Preskočiť na obsah

Wikipédia:Odporúčané články (2017)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

Granit alebo žula je felzická hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeňbiotit. Súhrnný názov pre granit a jemu podobné horniny (granodioritkremenný diorit) je granitoid. Granitoidy od seba nemožno bez znalosti minerálneho zloženia voľným okom presne odlíšiť.

Termín granit (žula) sa v praxi často používa v širšom zmysle na označenie všetkých hlbinných kremenno-živcových hornín, správne by sa však tieto horniny mali označovať granitoidy, resp. granitoidné či granitické horniny. V kamenárskej praxi sú týmto termínom označené viaceré magmatickémetamorfované horniny. Názov pochádza z latinského slova grannum, čo znamená zrno, teda termín používaný na označenie zrnitých, kryštalických hornín. V literatúre ho po prvýkrát použil Andrea Cesalpino v roku 1596.

celý článok...

abcdefgh
8
a8 čierny Veža
b8 čierny Jazdec
c8 čierny Strelec
d8 čierny Dáma
f8 čierny Veža
g8 čierny Kráľ
a7 čierny Pešiak
b7 čierny Pešiak
e7 čierny Strelec
f7 čierny Pešiak
g7 čierny Pešiak
h7 čierny Pešiak
f6 čierny Jazdec
d5 čierny Pešiak
e5 biely Strelec
c4 biely Pešiak
c3 biely Jazdec
d3 biely Pešiak
f3 biely Jazdec
a2 biely Pešiak
b2 biely Pešiak
c2 biely Kráľ
g2 biely Pešiak
h2 biely Pešiak
a1 biely Veža
d1 biely Dáma
f1 biely Strelec
h1 biely Veža
8
77
66
55
44
33
22
11
abcdefgh

Kráľovský gambit je šachové otvorenie, ktoré patrí medzi otvorené hry a vzniká ťahmi 1. e4 e5 2. f4, avšak môže vzniknúť aj z tzv. Fromovho gambitu obrátenými ťahmi 1. f4 e5 2. e4. Jeho ECO kód je C30–C39. Kráľovský gambit bol veľmi obľúbený hlavne v minulosti - v 19. storočí bolo prijatie resp. odmietnutie tohoto gambitu záležitosťou osobnej odvahy a cti každého šachistu. Takýto spôsob nazerania na gambity bol typický pre romantický štýl hry, ktorý bol v 19. storočí rozšírený. Veľmi silno je to cítiť aj v nesmrteľnej partii, v ktorej je viacero takýchto obiet v tomto duchu. Čierny má v zásade dve hlavné možnosti: Prijať gambit ťahom 2. exf4 alebo ho odmietnuť a zahrať niečo iné ako napr. 2. Jc6 alebo 2. d6. Za najlepšiu možnosť sa ale považuje gambit prijať. Treťou, menej častou avšak pomerne zaujímavou možnosťou je Falkbeerov protigambit ktorý vzniká ťahom 2. ... d5!?. Falkbeerov protigambit je ešte stále v šachovej teórii predmetom záujmu a diskusii o jeho korektnosti.

celý článok...

Štátna Tretiakovská galéria je umelecké múzeum v hlavnom meste Ruska, v Moskve, založené v roku 1856 ruským obchodníkom, mecenášom a zberateľom umenia Pavlom Tretiakovom. Radí sa k najznámejším svetovým obrazárňam a vlastní jednu z najväčších zbierok ruského výtvarného umenia. Zbierka galérie sa neustále dopĺňa, v roku 2009 obsahovala viac než 150 000 diel.

