Námestovo
O rovnomennom okrese pozri Námestovo (okres).| Námestovo | |||
| mesto | |||
 Hviezdoslavovo námestie v Námestove
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | ||
| Okres | Námestovo | ||
| Región | Orava | ||
| Vodný tok | Biela Orava | ||
| Nadmorská výška | 614 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°24′30″S 19°29′00″V / 49,408333°S 19,483333°V | ||
| Rozloha | 44,45 km² (4 445 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 7 465 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 167,94 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1558 | ||
| Primátor | Ján Kadera[3] (SMER-SD, HLAS-SD, REPUBLIKA, SNS) | ||
| PSČ | 029 01 | ||
| ŠÚJ | 509868 | ||
| EČV (do r. 2022) | NO | ||
| Tel. predvoľba | +421-43 | ||
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad ul. Cyrila a Metoda 329/6 029 01 Námestovo | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 043 / 550 47 01 | ||
| Fax | 043 / 550 47 12 | ||
  Poloha mesta na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Námestovo | |||
| Webová stránka: namestovo.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Námestovo je okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Námestovo leží v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými Beskydmi a Roháčmi. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Leží 32 km severovýchodne od Dolného Kubína, 15 km severozápadne od Tvrdošína a 48 km juhovýchodne od poľského mesta Żywiec.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Námestovo leží na brehu Oravskej priehrady a väčšie toky na jeho územie zasahujú len okrajovo pri ústí do priehrady. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup František I. Turzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašská osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom.
V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bolo mesto poznačené protihabsburskými povstaniami. V roku 1671 sa v Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu so svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly.
Od 18. storočia sa mesto menilo na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave.[4][5]
Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne menila na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny.
Druhá svetová vojna zanechala mesto výrazne spustošené. Došlo k arizácii židovských podnikov a majetkov. Väčšina miestnych židov bola v roku 1942 násilne deportovaná do koncentračných táborov v Nemcami okupovanom Poľsku. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60 % domov.[4][5] Po vojne sa vrátilo do mesta niekoľko desiatok Židov, z ktorých však väčšina po roku 1948 odišla do Izraela.
Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä odevný /Makyta/ a kovovýroba).
V roku 1996 sa Námestovo stalo okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 7 600 obyvateľov.[6]
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Stred
- Brehy
- Čerchle
- Námestovo
- Predmostie
- Slanica I a II
- Slanická Osada
- Priemyselná zóna
- Vojenské
Súčasťou územia je aj katastrálne územie zaniknutej obce Slanica a katastrálne územie Námestovské Pilsko
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]|
Etnické zloženie obyvateľstva[6]
|
Náboženské zloženie obyvateľstva[6]
|
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Pravidelne sa tu konajú výstavy obrazov, keramiky a iného umenia a počas leta sa organizujú koncerty vážnej a populárnej hudby.
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Historické jadro mesta sa nezachovalo – zatopila ho Oravská priehrada.
Najvýznamnejšia pamiatka sa nachádza uprostred priehrady, na Slanickom ostrove umenia, slanický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža postavený v 18. storočí. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby. Na ostrove je aj lapidárium.
V Námestove sa z 19. storočia zachovali drevené a murované plátennícke domy.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Námestove sa nachádza sedem stredných škôl – Gymnázium Antona Bernoláka, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Súkromná stredná škola podnikania EDUCO NO, Stredné odborné učilište strojárske, Súkromné stredné odborné učilište EDUCO NO. Sú tu tri základné školy, špeciálna škola a tri umelecké základné školy.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Rozšírený je rybolov, plávanie, surfing, jachting, turistika, poľovačky. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove organizujú podujatia medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.
Oravská priehrada
[upraviť | upraviť zdroj]Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaná na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Na výstavbu priehrady boli vypracované viaceré projekty. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.
K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.
Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami rybolovu, kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, surfingu, iných vodných športov a atrakcií. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.
Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Danielak (* 1856 – † 1883), rímskokatolícky kňaz, filológ a publicista
- Matej Murín (* 1860 – † 1934), podnikateľ
- Augustín Način Borin (* 1900 – † 1977), básnik, redaktor a vydavateľ
- Fedor Thurzo (* 1907 – † 1986), právnik, verejný činiteľ a bylinkár
- Jozef Nodžák (* 1946 - † 2017), herec a detský zabávač
- Katarína Eva Čániová (* 1955), novinárka a spisovateľka
- Jozef Miklušičák (* 1955), politik
- Peter Brňák (* 1959), politik
- Dušan Tittel (* 1966), futbalista
- Ivan Uhliarik (* 1968), politik
- Jozef Kabaň (* 1973), automobilový dizajnér
- Ondrej Kutlík (* 1976), vzpierač
- Juraj Tomaga (* 1977), diplomat
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Oficiálna stránka mesta Námestovo [online]. [Cit. 2011-07-16]. Dostupné online. Archivované 2011-07-24 z originálu.
- ↑ a b Rusnák, M., Kollár, D.: Orava na starých pohľadniciach. DAJAMA, Bratislava, 2010, 95 s.
- ↑ a b c Stránka mesta Námestovo[nefunkčný odkaz]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Námestovo
