Tímúr
| Tímúre Lang | |
| Turko-mongolský dobyvateľ z Transoxánie | |
 | |
| Pseudonym | Tamerlán |
|---|---|
| Štát pôsob. | Uzbekistan |
| Narodenie | 8. apríl 1336 Shahrisabz, Čagatajský chanát (dnes Uzbekistan) |
| Úmrtie | 18. február 1405 (68 rokov) Otrar, Tímúrovská ríša (dnes Uzbekistan) |
| Odkazy | |
| Commons |  Tímúr |
Tímúr (ďalšie mená pozri nižšie; * 8. apríl 1336, Shahrisabz, Uzbekistan – † 18. február 1405, Otrar) bol stredoázijský dobyvateľ z kmeňa Barlas, ktorý bol pôvodne mongolský, ale medzičasom hovoril po turkicky (=turkotatársky), nebol nomád a mal pôvodne turkickú a moslimskú kultúru. Založil dynastiu Tímúrovcov. S legendárnou krutosťou vytvoril obrovskú ázijskú ríšu (Tímúrova/Timurova/Tamerlánova ríša) medzi Osmanskou ríšou a Indiou, ktorá sa po jeho smrti čoskoro rozpadla. Ríša zahŕňala strednú Áziu, územie dnešného Iránu, Iraku, Afganistanu, Sýrie a stredoázijských postsovietskych republík. Bol mimoriadne krutým dobyvateľom, za jeho armádou zostávala spálená zem a hromady mŕtvol.
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho turkicko-mongolské mená sú: Timur, Temür a podobne (čo znamená „železo“). Po čagatajsky a zrejme teda pôvodne sa volá Témór. Po perzsky sa volá Tímúr(e) Lang („Timur krívajúci“). Po svadbe sám seba označoval Tímúr(e) Gurkání. V Európe a USA sa zvykne označovať Tamerlán (po anglicky aj Tamberlaine), čo je skomolenina z Tímúr Lang. Jeho čestný titul, pod ktorým ho uvádzajú moslimské zdroje, je Amíre Kabír. Iné mená sú Tímúr/Timur Lenk, Tímúr/Timur(i) Leng; Timur Barlas, Timur bin Taraghaj Barlas (podľa jeho pôvodného kmeňa Barlas); Amír Timur/Tímúr/Temür, Aksak Timur/Tímúr; Tímúr/Timur Chán. Na Slovensku je známy najmä ako Tamerlán, Tímúr alebo Timur.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a počiatok kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa pri Samarkande v kmeni Barlas. Vyrástol v kultivovanej islamskej spoločnosti v Transoxiane. Tvrdil o sebe, že je potomkom legendárneho mongolského dobyvateľa Džingischána, je to však málo pravdepodobné. Viesť svoj pôvod až k zakladateľovi dovtedy najväčšej svetovej ríše siahajúcej od Čierneho mora k Tichému oceánu patrilo v tých časoch v lepších stredoázijských kruhoch jednoducho k bontónu.
Už ako mladík sa vďaka nesporným vojenským schopnostiam a odvahe presadil na dvore čagatajského chána, vládcu jednej z častí, na ktoré sa mongolská ríša rozdelila. V roku 1369 Timur chána zvrhol a rozhodol sa Džingischánovu ríšu vzkriesiť.
Ako sídelné mesto si vybral Samarkand, starobylé centrum bohatnúce z obchodu po Hodvábnej ceste. V záujme svojho cieľa začal desaťročia sústavných a aj na tie časy výnimočne krvavých vojenských výprav, ktorými si podmanil všetky okolité štáty.
Dobyvateľ Tímúr
[upraviť | upraviť zdroj]
Po smrti Timura
[upraviť | upraviť zdroj]Po Timurovej smrti sa vnútorne nesúdržná ríša skoro rozpadla, jeho potomkovia Timúrovci však ešte sto rokov ovládali časť strednej Ázie a dnešného Afganistanu. Vynikol medzi nimi jeho vnuk a jeden z najväčších vedcov stredoveku Ulug-beg, ktorý zo Samarkandu na krátko vybudoval jedno z vedeckých centier sveta. Založil tu univerzitu a postavil slávnu hvezdáreň. Ríše sa rozpadnú, náboženstvá pominú, ako hmla, len veda žije a je večná, tvrdil podľa tradície mierumilovný potomok krvavého dobyvateľa.
Iný Timurov vzdialený potomok Bábur zopakoval v roku 1526 výpravu do Indie, kde založil Ríšu Veľkých Mughalov, ktorá pretrvala tristo rokov až do príchodu Britov.
Odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes je Tímúr polooficiálnym patrónom postsovietskeho Uzbekistanu, čo oficiálni dejepisci prezentujú ako priameho následníka jeho ríše a diktátorského prezidenta Islama Karimova ako novodobého Tímúra.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tímúr
