Preskočiť na obsah

Suchoj Su-24

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Su-24

Su-24M počas letu
Typtaktické bombardovacie lietadlo pre boj za každého počasia
VýrobcaNovosibirský letecký závod V. P. Čkalova
KonštruktérJe. S. Felsner, od roku 1985 L. A. Logvinov
Prvý letT6-1 2. júl 1967
T6-2I 17. január 1970
Zavedený4. február 1975
Vyradenýv aktívnej službe
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Výroba1967 – 1993
Vyrobených1 400
Cena za kus24 – 25 miliónov USD v roku 1997

Suchoj Su-24 (v kóde NATO: "Fencer") je nadzvukový, dvojmiestny, dvojmotorový hornoplošník s meniteľnou geometriou krídel, určený pre boj za každého počasia, vyvinutý v ZSSR.

História a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp T-6-1

Po tom, ako bol v roku 1961 zavedený do sovietskeho letectva stíhací bombardér Su-7B, začala armáda vyvíjať tlak na sovietsku vládu, aby odsúhlasila vývoj nového lietadla. Základnou požiadavkou na lietadlo bola schopnosť operovať za každého počasia a útočiť aj na malé pozemné ciele. Dokument s technickými špecifikáciami bol zaslaný konštrukčnej kancelárii Suchoj, čím bol spustený vývoj nového útočného bombardéra, neskôr nazvaného Su-24.[1]

Už prvé štúdie jasne ukázali, že sa Suchoj nebude môcť uberať cestou modernizácie pôvodného Su-7B. Dôvodom bol nedostatok miesta v konštrukcii Su-7 pre novú avioniku, ktorej súčasťou bol novovyvíjaný zameriavací a navigačný systém. Vývoj tohto systému, nazvaného Puma, dostala na starosť konštrukčná kancelária OKB-794. V roku 1962 začal Suchoj práce na úplne novom lietadle, nazvanom S-6. Maketa stroja S-6 bola hotová už nasledujúci rok, avšak pomalé napredovanie vo vývoji systému Puma spôsobilo, že projekt bol dočasne pozastavený.

V roku 1964 bol projekt opäť obnovený pod kódovým označením T-58M. Sovietske vzdušné sily upravili svoje požiadavky na nové lietadlo a požadovali, aby bolo schopné vzletu a pristátia na krátku vzdialenosť. Nemenej dôležitou požiadavkou bola schopnosť nadzvukového letu v nízkej letovej hladine, aby bolo lietadlo schopné takto preniknúť do vzdušného priestoru nepriateľa. V roku 1965 sa konštruktéri rozhodli zmeniť rozmiestnenie posádky v kokpite a dvojicu sedadiel umiestnili vedľa seba. Tento koncept bol v sovietskom vojenskom letectve uplatnený prvýkrát a dôvodom bol príliš veľký rozmer radaru Orion, umiestneného v nose lietadla. Projekt dostal pracovné pomenovanie T-6 a prvé dva prototypy boli vyhotovené v roku 1967. Prototyp T6-1, pilotovaný V. S. Iljušinom, vzlietol oficiálne prvýkrát 2. júla 1967. Neuspokojivé výsledky s letovými vlastnosťami T-6 priviedli kanceláriu Suchoj nápadu vytvoriť lietadlo s meniteľnou geometriou krídel. Takto zmodernizovaný prototyp T6-2I vzlietol prvýkrát 17. januára 1970. Uznesením vlády zo 4. februára 1975 sa lietadlo s označením Su-24 stalo súčasťou ozbrojených síl ZSSR.

Práce na vývoji sa však nezastavili a v roku 1983 bola do armády zavedená modernizovaná verzia s názvom Su-24M. Podľa vyjadrení odborníkov je bojová účinnosť Su-24M 1,5 až 2-krát vyššia ako u Su-24.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncept meniteľnej geometrie krídel umožňuje nastavenia v štyroch polohách:

  • 16° pre vzlety a pristátia – umožňuje to lietadlu pristávať pri rýchlosti 230 km/h,
  • 35° a 45° pre let v rôznych nadmorských výškach,
  • 69° pre lety v nadzvukových rýchlostiach.

