Julius Müller
| Julius Müller | |
| nemecký protestantský teológ | |
 | |
| Narodenie | 10. apríl 1801 Brieg, Pruské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 27. september 1878 (77 rokov) Halle (Saale), Pruské kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Commons |  Julius Müller |
Julius Müller (* 10. apríl 1801, Brieg, Pruské kráľovstvo – † 27. september 1878, Halle an der Saale, Pruské kráľovstvo) bol nemecký protestantský teológ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Julius Müller sa narodil 10. apríla 1801 v pruskom meste Brieg (dnešné poľské mesto Brzeg). Pochádzal z rodiny protestantského pastora Karla Daniela Müllera a jeho manželky Juliane. Jeho starším bratom bol významný nemecký historik, archeológ a klasický filológ Karl Otfried Müller (1797 – 1840), jeho mladší brat, Eduard Müller (1804 – 1875), bol zas uznávaným pedagógom a filológom.
Julius Müller študoval právo a následne protestantskú teológiu na univerzitách vo Vroclave, Göttingene a Berlíne.
V roku 1825 sa stal farárom v dolnosliezskej obci Schönbrunn (dnes poľská obec Strużyna).
V roku 1831 sa habilitoval na univerzite v Göttingene, začal prednášať praktickú teológiu a pedagogiku a súčasne pôsobil ako univerzitný kazateľ. V roku 1834 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora.
V roku 1835 sa stal profesorom dogmatiky na univerzite v Marburgu. V akademickom roku 1838/1839 bol dokonca jej rektorom.[1]
Od roku 1839 sa jeho novým pôsobiskom už natrvalo stala univerzita v Halle an der Saale.
Müller bol vplyvným stúpencom tzv. Pruskej evanjelickej únie. V roku 1846 sa podieľal na sformulovaní jej teologických pilierov. Müller napokon aj vo svojom spise Die evangelische Union, ihr Wesen und göttliches Recht [Evanjelická únia, jej podstata a božské právo] z roku 1854 dokázal, že luteránska dogmatika je v principiálnych otázkach v súlade s kalvínskou vieroukou.
V septembri roku 1848 bol Müller jedným zo zakladajúcich členov tzv. Deutscher Evangelischer Kirchentag.[2]
V roku 1850 založil Müller spolu s Augustom Neanderom (1789 – 1850) a Karlom Immanuelom Nitzschom (1787 – 1868) odborný teologický časopis Deutsche Zeitschrift für christliche Wissenschaft und christliches Leben[3] (existoval do roku 1861), ktorý sa de facto stal tlačovým orgánom tzv. Vermittlungstheologie, nemeckého protestantského teologického smeru 19. storočia, ktorého cieľom bola pozitívna teologická reflexia moderných prírodných a historických vied a súčasnej filozofie.[4]
Müller však zaiste nebol vyhraneným stúpencom Vermittlungstheologie, pretože zároveň sympatizoval s charizmatickým pietistickým hnutím Erweckungsbewegung, ku ktorému ho priviedol jeho dobrý priateľ a kolega August Tholuck.
Müller sa vo svojom azda najvýznamnejšom diele Die christliche Lehre von der Sünde [Kresťanská náuka o hriechu] vyprofiloval ako odporca (teologického) liberalizmu, pretože ľudské úsilie o (absolútnu) autonómiu chápal ako príčinu a počiatok hriechu.
Julius Müller zomrel 27. septembra 1878 v Halle an der Saale.
Výber z diela
[upraviť | upraviť zdroj]- Über den Gegensatz des Protestantismus und des Catholicismus.
- Die christliche Lehre von der Sünde.
- Das Verhältniß der dogmatischen Theologie zu den antireligiösen Richtungen der gegenwärtigen Zeit.
- Die erste Generalsynode der evangelischen Landeskirche Preußens.
- Das christliche Leben.
- Die evangelische Union, ihr Wesen und göttliches Recht.
- Dogmatische Abhandlungen.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KÖGEL, Rudolf. Müller, Julius. In: Allgemeine Deutsche Biographie. Band 22. Leipzig: Duncker & Humblot, 1885. S. 638 – 641. (dostupné online)
- KÄHLER, Martin. D. Julius Müller Der Hallische Dogmatiker: Gest. 27 September 1878. 1878.
- SCHULTZE, Leopold. Julius Müller. Mittheilungen aus seinem Leben. Bremen: 1879.
- GRAF, Friedrich Wilhelm. Art. Müller, Julius. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 6. 1993. S. 275 – 294.
- MEHLHAUSEN, Joachim. Müller, Julius. In: Theologische Realenzyklopädie 23. 1994. S. 394 –399.
- AXT-PISCALAR, Christine. Müller, Julius. In: Neue Deutsche Biographie. Band 18. Berlin: Duncker & Humblot, 1997. ISBN 3-428-00199-0. S. 326 – 327. (dostupné online).
- WILLI, Hans-Peter. Unbegreifliche Sünde. „Die christliche Lehre von der Sünde“ als Theorie der Freiheit bei Julius Müller (1801 – 1878). Berlin: Walter de Gruyter, 2003. ISBN 3-11-017742-0. (dostupné online)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LASALLE, Ferdinand. Rektoratsreden im 19. und 20. Jahrhundert – Online-Bibliographie - Julius Müller [online]. www.historische-kommission-muenchen-editionen.de, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online.
- ↑ https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/Zur_Geschichte_des_Deutschen_Evangelischen_Kirchentages.pdf
- ↑ KOTHE, Jochen. DigiZeitschriften: Inhaltsverzeichnis [online]. www.digizeitschriften.de, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ http://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803115514391
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- https://portal.dnb.de
- http://www.catalogus-professorum-halensis.de
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julius Müller (Theologe) na nemeckej Wikipédii.