Piešťany

O rovnomennom okrese pozri Piešťany (okres).

Piešťany
mesto
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pamätník Vďaka osloboditeľom, hotel Thermia Palace, Kolonádový most, Napoleonské kúpele
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Dolné Považie
Časti	Piešťany, Kocurice
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	162 m n. m.
Súradnice	48°35′03″S 17°50′01″V
Rozloha	44,2 km² (4 420 ha)
Obyvateľstvo	26 668 (31. 12. 2023)
Hustota	603,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Primátor	Peter Jančovič (nezávislý)
PSČ	921 01
ŠÚJ	507440
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie SNP 3 921 01 Piešťany
E-mailová adresa	msu@piestany.sk
Telefón	033 / 776 53 11
Fax	033 / 776 53 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Piešťany
Webová stránka: piestany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Piešťanec, Piešťanka

Piešťany (maď. Pöstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb (Národný ústav reumatických chorôb) a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé, slnečné a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality (Moravany nad Váhom, Krakovany-Stráže). Prvá písomná zmienka pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia sa vďaka budovaniu priemyslu a pripojeniu obcí Banka a Kocurice zdvojnásobil počet obyvateľov na viac ako 33-tisíc, po odpojení obce Banka v roku 1996 mali Piešťany necelých 31-tisíc ľudí. Odvtedy ich počet klesol o desatinu na necelých 28-tisíc.

Polohopis

Najdlhšia slovenská rieka Váh v Piešťanoch

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravom brehu rieky Váh. Rozprestierajú sa v strednej časti Dolnovážskej nivy, v severnom výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím pohoria Považský Inovec v nadmorskej výške 162 m n. m. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava, ktoré leží juhovýchodne od mesta.

Mesto sa delí na katastrálne územia Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť, vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta, na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n. m. V tejto mestskej časti sa našlo popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a písomné pramene dokladajú osadu Cozuran v roku 1113. Súčasťou Piešťan sú Kocurice od 1. januára 1974. V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Podnebie

Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí Váhu medzi pohoriami Považský Inovec na východe a Malé Karpaty na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných teplôt vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.

Priemerná ročná teplota je 9,2 °C, stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od 11. decembra do 20. februára, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v júli a auguste. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od decembra do marca. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod −10 °C vychádza v priemere na 1,3 dňa. Najchladnejší mesiac je január.

Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za február, najviac za jún a júl. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych búrkach. V októbri sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných frontálnych porúch so zvýšeným množstvom zrážok.

Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer slnečného svitu je 2 147 hodín. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10 % dní.

Hmla sa vyskytuje najmä v mesiaci január, najmenej v mesiaci apríl. Od apríla do septembra je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu slnka rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky Stratus. Pri anticyklonálnych situáciách sa hmla udrží celý deň.

Búrky prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí Karpaty po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k Považskému Inovcu. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad Považským Inovcom. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnástou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.

Priemerné počasie pre Piešťany
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)	1 (34)	3 (37)	9 (48)	13 (55)	19 (66)	22 (72)	24 (75)	24 (75)	20 (68)	13 (55)	6 (43)	2 (36)	13 (55)
Priemerná denná teplota °C (°F)	−1 (30)	0 (32)	5 (41)	9 (48)	14 (57)	17 (63)	19 (66)	18 (64)	15 (59)	10 (50)	3 (37)	0 (32)	9 (48)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)	−3 (27)	−2 (28)	1 (34)	4 (39)	9 (48)	11 (52)	13 (55)	13 (55)	10 (50)	5 (41)	1 (34)	−2 (28)	5 (41)
Zdroj: Weatherbase 2009-05-09

Dejiny

Staroveké a stredoveké dejiny

22 800 rokov stará Moravianska venuša. Najznámejší výtvarný prejav z kamennej doby na Slovensku. Originál v SNM, kópia v Balneologickom múzeu

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V ostatnej ľadovej dobe sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval človek – lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom karpatskej mohylovej a čakanskej kultúry. V mladej železnej (laténskej) dobe, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzali Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. Po nich boli nájdené významné a bohaté germánske hroby v blízkych Strážach, dnes Krakovany-Stráže. V 5. – 6. storočí prichádzali do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec Kostolec na skalnom ostrohu nad Váhom nad obcou Ducové. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113. Nachádza sa v druhej zoborskej listine, vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301 – 1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Kontovci si udržali panstvo do roku 1521, kedy rod vymrel bez potomkov. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

Novoveké dejiny

Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Wernhera z roku 1545 v knihe Správa o podivuhodných vodách Uhorska (De admirandis Hungariae aquis hypomnemation). Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andreu Bacciusa Elpidianusa (1588), či od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana Benešovského v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) z roku 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko.

Od roku 1521 patrili Piešťany prevažne Thurzovcom, no po smrti Alexeja Thurza napadli Očkaiovci testament, prisudzujúci vlastníctvo panstva rodine Sékelyovcov, spory o vlastníctvo obce trvali v období rokov 1551 – 1591. Od Sékelyovcov prešlo vlastníctvo na vnučku Alexeja Thurza Annu Salmovú. Nakoniec v roku 1602 sa dohodli grófovia Salma a Stanislav III. Turzo o odpredaní panstva s Piešťanmi Thurzovcom. V tomto čase bolo ešte hlavnou obživou obce poľnohospodárstvo. V priebehu turecko-uhorských vojen boli Piešťany trikrát vyplienené Turkami, v rokoch 1530, 1599 a 1663.

Okolo prameňov vznikla kúpeľná osada Teplice, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1599. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa časom spojila s obcou Piešťany (niekedy aj Veľké Piešťany) a dnes tvorí historické centrum. Thurzovci vlastnili Piešťany opäť od roku 1602 do roku 1637. V roku 1610 sa takmer všetci obyvatelia Piešťan hlásili k Evanjelickej cirkvi. Adam Thurzo nechal vybudovať prvý ubytovací hostinec pre vznešených kúpeľných hostí. Ferdinand I. po Thurzovej smrti odpredal Piešťany Imrichovi Berčénimu. Od neho panstvo odkúpil v roku 1656 Adam Forgáč a Forgáčovcom zostalo panstvo až do konca Rákociho povstania. Po neúspechu povstania cisár odobral majetky Šimonovi Forgáčovi a do roku 1720 obec krátko patrila Jánovi Václavovi z Mitrovíc. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva) a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

Secesný hotel Thermia Palace z roku 1912. Miesto stretnutia troch cisárov – bulharského, nemeckého a rakúskeho.

Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745). V roku 1772 sa v Piešťanoch objavil významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi, ktorých využívanie komplikoval meniaci sa tok Váhu. Piešťany v novoveku často ničili veľké povodne na Váhu, zničujúce boli najmä tie v rokoch 1683, 1744 a 1813.

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia (od roku 1923 známe pod názvom Napoleonské kúpele). V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863) a autora monografie o kúpeľoch. Od roku 1837 je zdokumentovaná prítomnosť piešťanského prepravného špecifika – ručne ťahaných vozíkov, tzv. infanteristov.

Súbor liečebných domov a víl v centre mesta z prvej polovice 20. storočia

Winterovci a vývoj po druhej svetovej vojne

V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdődyovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä syn Alexandera Wintera Ľudovít Winter, slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu, nájomca, budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena. Ľudovít Winter pôsobil v rokoch 1919 - 1935 ako predseda slovenskej jednoty kúpeľov. Prežil koncentračný tábor a po jeho návrate do Piešťan v roku 1948 mu bol zakázaný prechod z kúpeľov do mesta cez rieku. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Piešťany na mesto. Jeho brat Imrich zase povzniesol kultúrny a spoločenský život v meste, jeho meno nesie Balneologické múzeum Imricha Wintera, ktoré spoluzakladal. Boli vystavané Františkove kúpele, Grand hotel Rónai/Royal, hotel Lipa či hotel Thermia Palace s kúpeľmi Irma.

Rozvoj prerušila prvá svetová vojna, v kúpeľoch sa začali liečiť ranení vojaci a dôstojníci. Počas prvej svetovej vojny bola postavená liečebňa Pro Patria (Za vlasť). Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, nemecký cisár Viliam II., rakúsky cisár Karol I. a bulharský cár Ferdinand I. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.

V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti (Richard Tauber, Henny Porten, Selma Lagerlöfová, Alfons Mucha, indickí maharadžovia a i.). Došlo k významnému rozvoju kúpeľov aj mesta, k výstavbe modernej infraštruktúry, najmä v spolupráci Wintera ako správcu kúpeľov a Alexandra Šindelára ako miestneho starostu a dekana. Postavili sa dva nové mosty cez Váh, Poštový a telegrafný úrad, meštianska škola, obecný a okresný úrad či asfaltové cesty a v rokoch 1925-1931 prvé protipovodňové valy na brehoch rieky. Taktiež sa piešťanské letisko, funkčné od roku 1926, stalo hlavnou základňou československého letectva na Slovensku.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Winterovci boli stíhaní režimom, Imrich vojnu neprežil, Ľudovítovi zakázali pôsobenie v kúpeľoch. Počas vojny v holokauste zomrela veľká väčšina z piešťanských Židov, ktorí tvorili vyše 10 % obyvateľov. Piešťany a ich infraštruktúra tiež utrpeli vojnou, po vypuknutí SNP sa celá piešťanská vojenská posádka na čele s Ivanom Haluzickým doň zapojila.

Piešťany boli oslobodené rumunskou a sovietskou armádou 4. apríla 1945. Rozvoj mesta a kúpeľov zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1954 štatút kúpeľného mesta a od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta. V druhej polovici 20. storočia nastal v meste vzostup špecializovaných priemyselných odvetví (elektrotechnický podnik Tesla – v roku 1984 sa tu začal vyrábať prvý československý osobný počítač PMD 85; výroba zdravotníckej technike vo firme Chirana).

Názov

Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka (4573) Piešťany, ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním Piešťanská.

Vývin názvu obce

1113 – Pescan – prvý písomný doklad v Zoborskej listine 1299 – Pekchen 1348 – Posseen 1357 – Pechen 1429 – Pestien, Pestyen 1435 – Pestyén 1436 – Pesthyen 1442 – Piesthen 1546 – Pestien 1552 – Pestiien 1564 – Pyšten 1588 – Pestien 1642 – Pistin

1689 – Pöstény 1709 – Pustin 1742 – Pusteny 1745 – Pösthenium, Piesthan, Pischtan 1747 – Pissteny 1773 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze 1786 – Pűschtin, Piečany 1786 – Teplicz 1808 – Pöstény, Püstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany 1863 – 1907 – Pöstyén – v maďarčine sa používa dodnes 1913 – Pöstyény do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán 1920 – Piešťany

Symboly mesta

Arthur Heyer, tvorca známeho barlolámača

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21. októbra 1945 pri príležitosti povýšenia obce Piešťany na mesto.

Erb mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého Štefana-kráľa. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku 1564. Je na liste odoslanom z Piešťan do Trnavy, z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého Štefana-kráľa s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s krížom.

Z roku 1771 sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady Teplice (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý Štefan s kruhopisom Sigillum Teplicien. Z roku 1774 je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým Štefanom držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie Sigillum Teplicense.

Z roku 1783 je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého Štefana s barlou v pravej ruke a kruhopisom Sigillum oppidi Peosten. Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, ale aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí kolonádového mosta.

Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2 : 3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.

Zloženie mestského zastupiteľstva po samosprávnych voľbách v roku 2018.

Samospráva

Pre zoznam vedúcich predstaviteľov samosprávy Piešťan pozri Zoznam predstaviteľov mesta Piešťany

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) od roku 2018 je 17-členný zbor (znížený z počtu 21 v rokoch 2014 – 18 a z počtu 25 v predošlom volebnom období) zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Od roku 2014 má mesto dva volebné obvody pre zastupiteľstvo. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva. V súčasnosti je 12 poslancov nezávislých, 3 poslancov má KDH a po jednom poslancovi strana SPOLU a koalícia SaS-OĽaNO.