Palivový systém má kapacitu 11 700 litrov, čo je možné zvýšiť zavesením dvoch prídavných nádrží.

Palubný zameriavací a navigačný systém PNS-24 (Puma) pozostáva z:

  • radaru Orion-A, vyhľadávajúceho objekty v prednej polosfére
  • radaru Relief, upozorňujúceho na nebezpečenstvo kolízie pri lete v nízkej nadmorskej výške. Zaisťuje let po naprogramovanej trase v nízkych výškach do 40-50 metrov a automatický návrat na základňu.

V súčasnosti sú ruské Su-24M vybavené palubným zameriavacím systémom SVP-24 (Gefest). Ide o špecializovaný výpočtový podsystém, ktorý umožňuje presné navedenie "hlúpej" munície na cieľ. Základná myšlienka je podobná ako pri amerických bombách JDAM, ktoré sú vybavené družicovým systémom a z neriadených bômb sa tak stáva riadená munícia. Avšak prístup je úplne odlišný, keďže zariadenie nie je montované na každú jednu bombu, ale nachádza sa na palube lietadla. SVP-24 prepočítava polohu lietadla na základe systému GLONASS, trajektóriu letu bomby a hydrometeorologické podmienky. Súradnice môžu byť trochu skreslené pri ostrých manévroch lietadla v cieľovej oblasti alebo pri nedostatku informácií o hydrometeorologických podmienkach a stave ovzdušia. Pravdepodobnosť zničenia malých dobre chránených podzemných zariadení je 30 až 40%. Účinnosť pri ničení zle chránených nadzemných cieľov môže dosiahnuť až 60%. Su-24M, vybavený SVP-24 a 12-16 bombami stredného alebo veľkého kalibru, je tak schopný počas jedného letu zničiť až dva objekty vojenskej infraštruktúry.[2]

Prvé Su-24 mali len základný systém elektronického boja, avšak neskoršie modernizácie už disponovali moderným radarovým varovným systémom, výstražným systémom pred navádzanými raketami a možnosťou elektronického rušenia prieskumných i zbraňových systémov nepriateľa.

Ruský Su-24M
Su-24MR na letisku Kubinka
Bieloruský Su-24M
Dva ruské Su-24M počas letu (2009)

Su-24: prvá produkčná verzia, vyrábaná v rokoch 1971–1983. Výzbroj predstavujú rakety Ch-23 a Ch-28 typu vzduch-zem. Proti vzdušným cieľom majú integrované rakety R-55, prvý predsériový stroj (výrobok 41) s výrobným číslom 0115301 bol zalietaný v decembri 1971 (havaroval počas skúšok 12. júna 1974, posádka sa zachránila), ďalšie štyri predsériové stroje vzlietli v roku 1972, predsériové stroje slúžili na vojskové a štátne skúšky ukončené v roku 1975 a stroj bol oficiálne prijatý do výzbroje, prvé sériové stroje mali motory Ljulka AL-21F, od štvrtého stroja štvrtej série (výr. č. 0415304), od stroja výr. č. 0815311 bol zväčšený objem trupovej palivovej nádrže na 1000 l a prestali sa používať krídlové palivové nádrže, od 11. série bol inštalovaný siedmy a ôsmy zásobník, čím sa dosiahlo zvýšenie nosnosti z 7000 na 8000 kg a registračný systém SARPP bol nahradený systémom Tester, od stroja výr. č. 1515328 bola rekonštruovaná aerodynamická koncepcia a pribudol výstražný RL systém SPO-10 Sirena, od 21. série v roku 1975 (stroj výr. č. 2115326) boli inštalované neregulovateľné vstupné otvory v reakcii na požiadavku VVS na dosiahnutie rýchlosti 1400 km/h v prízemnom lete, pri posledných dvoch výrobných sériách (26. a 27.) sa mierne zmenil profil krídla a identifikačný systém Parol nahradil systém SRZO-2, bol inštalovaný diaľkový RL systém Skip-2.[3]

