Preskočiť na obsah

John Quincy Adams

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
John Quincy Adams
John Quincy Adams
John Quincy Adams, podpis (z wikidata)
6. prezident USA
V úrade
4. marec 1825 – 4. marec 1829
ViceprezidentJohn C. Calhoun
Predchodca James Monroe Andrew Jackson Nástupca
Biografické údaje
Narodenie11. júl 1767
Braintree, Massachusetts, USA
Úmrtie23. február 1848 (80 rokov)
Washington D.C., USA
Politická stranademokratický republikán
Profesiaprávnik
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJohn Quincy Adams
(multimediálne súbory)

John Quincy Adams (* 11. júl 1767, Braintree, Massachusetts, USA – † 23. február 1848, Washington D.C., USA) bol americký štátnik, politik, diplomat, právnik a diárista, ktorý bol v rokoch 1825 až 1829 šiestym prezidentom Spojených štátov. Predtým pôsobil ako ôsmy minister zahraničných vecí Spojených štátov v rokoch 1817 až 1825. Počas svojej dlhej diplomatickej a politickej kariéry pôsobil ako veľvyslanec a tiež ako člen Kongresu Spojených štátov, kde zastupoval Massachusetts v oboch komorách. Bol najstarším synom Johna Adamsa, ktorý bol v rokoch 1797 až 1801 druhým prezidentom Spojených štátov, a prvej dámy Abigail Adamsovej. Pôvodne bol rovnako ako jeho otec federalista, voľby do prezidentského úradu vyhral ako člen Demokraticko-republikánskej strany a neskôr, v polovici 30. rokov 19. storočia, sa pridal k strane Whigov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách. Je absolvent Harvardovej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone v Massachusetts[1].

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.

Od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) bol senátorom v Massachusetts a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil. Čoskoro na to vystúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.

V rokoch 18091814 bol veľvyslancom v Rusku.
V rokoch 18141815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812.[2]
Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku.
Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa.[2] Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida. Vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu,[2] ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.

Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).[chýba zdroj]

Voľby v roku 1828 však dopadli tentokrát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol aj detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams aj tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jacksonovi takmer žiadnu šancu.[chýba zdroj]

No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravilo. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.

Od roku 1831 až do smrti bol členom Snemovne reprezentantov,[2] neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834[3]. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci. Súd rozhodol, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.

Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrel[4]. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SCHÄFER, Peter. Prezidenti USA: od George Washingtona po Billa Clintona. Praha : [s.n.], 1995. 538 s. Ďalej len Schäfer. ISBN 80-204-0499-6. S. 77-78.
  2. a b c d Adams, John Quincy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
  3. RICHARDS, Leonard L. The Life and Times of Congressman John Quincy Adams. Oxford : [s.n.], 1986. ISBN 0-19-504026-0. S. 48. (anglicky)
  4. Schäfer S. 83

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]