Geografia Bulharska

	Geografia Bulharska
Svetadiel	Európa
Región	Balkánsky polostrov
Súradnice	43°00' s. š., 25°00' z. d.
Rozloha	110 879 km² (104. na svete); – súš: 97,85 %; – voda: 2,15 %
Dĺžka pobrežia	354 km
Hranice	1808 km; – Rumunsko: 608 km; – Srbsko: 318 km; – Severné Macedónsko: 148 km; – Grécko: 494 km; – Turecko: 240 km
Najvyšší bod	2 925 m (Musala)
Najnižší bod	0 m (Čierne more)
Najdlhšia rieka	Iskăr (368 km)
Najväčšie jazero	Burgas (27 km2)

Bulharsko sa rozkladá na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej časti Európy. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na severe k rieke Dunaj.

Geografická poloha

Doprava

Územie Bulharska predstavuje križovatkou medzi západnou Európou, Stredomorím, Blízkym a Stredným východom.

Cez krajinu vedú veľmi dôležité dopravné tepny:

číslo 04: Varšava (Poľsko) – Craiova (Rumunsko) – Vidin – Sofia – Solún (Grécko).
číslo 08: Bari (Taliansko) – Drač (Albánsko) – Skopje (Severné Macedónsko) – Sofia – Burgas.
číslo 09: Rusko – Bukurešť (Rumunsko) – Ruse – Stará Zagora – Grécko.
číslo 10: Budapešť (Maďarsko) – Belehrad (Srbsko) – Sofia – Plovdiv – Istanbul (Turecko).

Najvzdialenejšie body Bulharska

Najsevernejší bod: ústie rieky Timok
Najjužnejší bod: vrch Vejkata
Najvýchodnejší bod: mys Šabla
Najzápadnejší bod: vrch Kitka

Dĺžka vzdušnej čiary spájajúcej krajné body krajiny má dĺžku približne 520 km a šírku 330 km.

Povrch a podnebie

Povrch

Priemerná nadmorská výška krajiny je 470 m. Charakteristickým znakom povrchu Bulharska je jeho veľká rozmanitosť:

nížiny (0 – 200 m n. m.) – 31,5 % územia
pahorkatiny (200 – 600 m n. m.) – 41 %
vrchoviny (600 – 1 000 m n. m.) – 15.2%
stredohorské oblasti (1 000 – 1 600 m n. m.) – 9,8 %
vysokohorské oblasti (nad 1 600 m n. m.) – 2,5 %

V pohorí Rila sa nachádza aj najvyšší vrch Bulharska a celého Balkánskeho polostrova – Musala (2 925 m n. m.).

Podnebie

V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí:

mierne kontinentálna oblasť
prechodne kontinentálna oblasť
vnútrozemská stredomorská oblasť
čiernomorská oblasť
horská oblasť

Tie sa zakladajú na územných rozdieloch podnebia Bulharska, pričom zároveň sa zohľadňujú i klimatické oblasti Európy. Priemerná ročná teplota je 10,5°C. Pre dané podnebie sú charakteristické extrémne minimálne (- 38,3°C, mesto Trăn, údaj z roku 1947) a maximálne (45°C, mesto Sadovo, 1916) teploty vzduchu.

Zrážky sú nerovnomerne rozdelené po celom území štátu. V Dunajskej rovine a Hornotráckej nížine 500–550 mm a vo vysokohorských oblastiach do 1000–1400 mm. Obdobie snehových zrážok trvá od začiatku decembra do konca marca. Hrúbka snehovej pokrývky na severe Bulharska je 10–13 cm, na juhu do 10 cm a vo vysokohorských oblastiach dosahuje až 200 cm.

Územie Bulharska sa rozkladá na pomedzí umierneného a subtropického pásma. Vodné zdroje, ktoré ovplyvňujú krajinu, sú Atlantický oceán, Stredozemné more a z menšej časti Čierne more. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov.

Vodstvo

Bulharsko má asi 400 km morského pobrežia a patrí mu 5 ostrovov v Čiernom mori - Sveti Kirik, Sveti Ivan, Sveti Petăr, Sveta Anastasija, Sveti Toma a veľa ďalších vo vodách Dunaja.

Krajina je bohatá na minerálne vody. Po Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Česku a Slovensku sa nachádza na šiestom mieste v počte minerálnych prameňov v Bulharsku. Známych je okolo 140 prírodných zdrojov a viac ako 700 minerálnych prameňov. Najvyššou teplotou sa vyznačuje minerálny prameň pri obci Sapareva banja – cez 101°C.

Rieky v Bulharsku patria Čiernemu (57 %) a Egejskému moru (43 %). Cez rieku Dunaj sa do Čierneho mora vlievajú rieky Ogosta, Iskăr, Osăm a Jantra. Priamo do Čierneho mora odteká Kamčia, Ropotamo, Veleka, Ďavolska reka a rieka Rezovska.

Do Egejského mora sa vlievajú rieky Marica, Tundža, Arda, Mesta a Struma.

V pohoriach Rila a Pirin sa nachádza okolo 260 ľadovcových jazier, ktoré sa usídlili na dne dolín.