Su-24M (výrobok 44): na základe nových požiadaviek vyplývajúcich zo skúseností z praxe bola od roku 1977 konštruovaná nová modernizovaná verzia, prototyp T-6-8M zalietaný 24. júna 1977 vznikol prestavbou T-6-8, konštrukčné zmeny spočívali v predĺžení prednej časti trupu o 0,76 m a jej znížení o 0,15 m a zjednodušení Pitottovej trubice, palubná aparatúra: palubný obranný komplex BKO-2 Karpaty (výstražný RL systém Berjoza s anténami inštalovanými na bokoch vstupných vzduchových kanálov, výstražný systém Mak s IČ senzorom na hornej časti trupu za kabínou a výmetnicami klamných RL a IČ cieľov v aerodynamických hrebeňoch na krídle), navigačno-strelecký systém PNS-24M Tigr (laserovo-televízna navádzacia sústava Kajra a pasívny RL prijímač Fantasmagoria v podvesnom kontajneri), palubný počítač s rozšírenou pamäťou má inštalovaný ďalší procesor, spojovacie prostriedky zahŕňajú rádiostanicu R-862 a R-864G, rádionavigačný systém Klistron, bola zlepšená presnosť streľby a bombardovania, systém bol upravený na spoluprácu s pozemným navádzacím systémom pre stíhacie-bombardovacie letectvo Udar, s podveseným kontajnerom UPAZ-A Sachalin je stroj schopný plniť funkciu tankovacieho lietadla, sériová výroba sa začala v roku 1978 v Novosibirsku, štátne skúšky zamerané na systém Tigr boli vykonané v období marec 1980 až máj 1981 a po ich úspešnom skončení bol Su-24M v júni 1983 zavedený do výzbroje.[3]

Su-24MK (výrobok 44M): exportná verzia, ktorá bola v ponuke od roku 1987, líšiaca sa modifikovanou avionikou a iným palubným počítačom (Sýria v roku 1989 22 ks, Líbya 6 ks a neskôr 9 ks, Irak v roku 1990 30 ks, Irán 12 ks v roku Irán, Alžírsko v roku 1997 z Bieloruska).[3]

Su-24MR (výrobok 48): verzia určená na vykonávanie prieskumných misií, vývoj začal v roku 1978, prototypy vznikli prestavbou skúšobných T-6M-26 a T-6M-34 na T-6MR-26 (T-6MR-1) a T-6MR-34 (T-6MR-2), prvý bol zalietaný v septembri 1980 skúšobným pilotom Anatolijom Ivanovom, celková dĺžka sa skrátila na 20,53 m a bola zmenená predná časť trupu, komplex Tigr bol nahradený palubným prieskumným komplexom BKR-1 Štyk M-100 (IČ kamera Zima, TV kamera Aist-M, fotografický systém Kadr s možnosťou snímania panoramatických a trojrozmerných snímok v strednej časti trupu, systém radiačného prieskumu Efir-1M pod pravou časťou centroplánu, systém radiolotechnického prieskumu Tangaž v špeciálnom kontajneri pod trupom, laserový prieskumný systém Špil-2M v špeciálnom kontajneri pod trupom, RL s bočným vyžarovaním Štyk MR-1), výsledky prieskumu boli prenášané počas letu do pozemného vyhodnocovacieho strediska širokopásmovým rádiovým systémom Prosrednik, výzbroj tvorili RS R-60/R-60M na dvojitom odpaľovacom zariadení na ľavom vonkajšom krídelnom závesníku, na trupové a vnútorné krídelné závesníky sa podvesovali prídavné palivové nádrže PTB-3000 kvôli zvýšeniu doletu, štátne skúšky boli ukončené v roku 1982 a v roku 1983 sa v Novosibirsku začala sériová výroba.[3]

Su-24MP (výrobok 46): verzia určená na vedenie elektronického boja, prototypy vznikli prestavbou strojov T-6M-25 (na T-6MP-25) a T-6M-35 (na T-6MP-35), prvý bol zalietaný v decembri 1979 a sériová výroba trvala od roku 1983 do roku 1990, sériová výroba dala len niekoľko kusov ktoré nahradili stroje Jak-28PP, od bojovej verzie sa odlišujú len umiestnením malého puzdra s elektronickou výbavou pod krytom rádiolokátora, sú vybavené palubným systémom REB Landyš a kontajnermi podvesenými pod trupom s aktívnymi rušičmi Los, Fasoľ alebo Mimosa, výzbroj tvorili dve alebo štyri RS R-60/R-60M. [3]

