drávy, Sávy a Dunaja. V západnej a centrálnej časti sa nachádzajú rozsiahle pahorkatiny, prechádzajúce do vrchovín a hornatín Dinárskej sústavy. Pobrežie Jadranského mora je zväčša skalnaté a členité s množstvom menších zálivov, ktoré z veľkej časti lemuje pásmo ostrovov. Najnižším bodom krajiny je hladina mora, no nížiny Slavónie klesajú až k úrovni 80 m n. m. Najvyšší vrchol Sinjal v pohorí Dinara, na hranici s Bosnou a Hercegovinou, dosahuje 1 831 m n. m.

Výrazným krajinotvorným prvkom v strednej a južnej časti sú tzv. planiny, patriace medzi hornatiny. Výrazne skalnatá oblasť vápencových pohorí tvorí hranicu kontinentálnej a stredomorskej oblasti, ktorá sa prejavuje na klíme i vegetácii. Podložie zväčša chudobné na dostatočne výživnú pôdu zamedzilo v mnohých oblastiach rozšíreniu lesa, ktorý nahradil krovinatý porast s malým výskytom mohutnejších drevín. Vďaka vápencom sa v oblasti vytvorilo množstvo jaskýň, priepastí a závrtov, no tiež hlboké údolia a rokliny.

Masív Sinjalu, najvyššieho vrchu Chorvátska
Najvyššie sú pohoria

Územie severovýchodnej časti pokrýva rozsiahla nížina Panónskej panvy s úrodnou pôdou. Nivy veľkých riek sú čiastočne pokryté lužným lesom, no veľká časť pôdy sa obhospodaruje. Okrem tradičného pestovania obilnín, kukurice a slnečnice sa popri riekach, tak ako na pobreží, zachoval rybolov a stavba lodí.

Mapa chorvátskych ostrovov

Juhozápadnú hranicu krajiny tvorí pobrežie Jadranského mora, ktoré má dĺžku takmer 800 a priemernú šírku 170 km. Z jeho celkovej rozlohy 138 595 km² pripadá Chorvátsku 31 067 km², ktoré zahŕňa aj 1185 z celkových 1233 jadranských ostrovov, z toho 66 je obývaných. More je pomerne plytké, preto sa v letnom období rýchlo zohrieva a nad jeho hladinu vystupuje množstvo útesov. Ostrovy lemujú pobrežie, čím vytvárajú prielivy a zároveň chránia pobrežné osady a mestá pred silnejším príbojom. Juhozápadne situované ostrovné osady sú tak častejšie vystavené vlnám a príboju, ktoré sa medzi ostrovmi prejavujú v menšej miere. Dalmácia aj Istria patrí medzi tradičné rybárske oblasti, pričom rybolov je popri cestovnom ruchu a v malej miere aj poľnohospodárstve, hlavným zdrojom obživy.

Pobrežné pláže s kamienkovým pobrežím s čistou vodou poskytujú ideálne podmienky na rozvoj letnej turistiky. Letoviská na pobreží i ostrovoch prilákajú každoročne milióny dovolenkárov. Okrem Makarskej, Omišskej a Šibenickej riviéry sú turistickými klenotmi aj vybrané ostrovy, Istria a okolie Dubrovníka. Stále rozšírenejšie je jachtárstvo a potápanie v okolí ostrovov. Teplota Jadranského mora je 22 až 25°C v lete (v plytkých zátokách až do 30°C) a 5 až 15°C v zime. More je bohaté na flóru a faunu, čo potvrdzujú početné druhy rýb, cicavcov, mäkkýšov, planktónu, rias, kôrovcov, húb a mnoho ďalších druhov.

Ostrov Hvar
Najväčšie ostrovy sú

Najdlhšie pobrežie majú ostrovy Pag (269,2 km), Hvar (254,2 km) a Cres (247,7 km).

