Preskočiť na obsah

Melchiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Melchiti je označenie pre príslušníkov chalcedónskeho vyznania v Sýrii a Egypte (väčšina obyvateľstva týchto území bola monofyziti[1]). Väčšinou šlo o grécke obyvateľstvo miest (kde ale nemuselo tvoriť väčšinu). V období, keď Arabi obsadili tieto pôvodne byzantské územia mali melchiti určité výsady a ich komunity boli považované za byzantské enklávy.[2] Melchiti prestali dosť skoro používať gréčtinu a osvojili si arabčinu, prestali sa tiež považovať za Grékov, na rozdiel od jazykovo poturčených Karamanlidov.

Slovo melchiti doslova znamená cisárovi, cisárski (prívrženci), keďže sa pridŕžali vierovyznania chalkedónskeho snemu, teda boli tej istej viery ako byzantský cisár. (Koreň m-l-k v semitských jazykoch znamená kráľ, cisár.)[3] Dnes sa označenie melchiti používa pre gréckokatolíkov na Blízkom Východe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MELCHITES. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1332.
  2. Melkité. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 311.
  3. Andrej ŠKOVIERA: História melchitskej gréckokatolíckej cirkvi [online]. . Dostupné online.
  • Adolphe d'Avril, Les Grecs Melkites. Etude historique, in Revue de l'Orient chrétien, 3e année, 1898.