Mitanni

Staroveký Blízky východ v roku 1400 pred Kr.

Mitanni známe Asýrčanom ako Chanigalbat a Egypťanom ako Naharin a Metani, bolo kráľovstvo, ktoré sa kedysi rozprestieralo od dnešného severného Iraku cez Sýriu až do Turecka.

Hlavným mestom Mitanni bolo Vaššukanni, ležiace na prameňoch rieky Habur (prítok Eufratu). Názov Vaššukanni je podobný kurdskému slovu baškani, pričom baš znamená „dobrý“ a kanî znamená „studňa“ alebo „zdroj“. A tak sa význam tohto slova prekladá ako „zdroj dobra“ alebo aj ako „zdroj bohatstva“.

Hoci dnes už je Mitanni do značnej miery zabudnuté, vo svojej dobe patrilo medzi najväčšie národy.

História

Prví ľudia v tomto regióne boli identifikovaní ako migrujúci Indo-Iránci alebo Indo-Árijci a dokonca boli spájaní so semitskými Hyksósmi, ale o ich etnickej príslušnosti sa naďalej vedú diskusie. Historici sa ich pokúšali stotožniť s jednou alebo druhou skupinou na základe mien božstiev vzývaných v zmluve s Chetitmi, ale Indoárijci aj IndoIránci, ktorí kedysi boli súčasťou tej istej migračnej skupiny zo Strednej Ázie, uctievali rovnakých indických bohov, ako boli napr. Indra, Mitra a Varuna.

Predpokladá sa, že vládnucou triedou Mitanni boli bojovníci známi ako Maryannu. Obyvatelia tohto kráľovstva hovorili churritčinou, čo bol neindeurópsky jazyk rozšírený na severe dnešnej Sýrie a na východe dnešného Turecka. Chetiti označovali týchto ľudí ako Churi a ich územie ako krajinu Churriov.

Existuje len málo záznamov o obyvateľoch tohto kráľovstva. Ale korešpondencia medzi kráľmi Mitanni a kráľmi Asýrie a Egypta (tzv. Amarnské listy) potvrdzuje, že išlo o prosperujúci národ, ktorý prekvital v období medzi rokmi 1500 a 1240 pred Kristom. Vyspelosť a význam tohto kráľovstva dokladuje aj zmluva medzi Mitanmi a Chetitmi alebo najstaršia príručka na výcvik koní na svete. V období svojho vrcholného rozvoja bolo Mitanni tak silné, že patrilo medzi vtedajšie hlavné veľmoci, ako bol Egypt, Chetiti, Babylónia a Asýria.

Počnúc 14. storočím pred Kristom však asýrske vpády oslabili kráľovstvo Mitanni, pretože asýrsky kráľ Aššur-uballit I. (r. 1365 – 1330 pred Kristom) anektoval významné územia. Mitanni oslabili aj vnútorné spory o nástupníctvo medzi jednotlivými kráľovskými rodinami, čo spravilo z tohto kráľovstva ľahkú korisť pre Chetitov. Tí pod vedením kráľa Šuppiluliuma I. (asi 1344 – 1322 pred Kristom) deportovali veľké časti domáceho obyvateľstva a nahradili ich vlastným.

Asýrsky kráľ Adad-nirári I. (približne 1307 – 1275 pred Kristom) taktiež obsadil tento región a opäť deportoval časti obyvateľstva a nahradil ho asýrskymi poddanými. Jeho syn a nástupca Salmanasar I. dokončil dobytie Mitanni v toku 1250 pred Kristom. Jeho syn Tukulti-Ninurta I. porazil v roku 1245 pred Kr. Chetitov v bitke pri Nihriji, čím ich eliminoval ako regionálnu mocnosť a definitívne začlenil kráľovstvo Mitanni do Asýrskej ríše.