Vzdušné sily Dominikánskej republiky

	Vzdušné sily Dominikánskej republiky; Fuerza Aérea de República Dominicana
	Logo Vzdušných síl Dominikánskej republiky ; Logo Vzdušných síl Dominikánskej republiky
Krajina	Dominikánska republika
Existencia	1948 – súčasnosť
Vznik	15. február 1948
Typ	vzdušné sily
Funkcia	chrániť nezávislosť a integritu Dominikánskej republiky a jej vzdušného priestoru
Veľkosť	5 498 príslušníkov; 47 lietadiel
Velitelia	generálmajor Feliz Perez
Podriadené jednotky	Escuadrón de Combate "Dragones"; Escuela de Aviacion; Escuadrón de Transporte Aéreo "Pegasos"; Escuadrón de Rescate "Aguilas"; Escuadrilla Pressidencial
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily Dominikánskej republiky
Insígnie
Vlajka
Znak	; Znak; ; Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá	A-29B Super Tucano,
Prieskumné lietadlá	Cessna 206,
Stíhacie lietadlá	A-29B Super Tucano
Výcvikové lietadlá	ENAER T-35B, A-29B Super Tucano, AMT-200S,
Dopravné lietadlá	CASA C-212-400,
Vrtuľníky	Bell UH-1H Huey II, Bell-206A-1 Kiowa,
Dopravné vrtuľníky	Bell UH-1H Huey II
Výcvikové vrtuľníky	Schweizer 333

Vzdušné sily Dominikánskej republiky (špa. Fuerza Aérea de República Dominicana) predstavujú leteckú zložku Ozbrojených síl Dominikánskej republiky.

História

Počas svojej histórie sa musela Dominikánska republika vyrovnať s búrlivými politickými udalosťami, diktatúrou, občianskou vojnou a vojnou s kubánskymi exulantmi. Neskôr sa krajina stala hlavnou trasou pašerákov drog, čo okrem iného znamenalo prelety desiatok lietadiel ponad územie Dominikánskej republiky. Najcharakteristickejším tovarom pašerákov je kokaín pochádzajúci z Južnej Ameriky, ktorý tadeto prúdi do Európy. Počiatky dnešných dominikánskych vzdušných síl možno nájsť v roku 1932, kedy boli založené ako letecká zložka dominikánskej armády (Arma de Aviación del Ejército Nacional). Počas svojej existencie používalo dominikánske letectvo stroje ako P-47 Thunderbolt, P-51 Mustang, de Havilland Mosquito, Bristol Beaufighter, AT-6 Texan, Boeing-Stearman PT-17, BT-13 Valiant, P-38 Lightning, T-28 Trojan, T-34B Mentor, T-41 Mescalero, C-47 Skytrain, C-46 Commando a taktiež bombardéry B-25 Mitchell, B-26 Invader, B-17G Flying Fortress a hydroplán PBY-5A Catalina. Medzi prevádzkované vrtuľníky patrili UH-12 Raven, OH-13 Sioux, UH-19 Chickasaw a OH-6A Cayuse. V priebehu rokov vzdušné sily viackrát zmenili svoj názov, avšak od roku 1962 existujú pod súčasným názvom. Od začiatku 50. rokov 20. storočia bolo dominikánske letectvo sústredené na základni San Isidro (Base Aérea San Isidro), ktorá sa nachádza východne od hlavného mesta Santo Domingo. V tom istom čase boli do výzbroje zaradené prvé prúdové lietadlá, ktorými sa stali nadbytočné švédske de Havilland Vampire. V dôsledku rozsiahleho obstarávania bolo dominikánske letectvo najsilnejšou leteckou silou v tomto regióne, pričom v roku 1952 malo vo výzbroji okolo 240 lietadiel. Po roku 1961 však letectvo začalo upadať. V dôsledku zníženej kvality údržby, nedostatku kvalifikovaných technikov a absencie logistiky a zásob náhradných dielov sa prudko znížil počet prevádzkovaných lietadiel. V polovici 90. rokov 20. storočia malo dominikánske letectvo k dispozícii len 45 strojov. V polovici 60. rokov 20. storočia boli dominikánske vzdušné sily rozdelené do troch operačných zón: severnej, južnej a východnej, pričom každá z nich mala vlastné zodpovedajúce veliteľstvo. V roku 1990 bolo letectvo reorganizované do jediného veliteľstva - Comando Aéreo - pozostávajúceho z troch letiek (Dragones, Pegasos a Aguilas). Tieto zodpovedajú za 2 zóny: Comando Aéreo Norte, so základňou na medzinárodnom letisku Puerto Plata , a Comando Aéreo Sur, so základňou na letisku San Isidro. Predtým bola základňa severného veliteľstva dislokovaná na letisku Cibao, ktoré v súčasnosti slúži ako záložné letisko. Medzinárodné letisko Puerto Plata má totiž výhodnú strategickú polohu na severnom pobreží Dominikánskej republiky. Slúži ako hlavná základňa, napriek tomu, že sa tam nenachádzajú žiadne permanentne umiestnené lietadlá a letectvo sa musí deliť o vzletovú a pristávaciu dráhu s medzinárodným letiskom. Bežná činnosť pozostáva z prepravných letov z San Isidra do Puerto Valarta, pobrežného hliadkovania, základného a pokročilého výcviku, VIP letov, protidrogovým a spojovacím letom.