Obyvateľstvo

Ku 31. decembru 2003 mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 % mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 bývalo v meste najviac obyvateľov slovenskej národnosti (96,3 %), nasledujú národnosti: česká (1,69 %), maďarská (0,27 %), rómska (0,18 %), moravská (0,11 %), nemecká (0,06 %), poľská (0,04 %), rusínska (0,04 %) a ukrajinská (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: rímskokatolícke (72,65 %), evanjelické (5,96 %), gréckokatolícke (0,31 %), pravoslávne (0,14%), československé husitské (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %). V meste po roku 2000 v dôsledku dochádzania mladých ľudí za prácou do iných miest a suburbanizácie významne vzrástol počet obyvateľov v poproduktívnom veku.

Na začiatku 17. storočia boli Piešťany dominantne evanjelické a luteráni spravovali oba miestne kostoly. Tie im v rokoch 1630, resp. 1637 odobrali Adam Thurzo a Adam Forgáč a v roku 1664 evanjelický zbor počas protireformácie zanikol úplne. Evanjelici sa začali v meste organizovať opäť až v roku 1894.

Mesto malo v minulosti tiež významnú židovskú menšinu, v rokoch 1900 – 1940 tvorila medzi 11 a 15 % obyvateľstva. Židia boli v Piešťanoch evidovaní od roku 1727. V roku 1815 bola postavená prvá synagóga a v roku 1906 vznikla židovská kuchyňa a 6 izieb pre chudobných a starých židov. Ortodoxná synagóga bola postavená v rokoch 1893 – 1894, no v päťdesiatych rokoch 20. st. bola zdemolovaná. Židia na začiatku 20. storočia vlastnili približne 65 % licencií na prevádzkovanie obchodov, hotelov a reštaurácií. V roku 1940 žilo v Piešťanoch 1 559 Židov, v roku 1948 už len 201. V Piešťanoch pôsobilo niekoľko významných rabínov. Posledný predvojnový rabín, Yissachar Shlomo Teichtal, zomrel vo vlaku pri návrate z koncentračného tábora Auschwitz. Obete holokaustu majú v meste umiestnené kamene Stolperstein. Nachádzajú sa tu aj dva židovské cintoríny s viac než 630 náhrobnými kameňmi.

Rok Počet obyvateľov 1731 1 488 1787 1 892 1828 3 360 1850 3 378 1869 3 472 1893 4 500 1910 7 379 1921 9 321 1930 12 080

Rok Počet obyvateľov 1940 13 352 1945 14 519 1950 15 932 1955 17 200 1960 18 664 1965 21 207 1970 22 963 1975 27 500 1980 30 731

Rok Počet obyvateľov 1985 33 000 1991 33 176 2001 30 606 2003 30 066 2007 29 587 2008 29 960 2016 27 777 2020 27 790

• ^* V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta na prelome 19. a 20. storočia. Jedinou stredovekou pamiatkou je ruina kostola (tzv. Starý kláštor na Detvianskej ulici). Dôvodom, prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované Váhom. Katastrofické rozmery mala povodeň z 26. augusta 1813, keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku 1991 bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.

Sakrálne pamiatky

• Starý kláštor, ruina rímskokatolíckeho kostola, jednoloďovej gotickej stavby s dvoma polygonálnymi presbytériami, z obdobia rokov 1330 – 1360. Dejiny areálu, ktorý patril Johanitom, siahajú podľa archeologických nálezov do 11. storočia. V 12. storočí tu mohol stáť johanitský kláštor, ten však nebol počas archeologických výskumov potvrdený. Kostol, z ktorého sa do súčasnosti zachovalo torzo presbytéria, pochádza až zo 14. storočia. Mal netypickú dispozíciu na pôdoryse písmena Y s dvoma polygonálne ukončenými presbytériami. Išlo o mimoriadne kvalitnú architektúru s vyspelými kamenárskymi prvkami tesanými do pieskovca. Areál je v písomných prameňoch z roku 1560 uvádzaný ako opustený. K jeho zániku prispel požiar v roku 1802 a povodeň v roku 1813. Materiál z kostola využili Medňanskí na stavbu svojho kaštieľa v Rakoviciach. Archeologické výskumy tu prebiehali v rokoch 1932, 1981 – 1982, ďalej v rokoch 1991 – 1994 a naposledy v roku 2004. Z kamenárskych detailov kostola sa zachovali svorníky klenby s hlavou Krista a s rastlinným motívom, dnes osadené do stĺpov brány farského kostola. Z tohto kostola pochádza hodnotný reliéf zobrazujúci kráľa Ľudovíta Veľkého s anjelmi z pastofória kostola, ktorý v roku 1905 Dionýz Medňanský daroval Národnému múzeu v Budapešti.

• Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s oválnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828 – 1832. Stojí na mieste staršej, pravdepodobne stredovekej stavby, spomínanej v roku 1560. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu výmaľba od F. Papa a E. Petrikoviča z roku 1931. Hlavný oltár s obrazom Apoteóza sv. Štefana kráľa od maliara Zieglera pochádza z roku 1831. Menza s tabernákulom, bočné oltáre a kazateľnica sú neoklasicistické z konca 19. storočia. Autorom vitráží z roku 1950 je Janko Alexy. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Priečelie je členené kanelovanými pialstrami. Veža vyrastajúca z priečelia vo forme rizalitu je členená kordónovou rímsou, pásovou rustikou a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Pri kostole sa nachádzajú barokové sochy svätcov sv. Vendelína z roku 1760 a sv. Floriána z roku 1764.