Su-24EW: verzia, určená na rušenie komunikácie protivníka.[4]

Su-24M2: modernizácia stroja Su-24M, ktorá je vybavená moderným navigačným systémom (GLONASS), HUD displejom a rozšírenou škálou zbraní (Ch-31A/P, Ch-59MK, KAB-500S, R-73).[5]

Operačné nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Ruský Su-24 na letisku Latákíja
Technici prezerajú raketu Ch-25 na Su-24 počas vojny v Sýrii v októbri 2015

Prvýkrát boli Su-24 nasadené do bojov v Afganistane v roku 1984.[6]

Rusko použilo lietadlá Su-24 pri bombardovaní Čečenska, ale vykonávali tam i prieskumné lety. Dňa 4. novembra 1999 bol Su-24MR vyslaný, aby našiel miesto havárie nedávno zostreleného Su-25. Prieskumný let Su-24 bol však zmarený po zásahu raketou vzduch-zem a stroj sa zrútil k zemi. Pilot haváriu neprežil a navigátor padol do zajatia.[7]

V auguste 2008 ruské Su-24 okrem prieskumných letov taktiež bombardovali pozície gruzínskej armády v Južnom Osetsku. Počas tejto 6-dňovej vojny zostrelila gruzínska protivzdušná obrana dve Su-24. Prvý z nich bol zostrelený 9. augusta neďaleko mesta Cchinvali a druhý hneď nasledujúci deň pri meste Java.[8]

Počas občianskej vojny v Líbyi v roku 2011 zostrelili povstalci lietadlo líbyjských vzdušných síl Su-24MK.

Sýrske vzdušné sily prišli o prvé Su-24M2 dňa 28. novembra 2012 potom, čo naň povstalci spustili paľbu zo zeme.[9]

Podľa vyjadrenia Izraela narušil 23. septembra 2012 sýrsky Su-24 izraelský vzdušný priestor. Pravdepodobne sa snažil ostreľovať pozície vzbúrencov v južnej Sýrii a omylom vletel 800 m do vzdušného priestoru Izraela. Potom, ako sa chcel vrátiť späť, vystrelila izraelská protivzdušná obrana raketu MIM-104D Patriot, ktorou stroj zasiahla. Obaja piloti sa stihli katapultovať a pristáli na území Sýrie.[10]

Občianska vojna na Ukrajine

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 20. augusta bolo lietadlo ukrajinských vzdušných síl Su-24M zostrelené vzbúrencami v oblasti Luhansk.[11]

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 30. 9. 2015 na oficiálnu žiadosť sýrskej vlády, podnikli ruské lietadlá Su-24M prvé nálety v provincii Hamá. V noci zo stredy na štvrtok (1. 10. 2015) lietadlá typu Su-24M a Su-25 počas štyroch náletov v Sýrii zničili štáb teroristov a sklad munície v oblasti mesta Idlib. Dňa 3. októbra bol pri náletoch ruských lietadiel Su-34, Su-24M a Su-25 zasiahnutý výcvikový tábor radikálov, ako aj prevádzka na výrobu viest pre samovražedných atentátnikov. 4. októbra pri bombardovaní blízko mesta Džisr aš-Šugúr zasiahli lietadlá Su-24M jednu z delostreleckých pozícií teroristov.[12] Nasledujúci deň bombardovala dvojica Su-25 a jeden Su-24M pozície bojovníkov Islamského štátu v okolí mesta Tadmur. Podarilo sa im zničiť 3 raketomety a asi 20 tankov T-55, ktoré povstalci ukoristili sýrskej armáde.[13] Dňa 6. októbra realizovali lietadlá Su-34, Su-24M a Su-25 nálety na 12 pozemných cieľov. Zničené boli výcvikové tábory a objekty logistickej infraštruktúry, patriace teroristickým skupinám, spolupracujúcim s Islamským štátom.[14] Zničenie ďalšieho výcvikového tábora sa bombardérom Su-24M podarilo uskutočniť 17. októbra v meste Salma. Podľa vyjadrenia spravodajskej služby tam pôsobili zahraniční inštruktori, ktorí pripravovali bojovníkov Islamského štátu na vedenie partizánskej vojny v oblastiach, oslobodených sýrskou armádou.[15]