Súčasnosť

Hlavnou súčasnou úlohou vzdušných síl Dominikánskej republiky je ochrana nezávislosti a integrity Republiky, ochrana jej suverenity a vzdušného priestoru. Dominikánske letectvo používalo až do roku 1984 ako svoju hlavnú stíhačku P-51D Mustang, čím ustanovilo rekord v dĺžke služby tohto lietadla. P-51D bol nahradený ôsmimi nadbytočnými americkými ľahkými útočnými strojmi OA-37B Dragonfly a ôsmimi strojmi O-2 Skymaster. Lietadlá O-2A zostali v službe len niekoľko rokov a koncom 80. rokov 20. storočia boli vyradené. Program na nahradenie OA-37B sa začal v roku 2001, avšak kvôli politickým nezhodám bolo rozhodnutie o nákupe medzi lietadlami Raytheon T-6 II Texan a Embraer EMB-314B uskutočnené až v roku 2007. Dňa 18. septembra 2008 bolo oznámené, že vláda našla prostriedky na nákup ôsmich A-29B Super Tucano, za pomoci pôžičky z Brazílskej rozvojovej banky (BNDES). Kontrakt v hodnote $94 miliónov bol podpísaný v decembri 2008. Presne o rok neskôr, dňa 10. decembra 2009 dorazili prvé 2 A-29B na základňu San Isidro. Druhá dodávka zložená z troch A-29B dorazila 224. júla 2010 a posledná 21. októbra 2010. Stroje A-29B môžu byť vyzbrojené kanónmi kalibru 20 mm v podvesoch a niesť 2 guľomety FN kalibru 12,7 mm zabudované v krídlach. Na šiestich podkrídelných závesníkoch možno niesť neriadené rakety, bomby alebo raketové bloky. Neskôr boli firmou EMBRAER upravené najmenej 2 stroje zabudovaním infračerveného senzoru do prednej časti trupu. Lietadlá A-29B patria pod letku Escuadrón de Combate "Dragones" na letisku San Isidro. Ich úlohou je priama vzdušná podpora, protidrogová činnosť, hliadkovanie a protipovstalecké operácie. V rokoch 1999 - 2000 bolo obstaraných osem cvičných strojov ENAER T-35B Pillán, ktoré mali nahradiť bývalé stroje amerického námorníctva T-34B Mentor. V súčasnosti sú zaradené k jednotke Escuela de Aviacion na letisku San Isidro, kde poskytujú pilotom dominikánskeho letectva základný výcvik. Keďže dominikánske letectvo čelilo medzi vyradením OA-37 Dragonfly a zavedením A-29B Super Tucano medzere, zaradilo lietadlá T-35B na plnenie hliadkovacích misií, záchytných protidrogových letov a tiež na udržovanie bývalých pilotov OA-37 v kondícii. Kvôli absencii výzbroje na T-35B, nemohli vzdušné sily 7 rokov vykonávať priamu leteckú podporu. V roku 2000 boli taktiež zakúpené 3 transportné lietadlá CASA C-212-400. Sú vybavené "skleneným" kokpitom a slúžia na transport, evakuáciu a výsadky parašutistov. Boli nasadené pri viacerých špeciálnych operáciách a záchranných misiách. Taktiež môžu byť upravené na boj s požiarmi a sú priradené k jednotke Escuadrón de Transporte Aéreo "Pegasus" na letisku San Isidro. Vzdušné sily taktiež disponujú jediným kusom motorového vetroňa AMT-200S a používa ho jednotka Fuerza de Taraea Conjunta Interagencial, ktorá zodpovedá za koordináciu jednotiek armády, polície a protidrogových jednotiek. Od novembra 2009 používa letectvo aj zhabanú Cessnu 206. Základ vrtuľníkových výzbroje tvoria stroje UH-1H Huey II a Bell 206 Kiowa. V roku 1983 darovali USA prvých šesť vyradených UH-1H. Táto prvá dodávka, z ktorej sú letuschopné už len 2 stroje, bola v roku 2004 nasledovaná ďalšími ôsmimi UH-1H Huey II. Môžu byť vyzbrojené guľometmi inštalovanými v dverách kabíny a sú používané na protidrogovú a protiteroristickú činnosť, transport jednotiek, záchranné a pátracie operácie a pohraničné hliadkovanie. V marci 2005 bolo získaných 12 vyradených kanadských vrtuľníkov Bell 206A-1 Kiowa. Tieto spojovacie vrtuľníky môžu byť vybavené ľahkými zbraňami a sú prevažne používané na pokročilý výcvik a spojovacie úlohy, prieskum a záchranné a pátracie operácie. Hlavný výcvik prebieha na dvoch vrtuľníkoch Schweizer 333. Štvorica týchto strojov bola dodávaná od novembra 2003, avšak 2 z nich už havarovali. Vrtuľníky Bell sú priradené k jednotke Escuadrón de Rescate Aguilas, zatiaľčo stroje Schweizer 333 sú súčasťou jednotky Escuela de Aviacion/Helicópterós. Letectvo plánovalo obstarať 10 nových vrtuľníkov AS-350 Ecureuil, avšak to sa ukázalo ako príliš nákladné a nákup sa neuskutočnil. Prezidentská letka (Escuadrila Presidencial) používa jediný vrtuľník AS-365 Dauphin 2 a Bell 430.

