Sojuz 32
Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | Sojuz 32 | ||||
COSPAR ID: | 1979-018A | ||||
Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
Volací znak: | Протон ("Proton") | ||||
Posádka: | 2 (pri štarte) 0 (pri návrate) | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-31) | ||||
Štart: | 25. február 1979, 11:53:49,015 UTC | ||||
Pristátie: | 13. jún 1979, 16:18:26 UTC | ||||
Trvanie: | 108 dní, 4 hodín, 24 minút a 37 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 2 755 | ||||
Apogeum: | 274,3 km | ||||
Perigeum: | 198,4 km | ||||
Doba obehu: | 89,04 min | ||||
Inklinácia: | 51,61 stupňov | ||||
Cieľ spojenia: | Saľut 6 | ||||
Spojenie: | 26. február 1979, 13:29:55 UTC | ||||
Odpojenie: | 13. jún 1979, 09:51 UTC | ||||
Hmotnosť: | 6 800 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Fotografia posádky | |||||
Ľachov (vľavo) a Riumin (vpravo) | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 32 (rus. Союз-32) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 32 vyštartoval 25. februára 1979 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o ôsmu misiu k stanici a siedmu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Vladimir Ľachov a palubným inžinierom bol Valerij Riumin. Vo vesmíre strávili 175 dní, čím vytvorili nový rekord.[1]
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Štart
[upraviť | upraviť zdroj]Loď odštartovala 25. februára 1979 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 250 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 26. februára 1979 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu, ktorý bol na obežnej dráhu už jeden a pol roku.
Návštevy
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojho pobytu stála posádka prijala tri zásobovacie lode typu Progress a ďalšiu Sojuz 34 (tentoraz bezpilotnú).
- Progress 5 sa pripojil 12. marca 1979, po vyložení zásob sa 3. apríla odpojil a zanikol v atmosfére. [1]
- Sojuz 33 sa pokúsil pripojiť na Saľut 11. apríla, jeho medzinárodná posádka v zložení Nikolaj Rukavišnikov (Rus) a Georgi Ivanov (Bulhar) sa po márnych pokusoch obnoviť funkciu korekčného motora vrátila na Zem.[1] Bolo to prvé zlyhanie korekčného systému Sojuzu vo vesmíre.[2]
- Progress 6 sa pripojil 15. mája 1979, boli z neho vyložené dopravené zásoby, jeho motor bol trikrát využitý k zvýšeniu dráhy komplexu na 358 – 371 km. Dňa 8. júna sa od stanice odpojil, aby zanikol v atmosfére.
- Sojuz 34 bolo označenie bezpilotnej dopravnej lodi, ktorá sa k stanici pripojila ihneď po odlete Progressu 6, teda 8. júna a pri stanici zostala pripojená, aby neskôr základnú posádku dopravila domov.[1]
Práce na stanici
[upraviť | upraviť zdroj]V dobe ich príletu bola stanica tri mesiace prázdná. Obaja kozmonauti ju postupne uviedli do pracovného režimu a zároveň vypli časť prevádzkových systémov svojej lodi, s ktorou prileteli. Zahájili obvyklý pracovní deň od 6 do 21 hodín na pripravených experimentoch. Využili svoju loď 1. marca k navedeniu celého komplexu na vyššiu obežnú dráhu, pretože pod vplyvom príťažlivosti klesal. Zároveň bola upravená dráha na 308 – 338 km s periódou 91 minút.
Sojuz 32 pristál
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná loď Sojuz 32 prekročila projektovanú dobu možného zotrvania vo vesmíre (90 dní). Preto sa odpojila 13. júna 1979 a mäkko pristála bez posádky na území Kazachstanu. V jej útrobách boli na Zem k vedeckému skúmaniu odvezené rôzne materiály z experimentov kozmonautov.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]Odštartovala:
- Vladimir Ľachov, veliteľ (1)
- Valerij Riumin, palubný inžinier (2)
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Náhradná posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- Leonid Popov, veliteľ
- Valentin Lebedev, palubný inžinier
Parametre misie
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d NEWKIRK, Dennis. Almanac of Soviet Manned Space Flight. Houston, Texas : Gulf Publishing Company, 1990. ISBN 0-87201-848-2.
- ↑ CLARK, Phillip. The Soviet Manned Space Program. New York : Orion Books, a division of Crown Publishers, Inc., 1988. ISBN 0-517-56954-X.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 32
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sojuz 32 na českej Wikipédii a Soyuz 32 na anglickej Wikipédii.
Predchádzajúca misia: Sojuz 31 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 33 |