• 
  Starý kláštor
• 
  Kostol sv. Štefana kráľa
• 
  Kostol sv. Štefana v roku 1917
• 
  Socha sv. Vendelína
• 
  Socha sv. Floriána

• Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1905. Autorom projektu kostola je J. Krátky. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami. Zariadenie, oltár a kazateľnica, je neogotické, z doby vzniku stavby. Fasády s pásovou rustikou sú členené dekoratívnymi opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami. Veža je členená lizénami a kordónovou rímsou s vlysom z lomených oblúkov, ukončená je trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 

• Rímskokatolícka kaplnka Božského Srdca Ježišovho, Kúpeľná kaplnka, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1897. Je náhradou za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1760, ktorá ale stála na inom mieste. Autorom stavby je staviteľ Henizl zo Senca. Eklektický interiér je plochostropý, členený pilastrami. Zo staršej kaplnky sa dochoval obraz Jána Nepomuckého z roku 1882 od Konráda Švestku. V roku 1975 bol interiér upravený podľa projektu Ľ. Chmelára. Fasády sú členené pilastrami a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami. Korunná rímsa je dekorovaná vlysom z lomených oblúkov. Priečelie s portálom s lomeným oblúkom je lemované dvoma nikami so sochami Krista a Panny Márie a centrálne umiestneným reliéfom vo forme rozety. Ukončené je trojuholníkovým štítom. Strešná veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• V modernom farskom Kostole sv. Cyrila a Metoda z roku 2001 sa nachádza hodnotný bočný oltár Najsvätejšej Trojice, neskororenesančný oltár epitafového typu z roku 1630. Pochádza z kláštora kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach (Katarínka), ktorý bol zrušený reformou Jozefa II.

• 
  Kaplnka Božského Srdca Ježišovho
• 
• 
  Kaplnka pred obnovou

Svetské pamiatky

• Cour hotel, panský hostinec, dvojpodlažná dvoj- a trojtaktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1822. Upravovaná bola v roku 1910, keď vznikla súčasná secesná úprava fasády. V minulosti tu sídlilo riaditeľstvo Slovenských liečebných kúpeľov. Priečelie je členené bočnými rizalitmi a stredným trojosovým rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú dekorované vysokým pilastrovým rádom a oknami s profilovanými šambránami a nadokennými štukovými zrkadlami tvoriacimi spolu s festómni korunnú rímsu.

• 
  Cour hotel

• Napoleonské kúpele, súbor troch klasicistických kúpeľných objektov tvoriacich trojstranné nádvorie. Severne je orientovaný kúpeľný dom Napoleon I., jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse, z rokov 1821 – 1822. Úpravami prešla v rokoch 1861 – 1862. Priečelie tvorí stĺpová kolonáda s dominantným stredným trojosovým portikom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú polkruhovo ukončené negatívne frontóny. Južne je orientovaný kúpeľný dom Napoleon III., dvojpodlažná klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse, z roku 1813. Úpravami prešla v rokoch 1822, 1857, 1862 a 1922. Priečelie má totožné riešenie ako Napoleon I. Východne je orientovaný kúpeľný dom Napoleon II., jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1862. Úpravami prešla v rokoch 1875 a 1923. Priečeliu stredný trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Segmentovo ukončené okná majú polkruhovo jednoduché negatívne šambrány. Na os objektu je umiestnená malá strešná veža na pôdoryse oktogónu s ihlancovou helmicou pokrytou šindľom.

• 
  Napoleonské kúpele v roku 1911
• 
  Napoleonské kúpele
• 
  Objekt Napoleon I.
• 
  Objekt Napoleon II.
• 
  Objekt Napoleon III.

• Kursalon, Cour salon, Kúpeľná dvorana, dvojpodlažná trojkrídlová eklektická budova na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1893. Autorom projektu je Ignác Alpár. Od roku 1928 v nej sídli v nej Balneologické múzeum Imricha Wintera. Fasády sú členené pilastrami a nárožnými bosážami. Polkruhovo ukončené okná sú lemované profilovanými šambránami. Priečelie je členené troma rizalitmi, ktoré sú lemované pilastrami s reliéfnymi ženskými polpostavami.

• 
  Kursalon
• 
• 
• 
• 
  Socha Úroda pred Kursalonom

• Grand Hotel Royal, neskôr Slovan, štvorpodlažná trojtraktová secesná stavba tvorená troma krídlami, z roku 1906. Autorom projektu je Adolf Oberländer, ktorý ho vybudoval pre budapeštianskeho kaviarnika Adolfa Rónaia. Od uzavretia v roku 1986 táto pamiatka chátra. Objektu dominuje vysoká manzardová strecha členená vikiermi, dekoratívne spracovanými komínmi a centrálne umiestnenou strešnou vežou so zvonovitou helmicou. Fasády sú členené kordónovou rímsou, plochy striekanej omietky kontrastujú s hladkými šambránami okien. Priečeliu dominuje rizalit ukončený trojuholnákovým štítom a nárožné arkiere ukončené kupolami.

• 
  Hotel Royal v roku 1911
• 
  Grand Hotel Royal alebo Slovan
• 
• 
• 

• Hotel Thermia Palace, päťpodlažná trojtraktová secesná stavba z rokov 1910 – 1912. Autormi budovy sú architekti Henrik Böhm a Ármin Hegedűs. Úpravami prešla v 60. rokoch 20. storočia, keď boli pomerne necitlivo upravené interiéry. Autorom statického riešenia komplikovane zakladaného objektu na mieste termálneho výveru je statik A. S. Kovács. Priečelie objektu tvorí stredný rizalit s dvoma bočnými krídlami zvierajúcimi ostrý uhol. Objekt má charakteristickú mohutnú manzardovú strechu s dekoratívnymi čučkami. Strohé fasády v štýle geometrickej secesie sú členené reliéfnymi lizénami, vlysmi a oknami so secesným členením. Časť priečelia zaberajú individuálne polkruhové balkóny. V parku pred hotelom Thermia sa na nachádzajú klasicistické sochy antických bohov Chlóris, Démétér, Hermesa a Pallas Athány z roku 1803 pochádzajúce z kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Na toto miesto boli privezené v roku 1942.

