Senát Parlamentu Českej republiky
| Senát Parlamentu Českej republiky Senát Parlamentu České republiky | |
 | |
| Štát | Česko |
|---|---|
| Typ | horná komora |
| Vedenie | |
| Predseda | Miloš Vystrčil (ODS) |
| 1. podpredseda | Jiří Drahoš (STAN) |
| Podpredsedovia | Jitka Seitlová (KDU-ČSL) Jiří Oberfalzer (ODS) Tomáš Czernin (TOP 09) |
| Prvý predseda vo funkcii | Petr Pithart (KDU-ČSL) |
| Zloženie | |
| Počet senátorov | 81 |
 | |
| Politické subjekty | Koalícia (73)
STAN (18)
KDU-ČSL (12)
nezaradení (1)
Opozícia (8) nezaradení (2)
uvedené sú senátorské kluby, nie politické strany |
| Voľby | |
| Posledné voľby | 5. – 6. október 2018 9. – 10. október 2020 23. – 24. septembra 2022 |
| Nasledujúce voľby | 2024 |
| História | |
| Založenie | 1996 (ako Senát Parlamentu Českej republiky) 1920 (ako Senát Národného zhromaždenia ČSR) |
| Predchádzajúci orgán | Senát Národného zhromaždenia ČSR (1920-1939) |
| Miesto zasadania | |
 | |
| Valdštejnský palác, Malá Strana, Praha Senát | |
| Externé odkazy | |
| Web stránky | https://www.senat.cz |
| Wikimedia Commons | Senát Parlamentu Českej republiky (multimediálne súbory) |
| Politika v Česku
| |
| Ústava Českej republiky | |
| Ústavní činitelia | |
|---|---|
|
Prezident republiky: Petr Pavel Parlament: | |
| Politické strany v Parlamente | |
| Politické strany v Senáte | |
| Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj KDU-ČSL · MHS · SEN 21 · Piráti Ostravak · Zelení | |
| Politické strany v Poslaneckej snemovni | |
| Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 · KDU-ČSL | |
| Zahraničná politika | |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
|
| Zoznamové články | |
| Zoznam prezidentov Česka Zoznam predsedov Senátu Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne Zoznam predsedov vlád Česka Zoznam politických strán v Česku |
Senát Parlamentu Českej republiky je horná komora Parlamentu Českej republiky.
Jeho postavenie je upravené v Ústave Českej republiky z roku 1992. V Senáte zasadá 81 senátorov, ktorí sú volení na 6 rokov. Senát je nerozpustiteľný, každé dva roky sa volí tretina senátorov. Súčasťou sídla Senátu je podľa zákona č. 59/1996 Sb. areál Valdštejnského paláca spolu s Valdštejnskou záhradou, Valdštejnskou jazdiarňou a Kolovratským palácom a Malým Fürstenberským palácom.
Právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]Právomoc prerokúvania zákonov
[upraviť | upraviť zdroj]Senát Parlamentu Českej republiky prerokúva návrhy zákonov, ktoré mu postúpila Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Návrh zákona, ktorý vzišiel z dolnej komory Senát môže:
- schváliť – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
- zamietnuť – návrh zákona je vrátený Poslaneckej snemovni, ktorá môže veto Senátu prelomiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, t. j. 101 hlasmi. Prehlasovanie Senátu nie je možné pri ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o styku oboch parlamentných komôr a pri niektorcýh medzinárodných zmluvách
- vrátiť s pozmeňujúcimi návrhmi do Poslaneckej snemovne – tá o návrhu hlasuje v znení navrhnutom Senátom, ak návrh neschváli jednoduchou väčšinou, hlasuje o návrhu v pôvodnom znení, na schválenie pôvodného znenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, t. j. 101
- vyjadriť vôľu zákonom sa nezaoberať – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
- nevyjadriť sa – ak sa Senát do 30 dní od postúpenia návrhu zákona Poslaneckou snemovňou nevyjadrí, návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
Senát má právo zákonodárnej iniciatívy, a teda môže Poslaneckej snemovni predkladať vlastné návrhy zákonov.
