T-35
| T-35 | |
|---|---|
 Bokorys tanku T-35. | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 11 mužov |
| Dĺžka | 9,72 m |
| Šírka | 3,2 m |
| Výška | 3,43 m |
| Hmotnosť | 45 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 11-30 mm |
| Hlavná zbraň | 76,2 mm kanón 27/32 |
| Sekundárne zbrane | 2x 7,62 mm guľomet DT |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | Mikulin M-17M 370 kW |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 30 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | 8,2 |
| Dojazd | 150 km |
| Priechodnosť | 1200 mm |
Tank T-35 bol sovietsky ťažký tank, vyrábaný v medzivojnovom období a na začiatku druhej svetovej vojny. Jeho hlavným rozlišovacím znakom bola korba, ktorá bola osadená 5 vežami s rôznymi zbraňami. Červená armáda ho využívala iba v obmedzenom počte. Tieto tanky sa vyznačovali veľkou nespoľahlivosťou a častými mechanickými poruchami (najviac motor a prevodovka). Iba pár strojov bolo nasadených v operácii Barbarossa.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Tank T-35 bol navrhovaný v dizajnovom stredisku OKMO továrne Boľševik. Tieto práce sa začali v roku 1930, kedy dva tímy prišli s dvomi plánmi tanku T-35.
Prvý návrh Edwarda Grotta bol tank s hmotnosťou 100 ton osadený 4 vežami TG-5, pričom každá mala vo výzbroji 107 mm námorné delo. Bol vybavený ovládaním volantom a pneumatickým odpružením, ale po čase sa od neho upustilo.
Druhý typ bol od návrhára N. Tsietsa, ktorý bol pre ľahšiu a kratšiu verziu s hmotnosťou 37 ton, inšpirovanou tankom Vickers A1E1 Independent.
V roku 1932 bol vyhotovený návrh s delom kalibru 76,2 mm a váhou 35 ton. Prvý prototyp bol mal štyri veže osadené dvomi kanónmi kalibru 37 mm a dvomi guľometmi. Mal značne poruchovú prevodovku a z hľadiska finančnej a materiálovej stránky bol výrobne príliš zložitý. Preto bolo od neho upustené.
Druhý prototyp bol vybavený novým motorom a prevodovkou. Boli použité veže z T-28. Guľometné veže boli identické, hlavná veža osadená kanónom kalibru 76.2 mm značne prepracovaná (T-28 mal vzadu na veži guľomet). V roku 1935 bol tank prijatý do sériovej výroby v Charkovskej lokomotívnej továrni, kde vyrobili dve rady po 10 tankov.
Od roku 1936 do roku 1938 prešiel tank mnohými úpravami. Úpravy sa týkali hlavne diel a veží.
Bojové nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Tanky T-35 slúžili u 5. ťažkej tankovej brigády v Moskve od roku 1935 do roku 1940, a to hlavne na propagandistické účely. V júli 1940 prišla otázka z veliteľstva, či sa majú tanky T-35 stiahnuť z frontových operácii alebo prerobiť a osadiť ťažkým delostrelectvom. V roku 1940 mala Červená armáda 48 tankov T-35 tvoriacich 67. a 68. tankový pluk 34. tankovej divízie Kyjevského vojenského okruhu. V roku 1941 boli síce tanky T-35 morálne zastaralou konštrukciou ale z výzbroje Červenej armády stiahnuté neboli. Niekoľko kusov tankov T-35 sa nachádzalo v tankových školách v rôznych častiach ZSSR. Po vypuknutí sovietsko-nemeckej vojny sa všetky tanky T-35 34. tankovej divízie nachádzali na západe Ukrajiny pri Rave-Ruskej. V priebehu prvý dní bojov boli všetky T-35 zaradené do 4. mechanizované zboru stratené pre technické závady alebo v dôsledku bojovej činnosti. Posledné dva zachované kusy, ktoré sa ešte nachádzali v bojových jednotkách boli nasadené počas bitky o Moskvu koncom roka 1941. Zostali iba 4 tanky T-35, ktoré slúžili na výcvik. Vojnu prežil iba jeden, ktorý je vystavený v tankovom múzeu v meste Kubinka neďaleko Moskvy.
Jeden tank ukoristený nacistami bol dopravený do nemeckého mesta Kummersdorf na testovanie.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-35
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Alexander Lüdeke - Bojová technika druhej svetovej vojny. Slovart 2010. - ISBN 978-80-8085-730-1
- Ivo Pejčoch a Svatopluk Spurný: Obrněná technika 4. SSSR 1919-1945 (2. část). Ares, Vašut 2002, ISBN 80-86158-18-7