Budúcnosť

Lietadlá A-29B, T-35B a CASA 212, spolu so spomínanými vrtuľníkmi budú tvoriť chrbticu vzdušných síl Dominikánskej republiky ešte mnoho rokov. Existujú plány na ďalšie obstarávanie, ktoré zahŕňajú nové námorné hliadkovacie lietadlá, rovnako ako špecializované námorné vrtuľníky. Obe sú vnímané ako vysoké priority. Je možné, že v budúcnosti bude jedna CASA 212 upravená na námorné hliadkovacie lietadlo. V súčasnosti prebieha výcvik dominikánskych pilotov vo Venezuele, predchádzajúci nákup niekoľkých vrtuľníkov Bell 412.

Lietadlový park

Lietadlo	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V prevádzke^[1]	Poznámky
Bojové lietadlá
Embraer EMB 314 Super Tucano	Brazília	ľahký útočný		8	Dva stroje boli upravené firmou EMBRAER na nesenie infračerveného senzoru v prednej časti trupu
Lietadlá špeciálneho určenia
Tecnam P2006T	Taliansko	námorné hliadkovacie lietadlo		1
Cvičné lietadlá
ENAER T-35 Pillán	Čile	základný a pokračovací výcvik	T-35B	4
Transportné lietadlá
CASA C-212	Španielsko	transportný	CASA C-212-400	3	Slúžia na transport, evakuáciu a výsadky parašutistov.
Aero Commander 500	USA		Turbo Commander	1
Vrtuľníky
Bell UH-1 Iroquis	USA	transportný letecká pátracia a záchranná služba pohraničné hliadkovanie protidrogová a protiteroristická činnosť	UH-1H Huey II	12
Bell OH-58 Kiowa	USA	transportný pokročilý výcvik spojovacie úlohy, prieskum záchranné a pátracie operácie	Bell 206A-1 Kiowa	12
Schweizer 333	USA	cvičný		2	Z pôvodne 4 dodaných strojov boli 2 zničené pri haváriách.
Spolu				43	(21 lietadiel a 26 vrtuľníkov)