• 
  Thermia v roku 1940
• 
  Thermia Palace
• 
• 
• 
  Východné krídlo

• Kúpeľný dom Irma, dvojpodlažná secesná stavba na nepravidelnom pôdoryse, z rokov 1910 – 1912. Autormi budovy sú architekti Henrik Böhm a Ármin Hegedűs. Stavbu realizovala firma Pittel & Brausewetter. Priečelie stavby je členené stredným rizalitom s jednoosovým vstupným portikom. Ona osi rizalitu je umiestnená centrálna kupola. Bočné strany priečelia sú ukončené rizalitmi s helmicami. Parter tvorený rozmernými secesnými oknami je od zvyšku fasády oddelený dekoratívnou kordónovou rímsou so secesným vlysom a pilastrami ukončenými maskarónmi. Stredný rizalit má polkruhovo ukončené okná a secesnú atiku s figurálnymi reliéfmi.

• 
  Balneoterapia Irma
• 
• 
• 
  Sochy antických bohov pred Irmou
• 

• Hotel Jalta, predtým Excelsior, šesťpodlažná trojtraktová funkcionalistická stavba na pôdoryse písmena L, z rokov 1928 – 1930. Autorom hotela je architekt Pavel Weisz. Hladkú funkcionalistickú fasádu charakterizuje postupné ustupovanie po dvoch podlažiach a raster balkónov vždy s párom dverí. Pravá strana fasády je akcentovaná mierne vyvýšeným rizalitom reagujúcim na ustupovanie fasády do hĺbky parcely.

• Hotel Eden, šesťpodlažná funkcionalistická stavba z rokov 1928 – 1930. Autorom projektu je architekt Pavel Weisz. Súčasťou monumentálneho objektu, ktorý presiahol lokálnu mierku boli okrem ubytovania aj priestory na stravovanie, liečbu a diagnostiku a parter s obchodmi. Na streche bola zriadená terasa. Fasáde dominuje zaoblené výškovo akcentované nárožie s lódžiami a kruhovými oknami odkazujúcimi na dobovo modernú inšpiráciu nautickou architektúrou. Hladké fasády sú členené rastrom balkónov individuálne spracovaných pre každú fasádu.

• 
  Hotel Jalta
• 
  Hotel Eden

• Poštový a telegrafný úrad, dvojpodlažná funkcionalistická stavba, z rokov 1929 – 1931. Autorom projektu je architekt Emil Belluš. V interiéri sa zachovala časť pôvodného zariadenia. Stavbe dominuje zaoblené nárožie s osovo umiestneným vstupom. Okná nárožia sú horizontálne umiestnené, v priestore atiky je umiestnený travertínový československý erb. Travertínom sú lemované aj vstupu do úradu.

• Dom umenia Slovenskej filharmónie, trojpodlažná neskoromodernistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1974 – 1980. Autorom budovy je architekt Ferdinand Milučký. Dizajnový interiér je spracovaný v kombinácii výraznej červenej farby na nábytku, podhľadoch a osvetlení a plôch pohľadového betónu. Solitérny objekt je tvorený priečelím z pohľadového betónu umiestneného medzi dve do strán sa rozovierajúce krídla štítových stien. Pred Dom umenia je umiestnená socha Óda na radosť od Emila Venkova.

• 
  Poštový a telegrafný úrad
• 
  Dom umenia
• 
• 
  Socha Óda na radosť

Technické pamiatky

• Elektrárňa Piešťany, technická pamiatka, bývalá obecná dieselová elektráreň, jednopodlažná historizujúca stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z roku 1906. Fungovala do roku 1946. V roku 2013 bola obnovená a adaptovaná na kultúrne centrum. Fasády objektu sú riešené z režnej tehly. Bočná fasáda je ukončená trojuholníkovým štítom nízkej sedlovej strechy. Priečelie je členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi a výraznou korunnou rímsou tvorenou rôzne kladenými tehlami vo forme zuborezu a dobovým nápisom Elektrárňa Piešťany.

• 
  Elektrárňa Piešťany
• 
  Objekt pred obnovou
• 
  Detail nápisu na fasáde
• 
  Detail korunnej rímsy
• 
  Interiér elektrárne

• Krajinský most, technická pamiatka, železobetónová konštrukcia zo siedmich polí, z rokov 1930 – 1931. Autormi projektu sú Josef Činčera a Ivan Grebník. Stavbu realizovala firma Müller a Kapsa z Bratislavy. Pôvodne sa nazýval Most T. G. Masaryka. V dobe vzniku patril medzi najmodernejšie mosty v Česko-Slovensku. V roku 1945 bol poškodený ustupujúcimi nemeckými vojskami. Obnovený bol v rokoch 1946 – 1948. Ďalšou obnovu prešiel v roku 1991 a 2014. Rozpätie stredného oblúka je 52 m, ostatné polia majú dĺžku 29 m.

• 
  Krajinský most
• 
• 
• 

• Kolonádový most, technická pamiatka, funkcionalistická stavba krytého pešieho promenádneho mosta, z rokov 1931 – 1933. Autorom projektu je Emil Belluš, technického riešenia konštrukcie švajčiarsky inžinier A. Schwarz. Postavila ho firma firma Pittel & Brausewetter. V roku 1945 bolo stredné mostové pole vyhodené do vzduchu. V rokoch 1952 – 1956 bol most obnovený. Skladá sa zo siedmich mostových polí. Je doplnený o výtvarné diela, ako je socha barlolámača pri vstupe od mesta, dielo Roberta Kühmayera a ďalej leptami do skla od Martina Benku.

• Vodárenská veža, technická stavba v štýle nastupujúcej moderny, z roku 1928. Staviteľom veže bola firma Pittel a Brausewetter.

• 
  Kolonádový most
• 
• 
• 
  Kolonádový most v roku 1962
• 
  Socha barlolámača

Múzeá

Vojenské historické múzeum

Balneologické múzeum Imricha Wintera bolo založené v roku 1928 na popud Imricha Wintera a Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Pôvodne malo vlastivedné zameranie, ale od roku 1966 je špecializované na balneológiu a históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. V zbierkach múzea sa nachádzajú zbierky lekárskych pomôcok z 19. storočia, historické pohľadnice, časť pozostalosti M. R. Štefánika, množstvo významných archeologických nálezov z regiónu, národopisná zbierka a pod. Hlavná expozícia sídli v budove Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu spadá aj pamätná izba Ivana Krasku, Vila doktora Lisku a hradisko Kostolec.

