Preskočiť na obsah

Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štartovací komplex 14 v priebehu záverečných príprav na let Mercury-Atlas 9, posledný let programu Mercury, 7. máj 1963
Nákres komplexu z obdobia programu Mercury

Štartovací komplex 14 (angl. Launch Complex 14; skratka: LC-14) bolo jedno zo štartovacích miest na Základni vzdušných síl Cape Canaveral na Floride. Z rampy komplexu štartovali rôzne verzie rakiet Atlas, vrátane misie Mercury-Atlas 6, počas ktorej astronaut John Glenn na palube kozmickej lode Friendship 7 trikrát obletel Zem a stal sa prvým Američanom na obežnej dráhe.

Štartovací komplex 14 bol prvou prevádzkovanou štartovacou rampou pre rakety Atlas a v rokoch 19571958 sa z nej uskutočnili skúšobné lety. Bola tiež jedinou z pôvodných štyroch rámp, na ktorej nikdy nevybuchla nosná raketa. V roku 1959 sa rozhodlo o prestavbe rampy pre rakety Atlas D a kozmické štarty a začiatkom roka bola pristavená veľká servisná veža. Prvým Atlasom, ktorý vzlietol z prestavanej LC-14, bola 18. mája 1959 raketa SM-65D, ale problém s ramenami odpaľovacieho zariadenia poškodil raketu a spôsobil jej výbuch krátko po štarte. Príčinou boli nesprávne postupy počas prestavby rampy, ale tento problém sa rýchlo podarilo odstrániť. Prvým štartom do vesmíru odtiaľto bol Big Joe 1, suborbitálny testovací let programu Mercury, ktorý sa uskutočnil 9. septembra 1959. Ako rampa určená na pilotované štarty Mercury-Atlas, bola jediným vhodným miestom pre rakety Atlas s infraštruktúrou potrebnou na štarty s ľudskou posádkou. Z LC-14 sa uskutočnili aj prvé štarty satelitov MIDAS, jeden štart verzie Atlas-Able a niekoľko ďalších testov medzikontinentálnych balistických rakiet predtým, ako bola úplne odovzdaná NASA.[1]

Rampa je najviac známa ako miesto štartu letu Mercury-Atlas 6, počas ktorého astronaut John Glenn na palube kozmickej lode Friendship 7 trikrát obletel Zem a stal sa prvým Američanom na obežnej dráhe. Bola tiež miestom štartu zvyšných troch pilotovaných letov programu Mercury a rôznych ďalších štartov Atlasu bez posádky. Neskôr sa tu uskutočňovali štarty rakiet Atlas-Agena pre cieľové telesá Agena v programe Gemini.[1]

Po vyradení z prevádzky a opustení rampa pomaly chátrala. Blízkosť Atlantického oceánu vytvorila ideálne prostredie pre koróziu kovových súčastí a červené kovové konštrukcie komplexu boli v 70. rokoch 20. storočia z bezpečnostných dôvodov demontované.[1]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V štartovnom bunkri komplexu sa nachádzajú historické dokumenty, fotografie a spomienkové predmety z programu Mercury, ako aj fotografie z oblasti bunkra pred, počas a po rekonštrukcii.[2]

Vstupnú cestu na LC-14 označuje niekoľko pamätníkov a tabúľ pripomínajúcich program Mercury a štyri zo šiestich pilotovaných misií Mercury, ktoré odtiaľto štartovali. Patrí sem aj veľká plastika symbolu Mercury vyrobená z titánu, pod ktorou je pochovaná časová schránka s technickými dokumentmi programu Mercury. Otvorenie schránky je naplánované na rok 2464, čiže 500 rokov po oficiálnom ukončení programu. S vyradením rampy z operačného stavu bol na začiatku betónovej plochy, ktorá vedie k štartovacej rampe, umiestnený aj pamätník zo žuly a boli postavené dva vonkajšie kiosky s historickými fotografiami.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c National Park Service: Man in Space (Resource Description) [online]. nps.gov, [cit. 2023-01-15]. Dostupné online.
  2. a b Mercury 7 Time Capsule - Cape Canaveral Air Force Station - Time Capsules on Waymarking.com [online]. waymarking.com, [cit. 2023-01-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]