Preskočiť na obsah

Philip Roth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Philip Roth
americký spisovateľ
Philip Roth
Narodenie19. marec 1933
Newark, New Jersey, USA
Úmrtie22. máj 2018 (85 rokov)
Manhattan, New York,
New York, USA
Alma materUniversity of Chicago
ManželkaMargaret Martinson Williams (1959 - r. 1963)
Claire Bloom (1990 - r. 1994)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Philip Roth

Philip Milton Roth (* 19. marec 1933, Newark, New Jersey, USA – † 22. máj 2018, Manhattan, New York, New York[1][2]) bol americký spisovateľ.

Do americkej literatúry vstúpil v roku 1959 poviedkovou zbierkou Goodbye Columbus a od vtedy je jedným z najoceňovanejších autorov svojej generácie. Dvakrát získal Národnú knižnú cenu a rovnako tak aj Cenu amerických knižných kritikov a rad ďalších ocenení. V roku 1998 svoju zbierku obohatil aj o prestížnu Pulitzerovu cenu. Rad literárnych ocenení získal aj v zahraničí, najmä v Británii a vo Francúzsku. V roku 2003 mu bol na Harvard University udelený cenený titul Doctor of Letters, doktorát za literatúru.

Je známy svojimi silne autobiografickými postavami, svojim filozofickým a formálnym stieraním rozdielov medzi skutočnosťou a výmyslom, dômyselne vynaliezavým štýlom rozprávania a provokatívnym odhaľovaním americkej židovskej identity.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako druhé dieťa v židovskej rodine, ktorej predkovia sa do Ameriky prisťahovali z poľského Haliča. Vyrástol v prevažne židovskej štvrti Newarku zvanej Weequahic, kde tiež v roku 1950 absolvoval strednú školu (o tunajšom štúdiu sa zmieňuje najmä v románe Portnoy's Complaint). Potom vyštudoval súkromnú Bucknell University v Pensylvánii, kde bola jeho odborom angličtina. Ďalej pokračoval postgraduálnym štúdiom na Chicagskej univerzite, kde získal akademický titul v odbore anglická literatúra. Po ukončení štúdia tu krátko pôsobil ako asistent, potom vyučoval tvorivé písanie na univerzite v Iowe a na prestížnej Princeton University. Vo svojej akademickej dráhe potom pokračoval na University of Pennsylvania, kde až do roku 1991, kedy ukončil svoju akademickú kariéru, prednášal komparatistiku.

Počas svojho pobytu v Chicagu sa zoznámil so spisovateľom Saul Bellow a s Margaret Martinsonovou, ktorá sa stala jeho prvou ženou. Ich rozvod v roku 1963 a jej smrť pri autonehode v roku 1968 zanechali v jeho diele trvalú stopu. Rothova prvá žena bola totiž vzorom pre niekoľko ženských postáv v jeho románoch, najmä pre Lucy Nelsonovu v When She Was Good a pre Maureen Tarnopolovu v My Life As a Man.

Než v roku 1959 vyšla jeho prvá kniha, slúžil Roth najprv dva roky v armáde a potom písal poviedky a literárne kritiky pre rôzne časopisy.

Niektoré udalosti z Rothovho života upútali čas od času pozornosť médií. V roku 1990 sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou anglickou herečkou Claire Bloom, načo sa v roku 1995 rozviedli. V roku 1996 vydala Claire Bloom spomienkovú knihu Leaving a Doll's House v ktorej detailne popisuje ich manželstvo. Mnohé z toho čo napísala bolo pre Rotha značne nelichotivé. Na oplátku niektoré momenty z Rothovho I Married a Communist (Vzala som si komunistu) považovali kritici za zastreté vyvrátenie jej obvinení.

Philip Roth a Česko-Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 prišiel Philip Roth do Prahy,[4] ktorá ho zaujímala ako mesto Franza Kafku, a stretol sa s českými zakázanými autormi (Ivan Klíma, Karol Sidon, Milan Uhde, Ludvík Vaculík, Karel Pecka a ďalší). Ich neľahké osudy ho zaujali natoľko, že sa do Prahy v 70. rokoch pravidelne vracal až do doby, než mu v roku 1976 nebolo udelené vízum. Návštevy Česko-Slovenska za železnou oponou boli pre neho transformatívnou skúsenosťou a únikom pred slávou s ktorou sa musel vyrovnávať po úspechu románu Portnoyov komplex (1969).

Medzi svojimi cestami do Česko-Slovenska sa stýkal v New Yorku s českou komunitou, navštevoval prednášky Antonína Liehma o českej kultúre a redigoval pre nakladateľstvo Penguin rad východoeurópskych románov. „Svoj život v New Yorku po Portnoyovi som žil v českej komunite emigrantov, ktorých som počúval, počúval a počúval. Každý večer som jedol v českých reštauráciách v Yorkville, hovoril som s každým, kto chcel hovoriť so mnou, a odpútal sa od všetkých kravín spojených s Portnoyom“, uviedol o svojom českom období. Neskôr svoje zážitky z Prahy spracoval v románe Pražské orgie (1985). Český vplyv a české postavy možno nájsť v niekoľkých ďalších románoch - v Profesorovi túžby (postava českého profesora Zdeňka Strieborného), v Elev či Milostných rozhovoroch. Hneď po nežnej revolúcii v roku 1990 do Prahy opäť prišiel a viedol s Ivanom Klímom dlhý rozhovor, ktorý vyšiel knižne ako Rozhovor v Prahe.

Za svoju pomoc, ktorú poskytoval v 70. a 80. rokoch spisovateľom v bývalom Česko-Slovensku a v ďalších krajinách vtedajšieho východného bloku, bol 30. apríla 2013 ocenený cenou Medzinárodného PEN klubu a Allenovej nadácie za službu literatúre. Pri slávnostnom prevzatí ceny Roth zaspomínal na to, aké „dôkladné vzdelanie“ dostal od priateľov vo východnej Európe o živote v totalitnom režime. Hovoril o tom, ako niektorí z najschopnejších ľudí v Česko-Slovensku nesmeli písať, alebo cestovať.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Philip Roth, Towering Novelist Who Explored Lust, Jewish Life and America, Dies at 85
  2. Merriam-Webster's Dictionary of American writers. [s.l.] : [s.n.], 2001. ISBN 978-0-87779-022-8. S. 350.
  3. U.S. Department of State, U.S. Life, "American Prose, 1945-1990: Realism and Experimentation" Archivované 2011-03-04 na Wayback Machine
  4. Philip Roth’s Fiction about Czechs and Kafka [online]. University of West Bohemia, 2002, [cit. 2008-01-05]. Dostupné online. (anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2002. 407 s. Dostupné online. ISBN 978-0415260305. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Philip Roth

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]