Právomoc vydávania zákonných opatrení
[upraviť | upraviť zdroj]V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Senát prijíma v naliehavých záležitostiach namiesto zákonov zákonné opatrenia, ktoré môže predkladať len vláda, a ktoré musia byť schválené na prvej schôdzi novozvolenej Poslaneckej snemovne, inak prestávajú byť platné. Zákonné opatrenia nie je možné prijímať vo veciach Ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a niektorých medzinárodných zmlúv.
Právomoc podania žaloby na prezidenta republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa článku 65, odseku 2 Ústavy Českej republiky môže Senát Parlamentu Českej republiky podať Ústavnému súdu Českej republiky žalobu na prezidenta Českej republiky za:[1]
- velezradu – rozumie sa konanie prezidenta republiky smerujúce proti zvrchovanosti a celistvosti republiky, ako i proti jej demokratickému poriadku
- hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku
Ústavný súd môže na základe ústavnej žaloby Senátu rozhodnúť o tom, že prezident republiky stráca prezidentský úrad a spôsobilosť ho znovu nadobudnúť.[1]
Podľa článku 65, odseku 3 Ústavy Českej republiky je na prijatie takej žaloby Senátom potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov. Na to, aby bola žaloba podaná je potrebný aj súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, tam musí s návrhom súhlasiť aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov, t.j. 120. Ak Poslanecká snemovňa nevysloví súhlas do troch mesiacov odo dňa, kedy ju oň Senát požiadal, platí, že súhlas nebol daný.[1]
V prípade, že Parlament takú žalobu podá, Ústavný súd v zmysle § 97 ods. 2 zákona 182/1993 o Ústavnom súde o nej rozhodne prednostne.[2]
Neverejné rokovanie o žalobe
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa § 139 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov je rokovanie o návrhu Ústavnej žaloby a o návrhu na jej odvolanie neverejné. Pri rokovaní o návrhu ústavnej žaloby je možné podávať návrhy len na schválenie alebo zamietnutie. O návrhoch sa hlasuje verejne podľa mien.[3]
Podľa § 136 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov prebieha rokovanie o žalobe takto:[3]
- Návrh ústavnej žaloby môže predložiť najmenej jedna tretina senátorov.
- Návrh ústavnej žaloby musí obsahovať presne opísané konanie, ktorým sa mal prezident republiky dopustiť velezrady alebo hrubého porušenia Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, spolu s uvedením dôkazov, o ktoré sa má žaloba Senátu opierať.
- Návrh ústavnej žaloby sa predkladá organizačnému výboru a nie je možné ho vziať späť.
- Organizačný výbor môže vrátiť návrh ústavnej žaloby predkladateľom na dopracovanie náležitostí podľa odstavca 2. Dopracovaný návrh už nie je možné znovu vrátiť.
- Organizačný výbor k návrhu ústavnej žaloby prijme stanovisko pre Senát, v ktorom odporučí návrh schváliť alebo zamietnuť a zároveň odporučí predsedovi Senátu zaradiť ho do programu najbližšej schôdze Senátu
Žalovaní prezidenti
[upraviť | upraviť zdroj]- Václav Klaus, za velezradu, schválenie Senátom: 4. marec 2013[4] – súdne konanie bolo Ústavným súdom zastavené (uznesenie)[5][6]
- Miloš Zeman, za hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, schválenie Senátom: 24. júl 2019 – návrh bol posunutý Poslaneckej snemovni,[7] ktorá ho zamietla[8]
Rozličné právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]- Predseda Senátu vyhlasuje voľby prezidenta Českej republiky, do jeho rúk aj zvolený prezident skladá sľub.
- Senát spolu s Poslaneckou snemovňou vydáva uznesenie, že prezident nemôže zo závažných dôvodov vykonávať svoj úrad.
- Senát vyjadruje súhlas s vymenovaním kandidátov na sudcov Ústavného súdu Českej republiky, ktorých navrhuje prezident republiky.
- Na návrh Senátu vymenúva prezident predsedu a inšpektorov Úradu na ochranu osobných údajov.
- Senát navrhuje dolnej komore dvoch kandidátov na verejného ochrancu práv.