Vojenské historické múzeum bolo zriadené v roku 1994 pôvodne v Trenčíne, od roku 2004 sídli v Piešťanoch. Je súčasťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. Sústreďuje sa hlavne na dokumentáciu vojenskej minulosti na Slovensku. Plní úlohu ústredného armádneho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Zbierky predstavujú širokú škálu bojovej techniky od leteckej a ťažkej, až po vojenské uniformy a zástavy. Areál múzea sa nachádza na Piešťanskom letisku a zatiaľ je sprístupnená iba časť exponátov a to hlavne letecká a ťažká bojová technika. V budúcnosti sa ráta z rozšírením expozícií. Múzeum je otvorené sezónne.

Múzeum AMK VCC. Sú v ňom sústredené zbierky Veteran Car Clubu Piešťany.

Kúpele

Vodojem a bazény na zrenie bahna na Kúpeľnom ostrove, v pozadí studňa Trajan, Balneoterapia Irma a Napoleonské kúpele.

Kúpele Piešťany sú situované prevažne na Kúpeľnom ostrove východne od mesta, medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Sú tu zriadené studne Trajan, Patria, V₁ a V₄. Tie sú viazané na považanskom zlomovom pásme z hĺbky 2 000 metrov, kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Voda sa akumuluje v burdigalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67 – 69 °C s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie peloidy sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v sedimentoch Váhu za pôsobenia termálnych výverov.

Balneoterapia sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Bahno má významné antifungálne účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou, počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú, mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu. Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne. Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.

O kúpeľnú starostlivosť sa starajú primárne Slovenské liečebné kúpele s celkovou kapacitou 2 000 lôžok. SLK patria od roku 2002 spoločnosti Danubius Hotels Group venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v Maďarsku, Česku a Rumunsku, ktorá od roku 2019 funguje ako sieť hotelov Ensana.

Parky a záhrady

Najväčším a najstarším parkom je Sad Andreja Kmeťa. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce Banka je lesopark Červená Veža (tiež Rádiový vrch). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti neprístupný. Na priehrade Sĺňava bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov. Na časti Vážskeho ostrova v katastrálnom území mesta je obecné chránené územie Lido.

Kultúra

Dom umenia

V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšou je Dom umenia Piešťany, s kapacitou hlavnej sály 622 miest zároveň najväčšie kino na Slovensku, kultúrno-spoločenské centrum Fontána (kino, Filmový klub, 262 – 400 miest), Malá scéna MsKS, hudobný pavilón Mušľa. Na Kúpeľnom ostrove je Spoločenské centrum (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón Harmony. Ako výstavné siene slúžia priestory Stará lekáreň, KSC Fontána a galéria Majerník v Dome umenia. Mestská knižnica vznikla v roku 1925, v roku 2005 disponovala 91 780 knižničnými jednotkami. 8. januára 2020 bola sprístupnená EKOknižnica pri CPPR. Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby, Balneologickom múzeu Imricha Wintera a v Nemocnici Alexandra Wintera.

Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá Bradatá divadelná dvojica (dočasne neaktívna) a Divadlo Točítko.

Piešťany majú na počet obyvateľov veľmi bohatý kultúrny život, predovšetkým v letných mesiacoch. Najstaršou kultúrnou akciou je Piešťanský hudobný festival, v súčasnosti (Music festival Piešťany), zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni sa konajú od roku 1999. Ďalšími pravidelnými akciami sú: Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny (OLKS), ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. Truck country – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. Lodenica – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend od roku 1999. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. Tak ako OLKS otvára kúpeľnú sezónu, zatvára ju Victoria Regia – súťaž v aranžovaní kvetov, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, tzv. Kvetinové korzo, konajúca sa v polovici septembra. Od 2001 festival rozprávok a ich tvorcov Zázračný oriešok. V roku 2005 bola obnovená tradícia podujatia Socha piešťanských parkov z rokov 1967 – 1993. Od roku 2006 sa v meste uskutočňuje medzinárodný filmový festival Cinematik. Ďalšie filmové festivaly v meste sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka, možno spomenúť 1. bezbariérový festival Paráda, mestské hody alebo vianočné trhy.

Letisko je najmä v letnom období dejiskom viacerých hudobných festivalov a podujatí; v rokoch 2006 až 2008 sa tu konal hudobný festival Hodokvas v rokoch 2007 – 2010 Národné letecké dni, od roku 2010 sa tu koná tuningové podujatie Carat Tuning Párty a takisto nasledovateľ Hodokvasu, hudobný festival Grape. Dočasne sa tu v rokoch 2011 – 2012 konal ďalší hudobný festival, tentoraz elektronickej hudby, BeeFree, pričom od roku 2012 sa sem z Nového Mesta nad Váhom presunul rockový Topfest. Tradícia leteckých dní bola na letisku obnovená v roku 2019.

Od roku 1983 tu pôsobí skupina Slniečko (Punto & rybacé hlavy). Z Piešťan pochádzajú aj ďalšie slovenské hudobné skupiny, hip-hopový Kontrafakt a rocková skupina Funny Faces.

Médiá

V meste pôsobia tlačoviny mesačník Revue Piešťany (1959) a týždenník Piešťanský týždeň (1991), ďalej televízne stanice TV Karpaty (2006) a Piešťany TV a rozhlasová stanica Rádio Piešťany (2010). Tiež fungujú online magazíny PNky (2010) a ZPiešťan.

Školstvo

Gymnázium Pierra de Coubertina

Vysoké školstvo v Piešťanoch reprezentuje Inštitút fyzioterapie, balneológie a rehabilitácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave cez Detašované pracovisko Piešťany – sv. Pátra Pia, zameriavajúce sa na odbor sociálna práca. V Piešťanoch sídlila aj Fakulta cestovného ruchu Vysokej školy Goethe Uni Bratislava. Zo všeobecných stredných škôl sú to gymnáziá Pierra de Coubertina. Stredné odborné školy zastupuje Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Stredná odborná škola obchodu a služieb a Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske. Stredné odborné učilište vodohospodárske existovalo medzi rokmi 1984 – 2007 a Stredná odborná škola záhradnícka v rokoch 1968 – 2023, ktorá aktuálne pôsobí v Rakoviciach.. V meste je šesť základných škôl, špeciálna základná škola a dve základné umelecké školy.

