Preskočiť na obsah

Alexandr Leonovič Kemurdžian

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexandr Kemurdžian
sovietsky konštruktér
Alexandr Leonovič Kemurdžian
Narodenie4. október 1921
Vladikavkaz, Horská ASSR, Ruská SFSR (dnešné Rusko)
Úmrtie24. február 2003 (81 rokov)
Petrohrad, Rusko
Profesiakonštruktér kozmických vozidiel
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexandr Leonovič Kemurdžian

Alexandr Leonovič Kemurdžian (* 4. október 1921, Vladikavkaz – † 24. február 2003, Petrohrad) bol sovietsky konštruktér, zakladateľ vedeckej školy kozmickej dopravy, tvorca prvých planetárnych roverov, mesačných vozidiel Lunochod. Doktor technických vied (1971), profesor (1977), laureát Leninovej ceny (1973).

Kemurdžian sa narodil v roku 1921 do arménskej rodiny vo Vladikavkaze, kde sa zrovna nachádzali jeho rodičia počas občianskej vojny. Väčšinu detstva prežil v Baku.[1] V roku 1940 začal študovať v Moskve na Baumanovej vyššej technickej škole. V roku 1942 sa prihlásil ako dobrovoľník do červenej armády. Bojoval v druhej svetovej vojne ako letec. V rokoch 1943 - 1945 sa zúčastnil viacerých bojových operácií od bitky pri Kursku po boje v Pomoransku.

V roku 1951 ukončil štúdium na Dopravnej fakulte Moskovskej štátnej technickej univerzity N. Baumana a a nastúpil na miesto vo VNII-100 (VNIITransmaš) v Leningrade.

V roku 1959 bol menovaný za vedúceho oddelenia nových princípov pohybu. Zaoberal sa tvorbou vzduchových vankúšov a vznášadiel, vrátane vojenského vznášadla známeho pod krycím označením Objekt 760.

V rokoch 1963 - 1973 viedol Kemurdžian vývoj a konštrukciu samohybného automatického podvozku autonómnych mesačných sond. Pod jeho vedením sa vytvorili základy navrhovania planetárnych sond ako robotických kozmických vozidiel (roverov) a vznikli prvé planetárne rovery na svete, pre misie Lunochod, ako aj rover pre misiu na satelit Marsu Fobos.[2]

Účastnil sa na likvidácií havárie Černobyľskej jadrovej elektrárne. Jeho úlohou bolo zhodnotiť pracovné podmienky dopravných prostriedkov na mieste likvidácie havárie. Na základe skúseností získaných pri prácach na planétových roveroch bol v krátkom čase vytvorený diaľkovo riadený špecializovaný dopravný robot STR-1, ktorý poskytol pri likvidácii havárie značnú pomoc. Dva tieto roboty sa podieľali na odpratávaní trosiek a odstránení viac ako 90 ton rádioaktívnych materiálov.

Zomrel v roku 2003 v Petrohrade. Bol pochovaný na Smolenskskom arménskom cintoríne na ostrove Dekabristov v Petrohrade.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Александр Леонович Кемурджиан – главный конструктор самоходного шасси «Лунохода». Моменты жизни [online]. ivak.spb.ru, 2016-10-02, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
  2. Неземные машины: Под Питером [online]. popmech.ru, 2007-04-20, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
  3. Космический мемориал, А.Л. Кемурджиан [online]. sm.evg-rumjantsev.ru, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кемурджиан, Александр Леонович na ruskej Wikipédii.