Ruský obchodník Pavel Tretiakov začal so zbieraním umeleckých diel v 50. rokoch 19. storočia. Za rok založenia zbierky Tretiakovskej galérie sa považuje rok 1856, kedy Tretiakov kúpil do svojej zbierky prvé dva obrazy ruských maliarov. Už koncom 50. rokov bol Tretiakov rozhodnutý vytvoriť jedinečný súbor, ktorý by mal byť reprezentatívnou zbierkou ruského maliarstva obsahujúcou diela najvýznamnejších ruských maliarov. Tretiakov začal budovať svoju zbierku od základov sám a postupom času sa stal váženým odborníkom na ruské umenie. Jeho záujem o určité dielo alebo autora sa stal takmer okamžite prestížnym ocenením. Bol štedrým donátorom umelcov, maliari ho často pozývali do svojich ateliérov a na vernisáže, kde si vyberal a kupoval obrazy do svojej zbierky. Niektoré diela vznikali priamo na jeho objednávku. Rozširujúca sa zbierka priviedla Tretiakova na myšlienku jej bezplatného sprístupnenia verejnosti. V roku 1874 bola k domu Tretiakovcov pristavená dvojpodlažná prístavba určená pre potreby súkromnej galérie. Prístavba pozostávala z dvoch sál. Ďalších šesť sál bolo pristavených k domu v roku 1882, krátko po tom (v r. 1885) ešte sedem sál a v roku 1892 pribudlo šesť nových sál. V tesnej blízkosti rodinného sídla Tretiakovcov na Lavrušinskej ulici tak vznikol jedinečný komplex budov plne zodpovedajúci potrebám obrazovej galérie. Po smrti mladšieho brata Sergeja v lete 1892 sa podľa jeho závetu stali súčasťou zbierky Pavla Tretiakova aj ním zozbierané diela.

celý článok...

Mauthausen (pred letom 1940 známy ako Mauthausen-Gusen) bola veľká skupina nacistických koncentračných táborov, ktoré boli vybudované v okolí dedín Mauthausen a Gusen v Hornom Rakúsku, asi 20 kilometrov východne od Linzu.

Hoci najskôr pozostával z jediného tábora pri Mauthausene, časom sa rozširoval a stal sa jedným z najväčších komplexov pracovných táborov v Nemeckom kontrolovanej Európe. Okrem štyroch hlavných podtáborov, ktoré sa nazývali pobočkami, pri Mauthausene a v blízkosti Gusenu bolo v Rakúsku a v južnom Nemecku vyše 50 ďalších pobočiek, kde boli väzni využívaní ako otroci. K podriadeným táborom Mauthausenského komplexu patrili aj kameňolomy, muničné továrne, bane, zbrojovky a továrne na výrobu stíhačiek Me 262.

V januári 1945 pracovalo v táboroch riadených z centrály v Mauthausene už asi 85 000 väzňov. Aj keď presné straty na životoch v celom komplexe ostávajú neznáme, väčšina zdrojov ich uvádza v rozmedzí 122 766 až 320 000. Tábory vytvorili jeden z prvých veľkých komplexov koncentračných táborov v nacistickom Nemecku a boli jednými z posledných, ktoré oslobodili spojenecké vojská. Oba hlavné tábory, Mauthausen a Gusen I, boli jediné tábory v Európe, ktoré boli zaradené do III. kategórie, čo znamenalo, že mali byť najprísnejšími tábormi pre „nenapraviteľných politických protivníkov ríše“. Na rozdiel od iných koncentračných táborov určených pre všetky kategórie väzňov, Mauthausen bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie inteligencie, čiže vzdelaných ľudí a členov vyšších spoločenských vrstiev v krajinách podrobených Nemeckom počas druhej svetovej vojny

celý článok...

Kriváň (poľ. Krywań, nem. Kriwan, maď. Kriván) je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou na svojimi J a JZ výbežkami zasahuje do Liptovskej kotliny. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska. Dosahuje výšku 2 494,7 m n. m. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.

Medzi rokmi 19601990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň.

celý článok...

Surtsey je novodobý sopečný ostrov, vzdialený 33 kilometrov južne od Islandu. Vznikol vulkanickou erupciou v roku 1963, priamo pred objektívmi fotoaparátov a televíznych kamier, odkedy je predmetom sústavného výskumu vedcov. Známky ľudskej činnosti na ostrove sú minimálne, nachádza sa tu iba menšia chata, ktorá slúži ako vedecké stanovište a súčasne ako miesto, kde sa môžu schovať prípadní stroskotanci.

