Nicola Porpora

	Nicola Porpora
	; taliansky hudobný skladateľ
Narodenie	17. august 1686; Neapol
Úmrtie	3. marec 1768 (81 rokov); Neapol
Odkazy
Webstránka	porporaproject.com
Commons	Nicola Porpora
	Biografický portál

Nicola (Antonio) Porpora, (* 17. august 1686, Neapol – † 3. marec 1768, Neapol) bol taliansky skladateľ opernej a chrámovej hudby, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Život

Porpora sa narodil v Neapole ako syn Carla a Cateriny Porporových. Otec bol neapolský kníhkupec. Vo veku 10 rokov ho prijali na konzervatórium Conservatorio dei Poveri di Gesu Cristo, kde bol jeho prvým učiteľom kompozície Gaetano Greco. Aby mohol zostať na štúdiách privyrábal si už od roku 1699 výučbou hudby.

Prvú zákazku na operu dostal v roku 1708. Bola to opera „L'Aggrippina“ a mala okamžitý úspech. Jeho kariéru možno sledovať podľa podpisov na partitúrach opier. V roku 1711 pôsobil ako kapelník princa Phillipa Hessenského, generála rakúskej armády v Neapole. V roku 1713 bol kapelníkom portugalského veľvyslanca v Ríme a v roku 1715 maestrom prestížneho konzervatória Conservatorio di S Onofrio. O rok neskôr dostal čestný titul od princa Phillipa, ktorý bol v tom čase už mantovským guvernérom.

V roku 1717 tragicky zahynuli otec aj brat a Porpora znásobil svoju pedagogickú činnosť, aby mohol podporovať rodinu.

Opernú scénu v Neapole v tom čase ovládal Alessandro Scarlatti. Porpora využil príležitosť, keď Scarlatti odcestoval a uviedol na scénu krátko po sebe dve opery pri príležitosti menín a narodenín cisárovnej Alžbety (manželky Karola VI.) a o rok neskôr začala jeho spolupráca s dvomi vynikajúcimi umelcami tých čias, básnikom Pietrom Metastasiom a neskôr slávnym kastrátom Farinellim, ktorý mal vtedy len šestnásť rokov.

Porpora prerazil aj na rímskych scénach a bol si natoľko istý svojou kariérou operného skladateľa, že sa roku 1722 vzdal pedagogickej činnosti na neapolských konzervatóriách.

V roku 1724 uskutočnil bez väčšieho úspechu turné do Nemecka a Rakúska s operou „Damiro e Pitia“. Cisárovi Karolovi VI. sa jeho hudba zdala príliš ozdobná a vyumelkovaná. Vrátil sa teda do Talianska, kde slávil veľké úspechy v Benátkach. Ocenením Porporovho umenia bolo jeho vymenovanie ako „Maestro del pio Ospedale degli'Incurabili“.

Aj v Benátkach však musel o svoju pozíciu tvrdo bojovať. Najprv súťažil o priazeň publika s Leonardom Vincim a po jeho smrti mal celoživotného konkurenta v Johannovi Adolfovi Hassem.

V roku 1733 prijal v Londýne pozvanie opernej spoločnosti „Opera of the Nobility“, ktorá mala konkurovať podobnej opernej spoločnosti G. F. Händela. Porporove opery sa uvádzali v Lincoln's Inn Fields Theatre a po počiatočných úspechoch začala mať spoločnosť finančné problémy. Porpora sa v roku 1736 vrátil do Benátok. Mohlo byť pre neho útechou, že získal priateľstvo Princa Waleského, ktorému venoval niekoľko skladieb ako aj to, že Händelova operná spoločnosť skončila podobne.

Po príchode do Benátok dostal titul „Maestro Incurabili“ a uviedol niekoľko opier v hlavných benátskych divadlách. V roku 1738 sa presťahoval do Neapola, odkiaľ dostal zákazku na operu k narodeninám neapolského kráľa Karola VII. a vymenovali ho za kapelníka konzervatória Conservatorio di S Maria di Loreto.

