Godfried Danneels
Godfried Danneels | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný arcibiskup Mechelen-bruselský | ||||||||
| ||||||||
Štát pôsobenia | Belgicko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Arcibiskup Mechelen-bruselský a prímas Belgicka | ||||||||
1979 – 2010 | ||||||||
| ||||||||
Biskup antverpský | ||||||||
1977 – 1979 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 4. jún 1933 Kanegem, Belgicko | |||||||
Úmrtie | 14. marec 2019 (85 rokov) Mechelen, Belgicko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 17. august 1957 (24 rokov) Bruggy Emiel-Jozef De Smedt biskup bruggský | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 4. november 1977 (44 rokov) Pavol VI. | |||||||
Konsekrácia | 18. december 1977 (44 rokov) Anvers | |||||||
Svätiteľ | Leo Jozef Suenens prímas Belgicka | |||||||
Spolusvätitelia | Emiel-Jozef De Smedt biskup bruggský Jules Victor Daem emeritný biskup antwerpský Jean Huard biskup tournaiský Guillaume Marie van Zuylen biskup lutyšský | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 2. február 1983 (49 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Stupeň | katdinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | Sant'Anastasia al Palatino | |||||||
Odkazy | ||||||||
Godfried Danneels | ||||||||
Godfried Danneels (* 4. jún 1933, Kanegem, Belgicko – † 14. marec 2019, Mechelen[1]) bol belgický kardinál, emeritný arcibiskup Mechelen-Brusel a emeritný prímas Belgicka.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa vo flámskej obci Kanegem. Študoval na Katolíckej univerzite v Leuvene a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Počas štúdií bol v roku 1957 vysvätený za kňaza v rodnej obci. Neskôr sa venoval akademickej a pedagogickej činnosti. Ako odborník na liturgiku zavádzal vo svojej krajine liturgické reformy súvisiace so závermi Druhého vatikánskeho koncilu.
V roku 1977 ho pápež Pavol VI. vymenoval za antverpského biskupa. Vysviacku prijal 18. decembra 1977 z rúk belgického prímasa Suenensa. Takmer presne o dva roky vystriedal kardinála Suenensa a stal sa metropolitným arcibiskupom Mechelen-Brusel a prímasom Belgicka. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Leuvene a belgickým vojenským biskupom.[2] Po svojom nástupe do úradu belgického prímasa sa postupne stal rešpektovanou autoritou v belgickej spoločnosti aj v cirkvi. V súlade s tradíciou tzv. kardinálskych diecéz (diecézy, ktorých biskupi sa tradične menujú za kardinálov), medzi ktoré patrí aj Mechelen-Brusel, ho pápež Ján Pavol II. 2. februára 1983 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom Sant'Anastasia al Palatino. Kardinál Danneels bol blízky belgickej kráľovskej rodine, vykonával pre jej členov krstné, sobášne a pohrebné obrady. Zúčastnil sa ako kardinál-volič konkláve v rokoch 2005 aj 2013. V konkláve v roku 2005 bol spomínaný ako papabile.[3]
Kánonický vek, v ktorom je povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu z úradu, dosiahol v roku 2008. Pápež Benedikt XVI. ju prijal až v roku 2010.[4]
Názory
[upraviť | upraviť zdroj]Kardinál Danneels bol považovaný za centristického a niekedy až liberálne zmýšľajúceho kardinála. V druhej polovici pontifikátu Jána Pavla II. sa názorovo vzdialil od Vatikánu najmä kvôli svojim názorom na synodalitu a kolegialitu v cirkvi v protiklade s centralistickou orientáciou Vatikánu.[5]
Bol zástancom ekumenizmu a podporovateľ Komunity z Taizé. Podporoval právnu definíciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia.[6] Otvorene vystupoval proti zavedeniu možnosti eutanázie v Belgicku.
Belgická cirkev pod jeho vedením sa tiež nevyhla škandálom súvisiacim so sexuálnym zneužívaním mladistvých. Kardinál Danneels sa niekoľkokrát na rôznych úrovniach bránil pred obvineniami z nečinnosti alebo zo zamlčovania takýchto skutočností. Najznámejší je prípad biskupa z Brugg Rogera Vangheluwe, ktorý sexuálne zneužíval svojich maloletých synovcov. Kardinál sa o tejto skutočnosti dozvedel v roku 2010 niekoľko dní pred vypuknutím aféry a nekonal vo veci iniciatívne, čo veľmi poškodilo jeho reputáciu.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ AROCHO ESTEVES, Junno. Belgian Cardinal Godfried Danneels dies at 85 [online]. National Catholic Reporter, 2019-03-14, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Cardinals Created by John Paul II (1983) [online]. . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Papabile: The men who might be Pope [online]. 199-12-11. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 18.01.2010 [online]. 2010-1-18. Dostupné online. (taliansky)
- ↑ Possible successors to John Paul II vary widely in background, views [online]. Reuters, 2005-4-3. Dostupné online. |jazyk = anglicky
- ↑ WINTERS, Michael Sean. Cardinal Danneels on same-sex marriage [online]. 2013-6-10. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ 2015-9-16. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Godfried Danneels