Preskočiť na obsah

Enheduanna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Enheduanna, vysoká kňažka Nannu
Enheduanna, vysoká kňažka Nannu
Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
Periféria Mezopotámie
Mestá (výber)
Vládcovia
Jazyk, kultúra, náboženstvo

Enheduanna, Enheduana, En-hedu-ana bola entu (najvyššia) kňažka boha mesiaca Nannu (Sína) v sumerskom mestskom štáte Ur za vlády svojho otca Sargona Akkadského (r. cca 2334 - cca 2279 pred Kr.)[1]. Pravdepodobne to bol jej otec, kto ju vymenoval za vodcu náboženskej skupiny v Ure, aby upevnila väzby medzi akkadským náboženstvom svojho otca a pôvodným sumerským náboženstvom.

Enheduanna bola oslavovaná ako najstaršia známa menovaná autorka vo svetových dejinách, keďže vo viacerých dielach sumerskej literatúry, ako napríklad v Povýšení Inanny, vystupuje ako rozprávačka v prvej osobe. V iných dielach, ako napríklad v Sumerských chrámových hymnoch, môže byť označená za ich autorku. Medzi modernými asýriológmi sa však na základe lingvistických a archeologických poznatkov vedú značné diskusie o tom, či skutočne napísala alebo skomponovala niektoré zo znovuobjavených diel, ktoré sa jej pripisujú. Okrem toho jediné rukopisy diel, ktoré sa jej pripisujú, napísali pisári v Prvej babylonskej ríši šesť storočí po jej živote, a to v novšom dialekte sumerského jazyka, než akým by hovorila ona. Títo pisári jej mohli diela pripísať ako súčasť legendárnych rozprávaní o dynastii Sargona Akkadského v neskorších babylonských tradíciách.

Kultúrna pamiatka na Enheduannu a diela, ktoré sa jej pripisujú, sa stratili nejaký čas po zániku Prvej babylonskej ríše. Jej existenciu po prvýkrát znovuobjavila moderná archeológia v roku 1927, keď sir Leonard Wooley pri vykopávkach v Giparu v starovekom meste Ur našiel alabastrový disk s jej menom, spojením so Sargonom Akkadským a povolaním, ktoré bolo vyryté na zadnej strane. Odkazy na jej meno sa neskôr objavili vo vykopávkach sumerskej literatúry, čo iniciovalo skúmanie jej možného autorstva týchto diel. Archeologické znovuobjavenie Enheduanny vzbudilo v modernej dobe značnú pozornosť a vedeckú diskusiu súvisiacu s jej potenciálnym pripisovaním ako prvej známej autorke so známym menom. Značnú pozornosť jej venoval aj feminizmus a diela, ktoré sa jej pripisujú, sa skúmali aj ako raná predchodkyňa klasickej rétoriky. Anglické preklady jej diel inšpirovali množstvo literárnych adaptácií a stvárnení.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Black, Jeremy; Cunningham, Graham; Robson, Eleanor; Zólyomi, Gábor (2006). The Literature of Ancient Sumer. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-929633-0.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enheduanna

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Enheduanna na anglickej Wikipédii.