Po krátkej zastávke v Londýne, kde uviedol premiéru svojej opery „Temistocle“ v Kráľovskom divadle (22. februára 1743), sa vrátil do Benátok a plne sa venoval výučbe na konzervatóriu Ospedaletto.

V roku 1747 bol pozvaný do Drážďan k saskému dvoru ako učiteľ spevu princeznej Márie Antónie Walpurgis. Tu sa znova stretol so svojim starým rivalom Johannom Adolfom Hasseom. Konflikt bol o to väčší, že Porpora sa snažil presadiť mladú sopranistku Reginu Mingotti proti manželke J. A. Hassea Faustine Bordoni. Navzdory týmto osobným kontroverziám bol Porpora vymenovaný za dvorného kapelníka (kým Hasse bol vrchným kapelníkom). Pri saskom dvore slúžil až do roku 1752, kedy odišiel do Viedne.

Vo Viedni obnovil priateľstvo s Pietrom Metastasiom a vyučoval celý rad prominentných osobností. Medzi jeho žiakov patril aj Joseph Haydn, ktorý mu tiež vypomáhal ako korepetitor. Haydn neskôr vyhlásil, že skutočné základy kompozície mu dal práve Nicola Porpora.

V roku 1759 mu saský dvor s ohľadom na vypuknutie sedemročnej vojny prestal vyplácať penziu. Prijal ešte zamestnanie na neapolských konzervatóriách a zákazku na operu pre Teatro San Carlo, ktorá sa však skončila neúspechom. V septembri roku 1761 zo zdravotných dôvodov na pedagogickú činnosť rezignoval. Posledné roky svojho života prežil v Neapole.

Po živote plnom slávy a medzinárodného uznania zomrel v chudobe 3. marca 1768. Na jeho zádušnej omši v chráme Ecce Homo účinkovali všetci významní hudobníci Neapola bez nároku na odmenu.

Dielo

Skladateľove dielo je veľmi rozsiahle. Okrem skladieb uvedených v nasledujúcom zozname skomponoval 130 svetských kantát, 40 chrámových zborov, 7 omší, 9 sólových motet, 13 mariánskych antifon a 22 iných liturgických skladieb.

Ťažisko jeho diela je vo vokálnej tvorbe, najmä v opere. Nezanedbateľným vkladom do rozvoja tohto žánru sú jeho recitatívy, ktoré sa svojou intonáciou a rytmom približujú hovorovej reči. Inštrumentálne dielo je relatívne malé. Dodnes živý je violončelový koncert a Sinfonie da camera (op. 2).

Opery

Adelaide - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723
Amare per regnare - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723
Annibale - Benátky, S Angelo, 1731
Arianna e Teseo - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727
Arianna in Naxo - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1733
Basilio re d'oriente - Neapol, Fiorentini, 1713
Berenice regina d'Egitto o vero Le gare d'amore e di politica - Rím, Teatro Capranica, 1718
Carlo il calvo - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1738
Damiro e Pitia o vero Le gare dell'amicitia e dell'amore - Mníchov, 1724
Didone abbandonata - Reggio nell'Emilia, 1724
Enea nel Lazio - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1734
Ezio - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1728
Faramondo - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1719
Filandro - Drážďany, 1747
Flavio Anicio Olibrio (2. verze)- Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1722
Flavio Anicio Olibrio (1. verze) - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1711
Germanico in Germania - Rím, Teatro Capranica, 1732
Ifigenia in Aulide - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735
II trionfo di Camilia (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1760
Il barone di Zampano - Neapol, Nuovo, 1739
Il trionfo del valore - Neapol, Nuovo, 1741
Il trionfo di Camilla (1. verzia) - Neapol, S Carlo, 1740
Issipile - Rím, Pioli Palazzo Rucellai, 1733
L'Agrippina - Neapol, Palazzo Reale, 1708
La Semiramide riconosciuta (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1739
La verita nell'inganno - Miláno, Regio Ducal, 1726
Lucio Papirio - Benátky, S Cassiano, 1737
L'amico fedele - Neapol, Fiorentin, 1739
Meride e Selinunte - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727
Mitridate - Rím, Teatro Capranica, 1730
Mitridate - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1736
Polifemo - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735
Poro - Turín, Regio, 1731
Rosbale - Benátky. Teatro S Giovanni Grisostom, 1737
Semiramide regina dell'Assiria - Neapol,Teatro di S Bartolomeo, 1724
Semiramide riconosciuta (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1729
Siface (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1724
Siface (2. verze) - Rím, Teatro Capranica, 1730
Siroe re di Persia - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1727
Statira - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1742
Tamerlano - Turín, Regio,1730
Temistocle - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1743
Tiridate - Neapol, S Carlo, 1740