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]
Národné parky v Chorvátsku: 1 - Brijuni, 2 - Kornati, 3 - Krka, 4 - Mljet, 5 - Paklenica, 6 - Plitvické jazerá, 7 - Risnjak, 8 - Severný Velebit

Veľká rozmanitosť povrchu, flóry a fauny Chorvátska viedla k ochrane jedinečných oblasti prírody. V krajine sa nachádza osem národných parkov, ktoré majú celkovú rozlohu 994 km², čo predstavuje 1,8% rozlohy krajiny. Najväčší a najznámejší je Národný park Plitvické jazerá (295 km²), ktorý je spolu s NP Paklenica aj najstarším (od roku 1949) národným parkom Chorvátska.

Chorvátske národné parky

Nemenej príťažlivé a biotopovo bohaté sú prírodné parky, ktoré dopĺňajú sieť národných parkov. Ide o horské i nížinné oblasti, len málo zasiahnuté ľudskou činnosťou. Patria tu prírodné parky Biokovo, Kopački rit, Lonjsko polje, Medvednica, Papuk, Telašćica, Velebit, Vransko jezero, Učka, Žumberak – Samoborsko gorje, Lastovsko otočje.

Poloha Chorvátska v južnej časti centrálnej Európy ho zaraďuje do mierneho klimatického pásma. Mierna kontinentálna klíma sa prejavuje najviac v severnej polovici, v západnej a strednej časti podnebie čiastočne ovplyvňujú Alpy a Dináre. Úzky pás pobrežia s jadranskými ostrovmi už patrí pod stredomorské subtropické pásmo s dĺžkou slnečného svitu presahujúcou 2600 hodín.

Vrcholy hôr majú výrazne horské podnebie (Velebit)
Chorvátsko sa skladá z troch základných prírodných jednotiek, ktoré sa vzájomne dopĺňajú
  • Nížinná alebo Panónska prírodná oblasť (zahŕňajúca 55% územia a 66% obyvateľstva)
  • Pobrežná alebo prírodná oblasť Jadranu (zahŕňajúca 31% územia a 31% obyvateľstva)
  • Horská alebo Dinárska prírodná oblasť (zahŕňajúca 14% územia a 3% populácie)

Zrážok je najviac v horských oblastiach, najmenej v južnej Dalmácii a Slavónsku, s maximami v zimných mesiacoch. Pravidelné striedanie 4 ročných období zabezpečuje vhodné podmienky bez výraznejších teplotných extrémov. Na jeseň a v zime sa vytvárajú cyklóny, prinášajúce do oblasti vlhké a nestabilné počasie, zatiaľ čo v letných mesiacoch tu panuje ustálené slnečné počasie. Vplyv Álp sa prejavuje najmä na Istrii, kde býva zrážok viac aj v letnom období.

Priemerné ročné teploty vzduchu sa výrazne líšia v závislosti od časti krajiny; mierne podnebie s miernymi zimami a nie príliš horúcimi letami znamenajú ročné priemery v zime od -2°C vo vnútrozemí, po +5°C na pobreží a v lete od 15°C v horských oblastiach po 24°C na pobreží a ostrovoch.

Ostrovy majú najstabilnejšie počasie
Klimatická charakteristika vybraných miest
Mesto Priemerná denná teplota Priemerný úhrn zrážok
Január Júl Január Júl
°C °C mm dní mm dní
Dubrovník 12,2 28,3 95,2 11,2 24,1 4,4
Osijek 2,6 28,0 45,5 12,2 60,8 10,2
Rijeka 8,7 27,7 134,9 11,0 82,0 9,1
Split 10,2 29,8 77,9 11,1 27,6 5,6
Záhreb 3,1 26,7 48,6 10,8 81,0 10,9
Zdroj:World Meteorological Organization[5]

Rastlinstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Stredomorská vegetácia v okolí Bašky Vody

V súčasnosti sú lesy na 36% územia krajiny, predovšetkým v západnej a centrálnej časti. Nížinaté oblasti s nadmorskou výškou medzi 100 až 200 m, nachádzajúce sa v povodí riek Sáva a Dráva, tvoria tzv. stepné pásmo. Toto územie je vďaka rozsiahlym oblastiam černozeme intenzívne poľnohospodársky využívané a typickými zástupcami pôvodnej flóry sú rôzne druhy bylín. Z pôvodných lesostepí sa zachovali riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov, na ktoré v podmáčaných oblastiach nadväzujú lužné lesy s prevahou vŕb, jelší a topoľov. Záplavové územia tvoria močiare s ideálnymi podmienkami pre život vodných rastlín i živočíchov. V suchších oblastiach pahorkatín a vrchovín Slavónie sú typické dubové lesy s prímesou jaseňa, lipy a javora. Vo vyšších polohách stredného Chorvátska nadväzujú bukové a borovicové lesy s prímesou smreka a jedle.