Ostrov umožňuje sledovať rýchlosť s akou sú živočíšne a rastlinné druhy schopné osídliť nové prostredie a tiež ich schopnosť prekonávať vzdialenosti. Počas svojho vzniku bol sústavne pozorovaný vulkanológmi, ktorí tak mali jedinečnú možnosť sledovať ako vznikajú ostrovy tohto typu. Po skončení sopečnej aktivity sa stal Surtsey centrom pozornosti pre tímy botanikov a biológov, ktorí tu môžu pre zmenu študovať adaptáciu organizmov a ich schopnosť osídľovať nové prostredia. Ostrov dostal meno podľa obra Surta, ktorý bol podľa severskej mytológie bohom ohňa. V roku 2008 bol ostrov Surtsey zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

celý článok...

Tritón alebo Triton alebo Neptun I je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún, siedmy najväčší mesiac slnečnej sústavy. Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, teleso s najmenej excentrickou obežnou dráhou, najväčší retrográdne obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.

Objavil ho v roku 1846 britský astronóm William Lassell iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi Poseidóna (Neptúna), vládcu morí, Tritónovi. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou sondou, a to Voyagerom 2 v roku 1989. Tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi (kryovulkanicky) aktívny.

celý článok...

Plavby Jamesa Cooka: prvá – červená, druhá – zelená, tretia – modrá

Druhá plavba Jamesa Cooka bola námorná prieskumná plavba Jamesa Cooka, dôstojníka britského kráľovského námorníctva, ktorú vykonal v rokoch 17721775. V júni 1772 dostal James Cook od britskej Admirality príkaz na velenie druhej námornej výpravy. Účelom výpravy bolo potvrdiť či vyvrátiť existenciu mysu Circumcision, oboplávať Zemeguľu po najväčších možných južných zemepisných šírkach s cieľom objaviť predpokladanú južnú pevninu. Podľa možností mal vykonať aj prieskum ďalších, dosiaľ neprebádaných oblastí oceánu. Cook dostal k dispozícii dve lode – H.M. Sloop Resolution a H.M. Bark Adventure.

Výprava vyplávala 13. júla 1772. Po zástavkách na Madeire a Kapvedských ostrovoch doplával Cook najprv k Mysu dobrej nádeje a odtiaľ sa plavil na juh, aby sa pokúsil nájsť mys Circumcision a Južnú zem. Tu po prvýkrát prekročil južný polárny kruh. Počas plavby východným smerom sa obe lode nechcene odlúčili. Adventure odplávala priamou cestou na Nový Zéland, a Resolution ďalej pátrala v blízkosti južného polárneho kruhu od zemepisnej dĺžky južnej Afriky až k zemepisnej dĺžke Nového Zélandu. Po zástavke na Novom Zélande prebádal Cook oblasť severovýchodne odtiaľ až k Tahiti. Pri spiatočnej ceste na Nový Zéland navštívil súostrovie Tonga. Potom sa obe lode vrátili na Nový Zéland. Tu však Adventure zaostala v búrke za Resolution a obe lode sa už nestretli, napriek tomu, že pre tento prípad bolo dohodnuté stretnutie na dohodnutom mieste. Adventure odplávala k Mysu dobrej nádeje, Resolution pokračovala v preskúmavaní Južného oceánu a potom zamierila do tropického Tichomoria. Tu Cook najprv navštívil Veľkonočný ostrov, Markézy a potom znovu Tahiti a súostrovie Nové Hebridy. Objavil a preskúmal Novú Kaledóniu a ostrov Norfolk. Potom opustil Tichý oceán a vykonal prieskum Ohňovej zeme. Preskúmal južné oblasti Atlantického oceánu medzi mysom Horn a mysom Dobrej nadeje. Tu objavil Južnú Georgiu a Južné Sandwichove ostrovy.

Po návrate do Anglicka bol James Cook povýšený do hodnosti kapitána a za správu o prevencii proti skorbutu bol vyznamenaný Copleyovou medailou Kráľovskej spoločnosti.

celý článok...

Alan Bartlett Shepard
Alan Bartlett Shepard

Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry, New Hampshire, USA – † 21. júl 1998, Pebble Beach, Kalifornia) bol americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ.

Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý pilotovaný let s posádkou programu Mercury. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia, ale nakoniec bola zrušená. Potom bol vymenovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu programu Gemini, ale v roku 1963 bol vyradený z letového stavu kvôli tzv. Ménièrovej chorobe, ktorá mu bola v roku 1968 úspešne vyliečená chirurgickým zákrokom.

V roku 1971 velil vtedy už 47-ročný Shepard, ako najstarší v oddieli aktívnych astronautov, misii Apollo 14, v rámci ktorej potom pilotovaním lunárneho modulu Antares uskutočnil najpresnejšie pristátie na Mesiaci zo všetkých misií v programe Apollo. Stal sa piatym a zároveň aj najstarším človekom, ktorý vstúpil na mesačný povrch a jediným astronautom z pôvodnej Mercury Seven, ktorý tak uskutočnil. Zaujímavosťou je, že ku koncu druhého a zároveň aj posledného výstupu na mesačný povrch odpálil aj dve golfové loptičky. Apollo 14 bolo Shepardovým druhým aj posledným vesmírnym letom. Vykonával aj funkciu veliteľa oddielu astronautov v obdobiach od novembra 1963 do júla 1969 a od júna 1971 do 1. augusta 1974. Dňa 26. augusta 1971 bol povýšený do hodnosti kontradmirál. V roku 1974 odišiel z NASA aj z United States Navy a začal sa naplno venovať podnikaniu, s ktorým začal ešte počas kariéry v NASA. Zomrel v roku 1998.

celý článok...

Národný park Gunung Palung

Indonézia, dlhý tvar Indonézska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. S viac ako 230 miliónmi obyvateľov ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta a takisto o štát s najväčším počtom obyvateľov hlásiacich sa k islamu. Štátnym zriadením krajiny je republika s voleným prezidentom a parlamentom. Hlavným mestom Indonézie je Jakarta. Na pevnine Indonézia hraničí s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickým územím Andamany a Nikobary.

Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storočia, keď kráľovstvo Šrívidžaja obchodovalo s Čínou a Indiou. Miestni vládcovia postupne začali preberať indickú kultúru, náboženské a politické modely a hinduistické a budhistické kráľovstvá rozkvitali. Indonézska história bola ovplyvnená snahami cudzích mocností ovládnuť jej prírodné bohatstvo. Moslimskí obchodníci priniesli islam a európski kolonialisti spolu v čase zámorských objavov bojovali o ovládnutie obchodu s korením na Molukách. Po troch a pol storočiach holandskej nadvlády získala Indonézia po druhej svetovej vojne nezávislosť. Turbulentná moderná história krajiny bola ovplyvnená prírodnými katastrofami, korupciou, separatizmom, demokratizáciou a obdobiami prudkých ekonomických zmien.

Obyvateľstvo súostrovia patrí k mnohým etnickým, jazykovým a náboženským skupinám. V Indonézii došlo k vývoju zdieľanej identity definovanej spoločným jazykom, etnickou a náboženskou pluralitou vnútri väčšinovo moslimskej spoločnosti, umožnenú historickou skúsenosťou s kolonializmom a bojom proti nemu. Indonézske národné motto, „Bhinneka Tunggal Ika“ („Jednota v rozdielnosti“, doslova „Veľa, ale jeden“) vyjadruje rozdielnosť, ktorá je pre krajinu typická. Napriek veľkému počtu obyvateľov a vysokej hustote osídlenia sa v krajine nachádzajú obrovské oblasti divokej prírody s druhou najväčšou biodiverzitou na svete. Indonézia má veľké prírodné bohatstvo, ale napriek tomu je rozšíreným problémom chudoba. Aj napriek problémom s chudobou je Indonézia 19. najväčšou ekonomikou sveta a je preto jednou z krajín skupiny G-20. Je tiež členom Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva.


celý článok...

Attalos I.