Serenády

Angelica - Neapol, Palazzo de Prencipe di Torella, 1720
Cantata a 4 (Fortuna, Genio, Valore, Gloria) - ,Rím Palazzo Odescalchi, 1712
Componimento drammatico: da cantarsi nel giorno del glorioso nome…della imperatrice regnante Elisabetta Cristina - Rím, Palazzo Cardinale Cienfuego, 1732
Festa d'Imeneo - Londýn, 1736 (k svadbe Princa Waleského)
Giasone - Neapol, Palazzo Reale, 1732
Gli orti esperidi - Neapol, Palazzo Reale, 1721
Imeneo in Atene (2. verzia) - Benátky, S Samuele, 1726
Imeneo (1. verzia) - Neapol, Palazzo de Principe di Montemiletto, 1723
Intermezzo - Madrid, k svadbe Princa Filipa
Le nozze d'Ercole ed Hebe - Neapol, Palazzo Pignatelli, 1739
Nuova aurea e culta eta dell'onore - Lucca, Palazzo del Marchese di Fontes, 1713
Serenata (Deianira, Iole, Ercole) - Neapol, 1712

Pasticcia

Artaserse - 1721
Artaserse - 1734i
Belmira - 1734
Orfeo - 1736

Duchovné opery, kantáty a oratoria

Cantata: da recitarsi nel Palazzo Apostolico la notte del SS Natale - Rím, Palazzo Apostolico, 1732
David e Bersabea - Oratorium, Londýn, 1734
Ermengildo - Zbory ku kresťanskej tragédii, Neapol 1729
Il Gideone - Viedeň, 1737
Il martirio di S Eugenia - Tragedia sacra, Neapol, Conservatorio S Onofrio, 1721
Il martirio di S Giovanni Nepomuceno - Anzione sacra, Lent, 1732
Il trionfo della divina giustizia ne'tormenti e morte di Giesů Cristo signor nostro - Drama sacro Neapol, S Luigi di Palazzo, 1716
Il verbo in carne (oratorio per la nascita di Gesu Cristo) - Rím, 1748
Israel ab Aegyptus liberatus - Actio sacra, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1759
Nos qui salvasti (introduzione al psalmum Miserere) - 1731
Resplendet novo sole nox (motetto pastorale) - 1739
Sacram sumentes lyram (introduzione al psalmum Miserere) - 1731
Sanctus Petrus Urseolus - Oratorio, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1732
Trattenimento sagro drammatico - Neapol, Sedile di Portanova, máj 1768

Inštrumentálne dielo

12 sonát pre husle a basso continuo (1745)
6 symfonií da camera (1736)
6 sonát pre dva husle, violončelo a basso continuo (1745)
Koncert G-dur pre violončelo a sláčikový orchester
Sonáta pre violončelo a basso continuo
Koncert pre flautu a sláčikový orchester
Fuga G-dur pre čembalo
Ouverture Roiale (1763)