Veda a výskum

Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je Národný ústav reumatických chorôb, zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je Výskumný ústav rastlinnej výroby zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied zastupuje Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov, úzko spolupracujúce s firmou ON Semiconductor, ktorá prevzala štafetu výroby polovodičov po Tesle Piešťany. Špičkovým pracoviskom v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Ekonomika mesta a zamestnanosť jeho obyvateľov je do značnej miery naviazaná na tradíciu kúpeľníctva v meste. Najviac podnikateľských subjektov aj zamestnancov je viazaných v terciárnom sektore ekonomiky. Najväčším zamestnávateľom v Piešťanoch sú dlhodobo Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s. (viac než 1000 zamestnancov v roku 2015). V oblasti kúpeľnej a zdravotnej starostlivosti sú významnými zamestnávateľmi s viac než 250 zamestnancami tiež FMC – dialyzačné služby, s.r.o., HOREZZA, a. s. (Vojenský kúpeľný ústav), Nemocnica Alexandera Wintera, n.o.; ďalej Národný ústav reumatických chorôb a tiež špecializovaný inštitút rehabilitácie a neurológie ADELI s.r.o. Strojársku, elektrotechnickú a zdravotechnickú tradíciu po významných podnikoch, ktoré v meste vznikli počas socializmu (Tesla, Chirana), udržujú STAKOTRA MANUFACTURING, ON Semiconductor, Chirana Progress či Diplomat – Dental Solutions. Medzi zamestnávateľov s viac než 250 zamestnancami sa zaraďuje ešte TAVOS, Mesto Piešťany a Home Credit.

Mesto má oproti krajskému a celoslovenskému priemeru vysoký počet obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním (18,8 %) aj so stredoškolským vzdelaním s maturitou (38,6 % v roku 2015). V roku 2019 dochádzalo za prácou alebo štúdiom do Bratislavy denne viac než 4 500 ľudí, čo predstavuje vzhľadom na počet obyvateľov mesta najvyšší pomer zo všetkých miest Trnavského kraja a po Trnave, Pezinku a Stupave štvrtý najvyšší počet v absolútnych číslach na Slovensku.

Doprava

Železničná stanica Piešťany

Piešťany sú prístupné diaľnicou D1 (E75) Bratislava – Hričovské Podhradie. Križovatka ciest číslo 61 (Trnava – Trenčín) a 499 (Myjava – Topoľčany). Mestom prechádza železničná trať číslo 120 Bratislava – Žilina (od 1876). Medzinárodné letisko s charterovou dopravou (10 500 pasažierov v roku 2019) sa nachádza severne od centra mesta. Mestská hromadná doprava je zabezpečená jedenástimi autobusovými linkami. Už od obdobia po roku 1945 je v meste zvýšená hustota cyklistov, Piešťany sú známe tiež pod prezývkou mesto bicyklov pre časté využívanie cyklodopravy v rámci mesta.

Približne v období rokov 1830 – 1930 sa v Piešťanoch rozvinul jedinečný spôsob osobnej dopravy medzi Starými Piešťanmi, Teplicami a Kúpeľným ostrovom, tzv. infanteristické vozíky. Šlo o človekom ťahané dvojkolesové vozíky na prevoz kúpeľných pacientov v nepriaznivom počasí na štýl taxíkov, ich prevádzkovatelia sa volali infanteristi. Tento vedľajší spôsob obživy pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva sa z obce vytratil po zriadení omnibusových a autobusových liniek.

Šport a turistika

Piešťanské Čajky hrajú v Diplomat aréne zápas basketbalovej extraligy proti MBK Ružomberok.

Mesto má veľké množstvo športovísk (zimný štadión, futbalový štadión, basketbalovú halu, deväťjamkové golfové ihrisko, squashové a tenisové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako kanoistika, veslovanie či jachting možno pestovať na jazere Sĺňava (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Okolo Sĺňavy sú vybudované kvalitné cyklotrasy. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko Bezovec s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.

Najstarším pôsobiacim športovým klubom v meste je futbalový klub PFK Piešťany, založený v roku 1912. V sezóne 2020 – 2021 hral v V. lige západ. V meste pôsobí od roku 1937 hokejový tím ŠHK 37 Piešťany, ktorý hral v rokoch 2012-2016 v najvyššej hokejovej súťaži, od neho sa odčlenil hokejový klub HK Havrani Piešťany. Od roku 2012 v meste funguje ženský basketbalový klub Piešťanské Čajky, ktorý získal dva tituly a šesť druhých miest v Basketbalovej extralige žien. Od roku 1991 tu pôsobí z palubovkových športov tiež hádzanársky tím MHK Piešťany, viacnásobný účastník extraligy či florbalový klub FBC Páv Piešťany. Dlhodobú tradíciu majú v meste vodné športy všeobecne, či už v bazénoch alebo na otvorenej vode na Váhu a Sĺňave. Z plaveckých športov fungujú v meste tri kluby – vodnopólový KVP Kúpele Piešťany (víťaz mužskej československej ligy v sezóne 1965/66 a ženskej 1. ligy v sezóne 2015/16) a dva plavecké kluby – ŠPK Kúpele Piešťany, ktorého odchovankyňou je tiež olympijská medailistka Martina Moravcová, a Piešťanský plavecký klub.

Piešťany bývajú často hostiteľským mestom pre hokejové podujatia juniorov svetovej úrovne.

Piešťany sa zapísali do povedomia hokejovej verejnosti najmä hromadnou bitkou medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho zväzu, ktorá sa odohrala v roku 1987 počas Juniorských majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Viacerí mladí hráči z oboch výberov sa stali neskôr známymi hokejovými hviezdami.

