Krajná Poľana
| Krajná Poľana | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 326 m n. m. |
| Súradnice | 49°21′54″S 21°41′18″V / 49,3650°S 21,6884°V |
| Rozloha | 2,94 km² (294 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 227 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 77,21 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1599[3] |
| Starosta | Jozef Feciľak[4] (SMER-SD) |
| PSČ | 090 05 |
| ŠÚJ | 527432 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| E-mailová adresa | krajnapolana@centrum.sk |
| Telefón | 054 75 93348 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Krajná Poľana | |
| Webová stránka: krajnapolana.webnode.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krajná Poľana (do roku 1927 Poľana) je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb a vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]- Erb obce
V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kôň v rovnakej zbroji so zlatým postrojom. V zlatom sedle strieborne odetý rytier drži v ľavici striebornú šabľu so zlatou rukoväťou.
Základom erbu je sediaci jazdec na sivkovi. Motív erbu pravdepodobne vychádza z rodového erbu neidentifikovateľného vlastníka. Erb vznikol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik.
- Vlajka obce
Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/7), bielej (2/7), modrej (1/7), žltej (2/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom dňa 15. marca 2000 a je registrovaný v heraldickom registri SR pod číslom HR: K-153/2000[5]
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Nadmorská výška 330 m stred obce, 320 – 507 v chotári. Krajná Poľana leží v severnej časti Nízkych Beskýd pri ústí riečky Bodružalíka do Ladomírky. Mierne členitý povrch zväčša odlesneného chotára tvoria flyšové súvrstvia.
V obci, ktorá patrí do územia Laboreckej vrchoviny, je od 17. septembra 2009 vyhlásené Ministerstvom životného prostredia "Chránené vtáčie územie", ktoré má zabezpečiť podmienky pre prežitie a rozmnožovanie vtákov európskeho významu.[6]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1618 – Polona alias Polianka Krainaj
- 1773 - Krajná Polyana, Krajna Polana
- 1786 - Polyana, Krajna-Polyana
- 1808 - Krajna-Polyána, Krajná Polana
- 1863 - Krajnapolyana
- 1873–1882 - Krajnapolyánka
- 1888–1902 - Krajnópolyana
- 1907–1913 - Ladomérmező
- 1920 - Poľana
- 1927 - Krajná Poľana
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla 1573-1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1712 sa vyľudnila útekom poddaných
- 1787 mala 14 domov a 98 obyvateľov
- 1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov
- Počty obyvateľov sú podľa štatistických výkazov sčítaní od 1869
- 1869 – 88
- 1940 – 305
- 1970 – 333
V polovici 19. storočia vysťahovalectvo. Do 1. svetovej vojny bolo v obci iba 10 drevených domov, v každom z nich žili 2-3 rodiny.
Za prvej ČSR pracovali obyvatelia v lesoch a na miestnej píle, chodievali na sezónne poľnohospodárske práce na veľkostatky do južných oblastí Slovenska. V roku 1907 bratia Tonetovci postavili v dedine pílu, ktorú v roku 1936 odkúpil Ladislav Vančura a nazval ju Párna píla veľkostatku L. Vančuru a spol. V roku 1929 do obce prišiel prvý učiteľ Anton Komanický.
Za druhej svetovej vojny počas prechodu frontu bola väčšia časť obce zničená, po oslobodení obnovená, vyznamenaná Radom červenej hviezdy.
Väčšina obyvateľov pracovala do konca 90. rokov 20. storočia v miestnom závode Piloimpregna. Značná časť obyvateľov vo Svidníku a Stropkove.
Pôdu obrábali do začiatku 70. rokov 20. storočia súkromne hospodáriaci roľníci. Po tomto období leso-poľnohospodárky podnik. Po prevrate, po roku 1990 väčšia časť pôdy je neopracovaná.
Pôvodnými osídlencami boli najmä pastieri oviec, kôz a dobytka, drevorubači a neskôr aj výrobcovia poľnohospodárskeho náradia a tkáči.
Staré a inojazyčné názvy obce a obyvateľské mena
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný názov – Hunkovská Poľana – svedčí o tom, že ju pôvodne vybudovali na poľane v susedstve Hunkoviec, neskôr bola premenovaná prívlastkom „krajná“, z čoho môžeme usudzovať, že ju spravovali krajníci.
Dejiny administratívneho začlenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Šarišská župa, okres Svidník, kraj Prešov do 1960
- okres Bardejov (1960 – 1968)
- od 1968 okres Svidník, Východoslovenský kraj
- Od 90. rokov 20. storočia okres Svidník Prešovský samosprávny kraj
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1924-1925. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny. Zariadenie interiéru pochádza z doby vzniku chrámu s výnimkou malého barokového oltárika z druhej polovice 18. storočia s obrazom ľudovej Piety, ktorý pochádza z pôvodného dreveného kostola. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s malou cibuľou.[7]
-
Chrám narodenia presvätej Bohorodičky
.jpg)
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny tvorí súčasť obecného cintorína a je na ňom 23 hrobov. Je tu pochovaný 1 ruský a 37 neznámych rakúsko-uhorských vojakov, ktorí padli na území obce v roku 1914. Vojenské hroby sú označené a udržiavané. JNachádza sa tu aj hrob 32-ročného baróna kpt. Ladislava Faitha.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- František Gibala (* 1912 - † 1987), akademický sochár
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zápis v dokumente Registrum Restantiomis Domorum Com. Sarosiensis.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register Slovenskej republiky, IV. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica Slovenska 2005, str. 116-117
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. septembra 2009
- ↑ Krajná Poľana - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 86.
- DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
- DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
- Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
- SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
- SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
- SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
- ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
- Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krajná Poľana
