Preskočiť na obsah

Lev I. (pápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lev I. Veľký
rímsky biskup
Lev I.
Funkcie a tituly
Pontifikát
29. september 440 – 10. november 461
Predchodca Sixtus III. Hilarius Nástupca
Biografické údaje
Narodenieasi 400
Toskánsko
Úmrtie10. november 461
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba29. september 440
Svätec
Sviatok10. november
V cirkváchrímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev
Patrónhudobníkov, spevákov, organistov
Atribútytiara, pápežský kríž, knih
Odkazy
Spolupracuj na Commons Lev I.
Kompletný zoznam pápežov

Svätý Lev I. (lat. Leo Primus) (* asi 400, Toskánsko – † 10. november 461, Rím) bol taliansky duchovný a 45. pápež (v období rokov 440 – 461).

Pred zvolením za pápeža

[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum ani miesto jeho narodenia nie sú jednoznačné; v súvislosti s dátumom je všeobecne prijímaný rok 400 a ako miesto narodenia sa udáva Toskánsko.

Už za svojich predchodcov Celestína I. a Sixta III. bol diakonom a predpokladá sa, že v rímskom duchovenstve zaujímal významné postavenie. Pôsobil ako pápežský vyslanec a na svojej misii v Galii ho zastihla správa o svojom zvolení za pápeža.

Lev I. zaujíma významné postavenie nielen v cirkevných ale i v svetských dejinách. Ako duchovný bol horlivým zástancom viery a jej rozširovateľom. Je doložené, že ešte pred svojím zvolením udržiaval písomný styk s cirkevným otcom Cyrilom Alexandrijským.

Na pápežskom stolci

[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeho pontifikátu sa uskutočnil chalcedónsky koncil (zvolaný cisárom Marcianom), ktorého jedným z výsledkov bolo, na základe dogmatického listu Leva I., prijatie tzv. chalkedonského vyznania viery. Na jeho základe bola uzákonená dogma o Božskom vtelení Ježiša Krista. Pápež v liste napísal, že Ježiš Kristus je jedna osoba, Slovo Božie, v ktorom sú trvalo spojené obe prirodzenosti Krista: božská a ľudská. Údajne po podaní výkladu otcovia koncilu zvolali, že ústami pápeža prehovoril samotný svätý Peter (Petrus per Leonem locutus est).

Lev I. sa veľmi zasadzoval o primát Ríma v otázke cirkevných dogiem. Za rozhodujúci zdroj vieroučných prikázaní považoval Boha a Sväté písmo. Veľký význam prikladal pápež upevňovaniu kresťanstva v Španielsku, Galii a v Ilýrii. Lev I. je autorom viac ako stovky listov a deväťdesiatich šiestich kázní, v ktorých hlavnou témou je riešenie dogmatických sporov a poukazovanie na pápežovu autoritu ako nástupcu prvého pápeža sv. Petra.

V dejinách sa pozitívne zapísal i ako svetská osobnosť. Keď v roku 452 vyplienili Miláno kočovní Huni a obrátili svoje ťaženie na juh, Lev I., na prianie cisára Valentiniana III., vyšiel proti nim v ústrety. Neďaleko Mantovy prišlo k historickému stretnutiu pápeža s hunským vodcom Attilom. Pápežovi sa podarilo Attilu (za veľké výkupné) presvedčiť, aby Rím ušetril od plienenia. Nedokázal však zabrániť skaze Ríma pri vpáde Vandalov v roku 455. Svojím pričinením však dokázal presvedčiť ich vodcu Geisericha, aby obyvateľov Ríma ušetril na životoch.

Zomrel 10. novembra 461 v Ríme, kde bol aj v Konštantínovej bazilike pochovaný. Za svoje zásluhy o blaho cirkvi bol vyhlásený za svätého a v roku 1754 bol prehlásený učiteľom cirkvi. Spolu s neskorším pápežom Gregorom I. (590 – 604) je jediným z pápežov, ktorému sa dostal prívlastok Veľký.

Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom - WGA21629 (Francesco Solimena, Pinacoteca di Brera)

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Stretnutie pápeža Leva I. s hunským vodcom Attilom pôsobivo zachytil na svojej rovnomennej freske (Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom) renesančný umelec Raffaelo Santi v roku 1514. Maľba, vytvorená na objednávku Júliusa II., však bola dokončená až po jeho smrti. Lev I., idúci na koni, na maľbe však má portrétne črty svojho renesančného menovca, pápeža Leva X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • M. Collins, Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4
  • J. Kadlec, Dějiny katolické církve I., Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Sixtus III.
Pápežský znak Pápež
Lev I.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Hilarius