Voľby do Senátu
[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa v zmysle čl. 18, ods. 2 Ústavy Českej republiky konajú tajným hlasovaním na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva podľa dvojkolového väčšinového systému. Vyhlasuje ich v zákonom stanovených lehotách prezident Českej republiky.[1]
Hlasovanie prebieha v 81 obvodoch (každé 2 roky v tretine obvodov), ktoré sú jednomandátové a vymedzené zákonom. Za každý obvod je zvolený kandidát, ktorý v prvom kole voľby získal aspoň 50% hlasov, a ak nezískal žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole, koná sa kolo druhé. Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. V druhom kole sa senátorom stane kandidát s vyšším počtom hlasov.
V prípade uprázdnenia alebo neobsadenia niektorého senátorského miesta sa v danom obvode konajú doplňovacie voľby.
Podľa Ústavy Českej republiky môže byť do Senátu zvolený každý občan, ktorý má právo voliť a dosiahol vek 40 rokov. Voliť do Senátu môže každý občan, ktorý je starší 18 rokov.[1]
Funkcionári
[upraviť | upraviť zdroj]Predseda Senátu
[upraviť | upraviť zdroj]Preseda Senátu zastupuje Senát Parlamentu Českej republiky navonok. Je po prezidentovi druhým najvyšším ústavným činiteľom Česka. Medzi jeho právomoci patrí:
- Zvolávanie, otváranie, riadenie, prerušovanie a ukončovanie schôdzí Senátu
- Podpisovanie uznesení Senátu
- V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky podpisovanie zákonných opatrení Senátu
- V prípade neobsadej funckie prezidenta Českej republiky a zároveň rozpustenej Poslaneckej snemovne vykonáva časť prezidentských právomocí, ktoré sú zverené predsedovi Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky
.jpg)
Je volený Senátom vždy po voľbách do jednej tretiny Senátu. Disponuje jedným zo siedmich kľúčov, ktoré sú potrebné na otvorenie dverí do Korunnej komory katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha, kde sú uložené české korunovačné klenoty.
Do rúk predsedu Senátu skladá sľub novozvolený prezident.
Súčasným predsedom Senátu je Miloš Vystrčil z Občianskej demokratickej strany, ktorý bol zvolený na schôdzi Senátu 19. februára 2020. Nahradil svojho straníckeho kolegu Jaroslava Kuberu, ktorý slúžil od 14. novembra 2018 až do svojej náhlej smrti 20. januára 2020.
Podpredsedovia Senátu
[upraviť | upraviť zdroj]Podpredsedovia Senátu zastupujú predsedu v poradí im určenom a striedajú sa pri riadení schôdzí. Jeden z nich je spravidla označovaný ako 1. podpredseda, aj keď Ústava Českej republiky ani rokovací poriadok Senátu takýto pojem narozdiel od Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nepoznajú.
Súčasný prvý podpredseda Senátu je:
Súčasní podpredsedovia Senátu sú:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Ústava České republiky [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ PASEKOVÁ, Eva. Česká justice [online]. 2017-05-09, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Zákon 107/1999 Sb. ze dne 11. května 1999 o jednacím řádu Senátu [online]. www.senat.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ZEL. Senát schválil ústavní žalobu na prezidenta Klause pro velezradu. Pro bylo 38 senátorů [online]. Hospodářské noviny, 2013-03-04, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ústavní soud zastavil řízení o velezradě bývalého prezidenta Václava Klause - aktualizováno [online]. www.usoud.cz, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. Archivované 2019-07-27 z originálu.
- ↑ USNESENÍ Ústavního soudu [online]. [Cit. 2019-07-27]. Dostupné online.
- ↑ ČESKÁ TELEVIZE. Senát schválil návrh ústavní žaloby na prezidenta Zemana [online]. ČT 24 - Česká televize, [cit. 2019-07-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky. Sněmovní tisk 561 [online]. psp.cz, [cit. 2019-10-27]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Senát Parlamentu Českej republiky
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Senát Parlamentu České republiky na českej Wikipédii.
|
| | |