Nerastné suroviny

V Bulharsku sa nachádzajú náleziská rôznych druhov úžitkových nerastov. Uhlie patrí medzi najvýznamnejšie energetické zdroje. Lignit (približne 92 % všetkého uhlia v krajine) má najnižšiu výhrevnú kapacitu (1500 –2200 kcal/kg) a vysoký obsah vlhkosti a popola. Jeho preprava je obťažná a pri spaľovaní znečisťuje ovzdušie. Najväčšie zásoby sa nachádzajú v Мarickom revíre (asi 70 %). Ťažia sa v lomoch a využívajú sa prevažne na výrobu elektrickej energie. Hnedé uhlie (približne 6,7 % zásob) disponujú výhrevnosťou do 5000 kcal/kg. Najväčším náleziskom je Bobovdolský revír (asi 60 % hnedého uhlia). Čierne uhlie – do 7000 kcal/kg. – (0,5 % zásob). Približne 85 % sa nachádza v Blakanbase, ktorý je situovaný medzi oblasťou Tvărdica – Gabrovo a mestom Sliven v pohorí Stara planina. Medzi mestami Balčik a Kavarna leží veľmi perspektívny Dobrudžanský revír (1,2 mld. ton), ale uholné ložiská sú umiestnené v hĺbke takmer 2700 m. Antracit (0,2 % zásob) – vysoko výhrevný s výskytom v Svogenskom revíre.

Nafta a zemný plyn predstavujú dôležité energetické zdroje, no ich náleziská v Bulharsku sú veľmi malé a priemyselne nevýznamné.

Ako jedna z perspektívnych zón sa javí pásmo čiernomorského výbežku, kde v súčasnosti prebiehajú sondážne výskumy. Pre uspokojenie potrieb Bulharska ročný dovoz nafty činí od 5 do 7 mln. ton a dovoz zemného plynu okolo 6 mld. m³.

Železné rudy

V Bulharsku sú objavené takmer všetky druhy úžitkových nerastov. Spomedzi železných rúd najväčší hospodársky význam má nálezisko Kremikovci (zásoby okolo 200 mln. ton) s nízkym obsahom železa v rude (medzi 20 – 30 %). Bulharsko patrí medzi európske krajiny bohaté na mangánovu rudu. Najväčší význam má v tomto smere Varnenský okres.

Základ rozvoja farebnej metalurgie štátu tvoria ložiská olovnato-zinkovej rudy v Rodopoách a medenej rudy v pohorí Sredna gora.

Nerudné nerasty

V Bulharsku je známa široká škála nerudných nerastov: sadra (Vidinsko), kaolín (Dobrudža), kamenná soľ (Provadija) a iné.

Ekonomika

Bulharsko je priemyselno-agrárny štát a jeho ekonomika sa nachádza v záverečnej fáze prechodného obdobia na ceste k trhovému hospodárstvu. Medzi hlavné priemyselné odvetvia patrí:

priemyselná chémia (Lukojl-Neftochim v oblasti mesta Burgas, spracovanie nafty, Sodi Devnja – kalcinovaná sóda)
čierna metalurgia (Kremikovci)
farebná metalurgia (Plovdiv a Kărdžali – olovo a zinok, Zlatica a Pirdop - meď)
automobilový priemysel (elektromobily, lode, vagóny)
odevný, obuvný, potravinársky (tabakový, vinárenský, konzervárenský)

Poľnohospodárstvo

Obhospodarované plochy v rámci Bulharska zaberajú približne 50 % z celkovej rozlohy štátu. Hlavné plodiny, ktoré sa pestujú sú:

pšenica (4 mln.t./rok)
kukurica (1,3 mln.t./rok)
jačmeň (1,2 mln.t./rok)
slnečnica (640 tis.t./rok)
tabak (60 tis.t./rok)
cukrová repa (51 tis.t./rok)
hrozno (300 tis.t./rok)
ovocie a zelenina

V Bulharsku existuje tradícia pestovania ruží (ružový olej – cca 1 t./rok), levandule, mäty a iné.

Živočíšna výroba

Živočíšna produkcia sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka – (376 000), oviec (1 700 000), kôz (750 000), svíň (1 000 000), koní (120 000) a vtákov (16 500 000).

Cestovný ruch

Krajina disponuje dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe morské letoviská sú Albena, Zlaté piesky, Slnečné pobrežie, Nesebar, Sozopol, horské rekreačné strediská Bansko, Pamporovo, Borovec a kúpeľné rekreačné strediská Sandanski, Chisarja a Bankja.

Doprava

Doprava má veľký význam pre hospodársky rozvoj štátu. Dĺžka cestnej siete je 37 300 km vrátane diaľnic Trakia a Hemus. Železničná sieť je dlhá 6 500 km, z ktorých 65 % je elektrifikovaných.

Veľké morské prístavy sa nachádzajú v Burgase a vo Varne a na rieke Dunaj – Ruse, Lom, Vidin, Silistra.

Medzinárodné letiská Bulharska sú v Sofii, Varne a Burgase.