Pri náletoch boli použité presne navádzané rakety typu Ch-25L a Ch-29L, laserovo navádzané bomby KAB-500L a „hlúpe bomby“ typu FAB-250.[16]

Dňa 24. novembra 2015 bola zostrelená jedna z dvoch ruských stíhačiek Su-24 počas náletov na pozície Turkménskych brigád v severnej Sýrii. Turecká armáda uvádza, že lietadlo narušilo turecký vzdušný priestor a bolo varované najmenej 10-krát v priebehu piatich minút, než ho zostrelila turecká stíhačka F-16[17]. Turecká F-16 použila na zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra radarom navádzanú raketu AIM-120C[18]. Obaja piloti sa stihli katapultovať, bolo to však nad územím, ktoré ovládajú bojovníci Turkménskych brigád. Ozbrojenci spustili na posádku Su-24 paľbu z guľometu ešte kým boli vo vzduchu a podarilo sa im zabiť kapitána lietadla. Navigátor bol po 12-hodinovej misii zachránený a prevezený na základňu v Latakii. Podľa vyjadrení navigátora letel bombardér vo výške 6 000 m, bolo jasné počasie, let mali pod kontrolou a ani na okamih neprekročili tureckú hranicu[19].

V úvode leteckej kampane na Ukrajine (február 2022) nasadilo ruské letectvo približne 350 prúdových bojových lietadiel. Na začiatku invázie vykonali ruské frontové bombardéry Su-34 a viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30SM a Su-35S približne 140 bojových letov za deň. Počas nich uskutočnili nielen stíhacie lety proti ukrajinským lietadlám, ale aj útoky na pozemné ciele. Ruské stroje útočili až 300 kilometrov hlboko v ukrajinskom území. Počas prvých troch dní zaútočili na 100 rôznych cieľov vrátane stacionárnych radarov s dlhým dosahom. K ďalším pozemným cieľom, na ktoré sa zamerali ruské nálety, boli základne, muničné sklady a hlavne oblasti, kde ruská armáda plánovala výsadkové operácie. Všetky tieto útoky boli vedené proti vopred určeným miestam, ktoré boli rozsiahlo zmapované prieskumnými lietadlami Su-24MR a Il-20. Su-24MR od začiatku februára do konca apríla vykonávali pozdĺž ukrajinských hraníc dva až štyri bojové lety denne v strednej až vysokej nadmorskej výške.

Lietadlá Su-24 využívala počas tohto konfliktu aj Ukrajina, tá však na rozdiel od Ruska nasadzovala hlavne ich bojový variant. Útočné lietadlá Su-24 a Su-25 boli v úvodnej fáze konfliktu použité na bombardovanie ruského vojenského konvoja smerujúceho na Kyjev. Hoci vykonávali tieto nálety v nízkej nadmorskej výške, boli často ľahkým cieľom pre ruské stíhačky Su-35S a Su-30SM.

V septembri 2022 prevzala Ukrajina iniciatívu a v Chersone a Charkove prešla do protiofenzívy. Ukrajinské letectvo dokázalo výraznejšie potlačiť ruskú protivzdušnú obranu a ukrajinské Su-24 sa spolu s Su-25 začali viac presadzovať. V Chersone a Charkove vykonávali pravidelné raketové útoky a dokonca aj bombardovanie ruských pozícií.[20]

V priebehu prvých dvoch rokov vojny sa ukrajinskej protivzdušnej obrane a ukrajinskému letectvu podarilo zostreliť minimálne 14 ruských lietadiel Su-24M/MR.[21] Straty na ukrajinskej strane predstavujú v tomto období 19 lietadiel Su-24M.[22]

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty vlastniace Su-24
Ruský Su-24MR