Attalos (starogr. Ἄτταλος), iným menom Sótér (starogr. Σωτήρ, „Spasiteľ“) (* 269 pred Kr. – † 197 pred Kr.) bol vládca a neskôr kráľ Pergamonu v rokoch 241 – 197 pred Kr. Attalos bol synom Attala a jeho manželky Antiochis a synovcom i adoptívnym synom Eumena I., prvého vládcu Pergamonu.

Attalos dosiahol dôležité víťazstvo proti Galom, keltským kmeňom z Trácie, ktoré po viac ako jednu generáciu terorizovali väčšinu územia Malej Ázie. Toto víťazstvo oslávili triumfálnym pomníkom so sochami umierajúcich a usmrcujúcich sa Galov v pergamonskej Aténinej svätyni. Attalos potom získal meno „Sótér“ a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Aj neskôr sa prejavil ako odvážny a schopný stratég, keď zaútočil na Antiocha I. a ovládol veľkú časť seleukovskej Malej Ázie.Ako lojálny spojenec Ríma zohral významnú úlohu v prvej a druhej macedónskej vojne, vedenej proti Filipovi V. Macedónskemu. V Egejskom mori viedol početné námorné operácie, ktoré marili macedónske záujmy, v týchto bojoch získal pre Pergamon bohatú vojnovú korisť a dŕžavu gréckych ostrovov Aiginy počas prvej a Androsu počas druhej vojny (Attalos v bojoch dvakrát tesne unikol Filipovmu zajatiu).

Attalos ako ochranca gréckych miest v Anatólii zastával vedúcu pozíciu v boji Grékov proti barbarom. Za jeho vlády získal Pergamon veľký vplyv na gréckom východe. Zomrel v roku 197 pred Kr., krátko pred koncom druhej vojny, vo veku 72 rokov, pravdepodobne na následky mŕtvice, ktorú utrpel pred niekoľkými mesiacmi na zasadnutí boiótskej vojnovej rady. Jeho manželkou bola Apollónis z Kyzikosu, s ktorou mal štyroch synov. Jeho následníkom bol najstarší syn Eumenes II.

celý článok...

Bazilika svätého Petra
Bazilika svätého Petra

Bazilika svätého Petra alebo Chrám svätého Petra (tal. Basilica di San Pietro, lat. Basilica Sancti Petri, oficiálne Basilica Papale di San Pietro in Vaticano, t.j. Pápežská bazilika svätého Petra vo Vatikáne) je renesančno-baroková sakrálna stavba vo Vatikáne, najslávnejšia a najviac navštevovaná svätyňa na svete (do roku 1990 bola i najväčším kostolom; v tomto roku ju „predbehla“ Bazilika Panny Márie Pokoja v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny). Je všeobecne uznávaným a rešpektovaným centrom katolíckeho kresťanstva.

Na prvý pohľad upúta bazilika diváka neobvykle širokým priečelím. To je horizontálne členené vysokou atikou na dve podlažia. Realizáciou monumentálneho priečelia baziliky poveril pápež Pavol V. (1605 – 1621) architekta Carla Maderna. Výsledkom bolo vytvorenie dominantnej 114,69 metra širokej a 45,55 metra vysokej fasády, doplnenej ôsmimi korintskými stĺpmi a štyrmi pilastrami. Priečelie je prísne symetrické. Vrchné zakončenie tvorí balustráda s monumentálnymi sochami Ježiša Krista a jedenástich apoštolov (bez svätého Petra). Oba konce priečelia dotvoril v 19. storočí architekt Giuseppe Valadier osadením hodín. Okrem impozantného priečelia jednoznačným dominujúcim architektonickým prvkom stavby je kupola, viditeľná zo všetkých strán a súčasne tvoriaca jednu z dominánt celého Ríma. Kupola, skladajúca sa z fonkajšieho plášťa a vnútornej priestorovej výstuže, je korunovaná laternou týčiacou sa nad mohutným tamburom. Ten je po celom obvode pravidelne členený dvojicami korintských stĺpov, medzi ktorými sa nachádzajú okná nesúce striedavo trojuholníkové a oblúkové frontóny. Šestnásť dvadsaťmetrových dvojpilierov vytvára striedavo s oknami stavebnú štruktúru valcovej podstavy kupoly.

celý článok...