Konali sa tu dva svetové šachové turnaje, v roku 1912 vyhral poľský Akiba Rubinstein, v roku 1922 ukrajinský Jefim Bogoľubov. V roku 1938 sa tu konali majstrovstvá sveta v šerme.

Osobnosti mesta

• V rokoch 1910 – 1919 tu vyrastal maďarsko-francúzsky umelec, zakladateľ op-artu Victor Vasarely.
• V rokoch 1932 – 1937 jestvovala v Piešťanoch umelecká kolónia, ktorú vytvorili výtvarní umelci Janko Alexy, Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský a Zolo Palugyay.
• V rokoch 1928 – 1939 v Piešťanoch žil lekár a spisovateľ Gejza Vámoš.
• Medzi 1945 – 1958 tu pôsobil básnik Ivan Krasko, v jeho dome zriadená pamätná izba.
• Medzi 1953 – 1958 žil v Piešťanoch spisovateľ, dramatik a lekár Ivan Stodola.
• Do svojej smrti v roku 2008 tu žil známy slovenský jazzový hudobník Jozef Šošoka.
• Od 60. rokov 20. st. až do svojej smrti v roku 2018 tu pôsobil hudobný pedagóg a kultúrny dejateľ Kornel Duffek.
• Od 90. rokov 20. st. do svojej smrti v roku 2020 tu pôsobil bosniansko-slovenský zberateľ umenia Srećko Mustagrudić.
• Do svojej smrti tu žil piešťanský rodák Emil Švec (1925 - 2010), odporca a väzeň komunistického režimu.

Rodáci

Simon Arpád Stefan (* 1886 – † ?), generálny tajomník Komunistickej strany Slobodného štátu Rijeka Valér Vavro (* 1911 – † 1992), akademický sochár Karola Vajdová (* 1919 – † 1968), operná speváčka Eva Jaczová (* 1920 – † 1998, baletná pedagogička Alojz Klimo (* 1922 – † 2000), maliar Ľudovít Komadel (* 1927), plavec Juraj Šajmovič st. (*1932 – † 2013), kameraman Zoro Záhon (* 1943), režisér a herec Irena Belohorská (* 1948), politička a poslankyňa Európskeho parlamentu Marián Geišberg (* 1953 – † 2018), herec a pesničkár Alena Heribanová (* 1955), televízna moderátorka Ľubica Laššáková (* 1960), ministerka kultúry SR Vladimír Plulík (* 1963 – † 2008), horolezec Slavomír Kňazovický (* 1969), rýchlostný kanoista, strieborný olympijský medailista Branislav Škripek (* 1970), evanjelizátor a politik, poslanec Európskeho parlamentu

Róbert Erban (* 1972), rýchlostný kajakár Peter Vavro (* 1975), novinár Martina Moravcová (* 1976), plavkyňa, strieborná olympijská medailistka Marcela Erbanová (* 1978), rýchlostná kajakárka Branko Radivojevič (* 1980), hokejista Jaroslav Baláž (* 1980), majster Európy vo vznášadlách Michel Miklík (* 1982), hokejista Michal Straka (* 1983), raper Filip Hološko (* 1984), futbalista Jozef Metelka (* 1986), paralympijský cyklista Lukáš Lacko (* 1987), tenista Magdaléna Rybáriková (* 1988), tenistka Dominika Cibulková (* 1989), tenistka Nataša Rybanská (* 2000), vodnopólistka, bronzová olympijská medailistka

Čestní občania

Zoznam čestných občanov Piešťan, v zátvorke rok udelenia čestného občianstva; spracované podľa :

Milan Hodža (1938) Ladislav Novomeský (1957) Eugen Suchoň (1968) František Lenoch (1969) Nanna Svartz (1969) Jacques Forestier (1969) Magag Unanovič Petrosjan (1971) – prvý sovietsky vojak, ktorý vstúpil do mesta 4. apríla 1945 Lars Olav Johanson (1976) Carlo Vender (1997)

Milan Medek (1997) Kornel Chmelo, in memoriam (1999) Martina Moravcová (2000) Ľudovít Winter, in memoriam (2002) Alexander Ruttkay (2003) Juraj Šajmovič (2003) Juraj Slezáček (2008) Dušan Dušek (2008) Mária Kráľovičová (2012)

Dušan Junek (2013) – grafik a dizajnér, laureát ocenenia ICOGRADA Award Bertold Miček, in memoriam (2013) – vodohospodár Miroslav Nerád, in memoriam (2013) – predstaviteľ vedenia spoločnosti Chirana Dental Jozef Rovenský (2013) – reumatológ Kornel Duffek in memoriam (2020) Ľudovít Komadel (2020) Alena Heribanová (2023) Anton Pastírik, in memoriam (2023) Karol Salva, in memoriam (2023)

Partnerské mestá

Budapešť (IX. obvod), Maďarsko Ejlat, Izrael Hajdúnánás, Maďarsko Heinola, Fínsko Luhačovice, Česko

Poděbrady, Česko Peking (Si-čcheng, obvod Pekingu), Čína Ustroń, Poľsko Varaždinske Toplice, Chorvátsko

Literatúra

• MEDNYANSKÝ, Alojz. Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1971.
• ŠÍPOŠ, Ján; KOVAČEVIČ, Ivan J.. Slovenské kúpele. Martin : Osveta, 1972.
• ŠÍPOŠ, Ján. Piešťany v premenách vekov. Bratislava : Obzor, 1992. ISBN 80-215-0197-9.
• DROBNÝ, D.; MICHALEC, P.; BAČA, R., HOVORKA J. Piešťany trocha inak. Piešťany : PMDD, 1993. ISBN 80-966992-0-2.
• WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany : Balneologické múzeum, 2001. ISBN 80-968258-4-4.
• CHMELÁR-HLOHOVSKÝ, Ľudovít. Piešťanský dekanát. Čadca : Magma, 2003. ISBN 80-89172-00-8.
• ŠIMO, Viliam, a kol. Piešťany. Piešťany : Pallas, 2003. ISBN 80-968385-3-9.

Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Piešťanoch
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Piešťanoch

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piešťany

Externé odkazy

• Oficiálny web