Husté lesy Dalmácie padli v stredoveku za obeť lodiarskemu priemyslu, ktorý výrubom mohutných dubov spôsobil pôdnu eróziu a vznik neúrodných skalnatých planín s typicky červenou pôdou. Rastlinstvo pobrežnej časti je stredomorské a špecifická vegetácia vystupuje až do výšky približne 350 m n. m. Charakteristické sú celoročne zelené kry a nízke stromy, zastúpené napríklad jalovcom, planikou, myrtou, vavrínom či kaktusmi. Na severe sa vyskytujú aj listnaté opadavé stromy, smerom na juh sa presadzujú typicky subtropické okrasné druhy ako palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky a olivovníky.

Podmorský život v Jadrane

Živočíšstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Málo priemyselne znečistené prostredie Chorvátska sa vyznačuje hojnosťou živočíchov a rastlín i mimo chránených oblasti. Rôznorodej flóre však nesekunduje rovnako bohatá fauna; obmedzený je počet druhov cicavcov, o niečo bohatšie je zastúpenie vtáctva. Z veľkých šeliem sa len v hlbokých lesoch zachovali rys, vlk a medveď, z vtáctva sú v okolí lužných lesov veľkých riek okrem bežných druhov zastúpené vodomilné druhy a jedinečný je výskyt supa bielohlavého na ostrove Cres. Pobrežné vody Jadranského mora sú bohaté na stovky druhov rýb, hlavonožcov, rakov a mušlí.

Mapka hlavných európskych povodí

Tvar v spojitosti s polohou územia predurčuje Chorvátsko na pramennú oblasť riek. Ich prietoky majú snehovo - dažďový režim s maximami v marci a apríli počas topenia snehu v horách a krátkodobo počas letných a jesenných búrok a dlhodobejších dažďov. Odlišný vodný režim má Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, kedy sa topí ľad a sneh z vyšších polôh Álp. Tieto faktory čiastočne ovplyvňujú aj vodný režim Drávy a jej prítoku Mura, ktorých veľká časť povodia leží na území Rakúska. Rieky patria k úmoriu Čierneho a Jadranského mora, pričom rozvodnica prechádza hrebeňom hôr. Až zo 62% územia odvádzajú rieky vodu do povodia Dunaja a len z 38% putuje voda kratšou cestou do blízkeho Jadranu.

Riečnemu systému dominujú povodia Drávy a Sávy, ktoré priberajú vodu všetkých riek čiernomorského úmoria. Obe mohutné rieky tečú nížinami v severnej časti západovýchodným smerom k európskemu veľtoku Dunaj, pričom svojím riečiskom vytvárajú na viacerých úsekoch štátnu hranicu. Do Jadranu smerujú kratšie rieky z Istrie a pobrežného pásma, medzi ktorými vynikajú Neretva (pritekajúca z centrálnej Bosny a Hercegoviny), Cetina a Krka. Na viacerých riekach sú postavené vodné elektrárne a mohutnejšie toky sa využívajú aj na vodnú dopravu. Meandrujúce vodné toky, obklopené lužnými lesmi, sú domovom bohatých biotopov, živených jarnými záplavami. Jedinečné postavenie majú podzemné rieky krasových oblastí, ako sú Pazinčica, Lika, Gacka, Krbava.