Alžírsko Alžírsko

Irán Irán

Rusko Rusko

Sýria Sýria

Sudán Sudán

Ukrajina Ukrajina

Špecifikácie (Su-24MK)

[upraviť | upraviť zdroj]
Schéma

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 24,53 m
  • Rozpätie:
    • roztiahnuté: 10,37 m
    • stiahnuté: 17,64 m
  • Výška: 6,19 m
  • Nosná plocha : 55,2 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 22 300 kg
  • Vzletová hmotnosť: 38 040 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 43 755 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Ľuľka AL-21F3A s prídavným spaľovaním
    • Suchý ťah: 2× 75 kN
    • Ťah s forsážou: 2× 109,8 kN
  • Maximálna rýchlosť: 1 315 km/h na úrovni mora
    1 654 km/h vo vysokej letovej hladine
  • Dolet: 615 km v nízkej letovej hladine s prídavnými palivovými nádržami a 3000 kg výzbroje
  • Preletový dolet: 2 775 km
  • Dostup: 11 000 m
  • Stúpavost: 150 m/s
  • Plošné zaťaženie: 651 kg/m²
  • Ťah/Hmotnosť: 0,6
  • Preťaženie: +6 g
    • Bomby:
      • 10 x FAB-500
      • 16 x FAB-250
      • 7 x KAB-500L
      • 7 x KAB-500Kr
      • AB-100
      • AB-250 (M54)
      • AB-250 (M62)
      • AB-500M-54
      • ODAB-500PM
    • Iné:
      • KMGU-2 – malorozmerný kontajner na prevoz nákladu
      • prídavné palivové nádrže PTB-2,000 (1860 l) alebo PTB-3,000 (3050 l)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Suchoj Su-24МК [online]. [Cit. 2015-10-07]. Dostupné online. Archivované 2014-11-06 z originálu.
  2. От «возмездия» не уйти [online]. [Cit. 2016-09-25]. Dostupné online. Archivované 2016-09-27 z originálu.
  3. a b c d e SZABO, Stanislav. Kráľ ruského frontového letectva Su-24. ARMÁDA (Ministrstvo obrany Slovenskej republiky), roč. 2000, čís. 9, s. 24-27. ISSN 09 1335-0463 09.
  4. Sukhoi Su-24 (Fencer) Long Range Strike / Attack Aircraft
  5. Russian Air Force’s Striking Power Against ISIL: Su-24M2 Fencer Jet
  6. Soviet-Afghan War Aircraft
  7. Russian Army Operations and Weaponry During Second Military Campaign in Chechnya [online]. [Cit. 2015-10-08]. Dostupné online. Archivované 2015-11-24 z originálu.
  8. Pilots of crashed Russian plane were veterans of wars against Georgia [online]. [Cit. 2015-10-08]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  9. Impressive images of a Syrian Su-24 attack plane shot down by anti-aircraft fire
  10. Israel says downed Syrian jet entered its airspace, acted threatening
  11. Three refugees killed as they flee Ukrainian conflict – military [online]. [Cit. 2015-10-08]. Dostupné online. Archivované 2014-11-29 z originálu.
  12. Base with T-55 tanks among 9 ISIS facilities Russia hit in last 24 hours
  13. Russian Air Force destroys 20 ISIS tanks near Palmyra
  14. Russian jets hit 12 ISIS targets in Syria, 'cause panic among extremists'
  15. Syrian civilians helping Russian airstrikes target ISIS - Defense Ministry
  16. Smart missiles and bombs Russia uses to take out ISIS in Syria
  17. Russian Su-24 fighter jet shot down over Syria
  18. Russian aircraft occasionally intrude Israeli airspace, whereas Turkish jets regularly violate the Greek one
  19. 9 quick facts about Russian Su-24 jet downed by Turkish Air Force
  20. static.rusi.org, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  21. Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
  22. Attack On Europe: Documenting Ukrainian Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
  23. Algeria Air Force Equipment
  24. ВВС России ускорят модернизацию бомбардировщиков Су-24
  25. Sudan gets second hand Belarusian Su-24 Fencer attack planes

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-24