Kupa v Sisaku
Desať najdlhších riek v Chorvátsku
  • Dunaj (celkovo 2857 km; 188 km v Chorvátsku)
  • Sáva (celkom 945 km, 562 km v Chorvátsku)
  • Dráva (celkom 707 km, 505 km v Chorvátsku)
  • Mura (celkom 438 km, 53 km v Chorvátsku)
  • Kupa (296 km)
  • Neretva (celkom 225 km, 20 km v Chorvátsku)
  • Una (212 km, v Chorvátsku 120 km)
  • Bosut (celkom 186 km, 151 km v Chorvátsku)
  • Korana (134 km)
  • Bednja (133 km)
Plitvické jazerá

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Chorvátska je málo prirodzených jazier, no aj z toho mála vynikajú svetoznáme Plitvické jazerá. Nemenej zaujímavé sú aj Bačinské jazerá pri meste Ploče a najväčšie prírodné Vranské jazero v blízkosti Biogradu (30,7 km²). Menšie jazerá sú na planinách i ostrovoch, no viaceré sú nestále a v letnom období vysýchajú.

Rybníky sa nachádzajú najmä v severnej, rovinatej časti územia, v okolí Slavonského Brodu, Sišćani a Đakova.

Najväčšie umelé jazerá sú Perućko jezero na Cetine, Varaždinsko jezero a Dubrava na Dráve, ktoré zadržujú vodu pre potreby hydrocentrál.

Územnosprávne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Chorvátsko je územno-správne rozdelené do 21 žúp („županija“), vrátane samostatného územia hlavného mesta Záhreb. Každá župa má svoj vlastný snem (županijska skupština), ktorý volí vládu župy (župana a max. 12 podžupanov), schvaľuje ročný rozpočet, rozhoduje o majetku župy a podobne.

Chorvátske župy

[upraviť | upraviť zdroj]
Chorvátske župy

Chorvátsko sa delí na týchto 20 žúp:

Najväčšie mestá Chorvátska

Zagreb
Záhreb
Split
Split
Rijeka
Rijeka
Osijek
Osijek

Poradie Mesto Župa Počet obyv.
z  d  u

Zadar
Zadar
Pula
Pula
Slavonski Brod
Slavonski Brod
Vinkovci
Vinkovci

1 Záhreb Záhreb 688 163
2 Split Splitsko-dalmatínska župa 167 121
3 Rijeka Prímorsko-gorskokotarská župa 128 314
4 Osijek Osijecko-baranjská župa 83 104
5 Zadar Zadarská župa 71 471
6 Pula Istrijská župa 57 460
7 Slavonski Brod Brodsko-posávska župa 53 531
8 Karlovac Karlovecká župa 46 833
9 Varaždin Varaždínska župa 38 839
10 Šibenik Šibenicko-kninská župa 34 302
11 Sisak Sisacko-moslavinská župa 33 332
12 Vinkovci Vukovarsko-sriemska župa 32 032
13 Velika Gorica Záhrebská župa 31 553
14 Dubrovnik Dubrovnícko-neretvianska župa 28 434
15 Bjelovar Bjelovarsko-bilogorská župa 27 024
16 Vukovar Vukovarsko-sriemska župa 26 486
17 Koprivnica Koprivnicko-križevatská župa 23 955
18 Solin Splitsko-dalmatínska župa 20 212
19 Zaprešić Záhrebská župa 19 644
20 Požega Požecko-slavónska župa 19 506
  1. Niektoré zdroje uvádzajú 670 km[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Základné údaje o Chorvátsku [online]. [Cit. 2015-05-17]. Dostupné online. Archivované 2015-05-18 z originálu.
  2. BIONDICH, Mark: Eastern Europe: An Introduction to the People, Lands, and Culture. 2005, ABC-CLIO. s. 414. ISBN 1-57607-800-0.
  3. "Chorvátske ostrovy Archivované 2009-04-26 na Wayback Machine".
  4. Základné informácie na mzv.sk [online]. [Cit. 2015-05-17]. Dostupné online. Archivované 2015-05-18 z originálu.
  5. World Weather Information Service [online]. World Meteorological Organization, [cit. 2012-01-27]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Zemljopis Hrvatske na chorvátskej Wikipédii a Geography of Croatia na anglickej Wikipédii.