Doketizmus

Doketizmus (gr. δοκεῖν/δόκησις dokeo/dokein – zdať sa, javiť sa) je podľa oficiálnej cirkevnej náuky heretickým učením 1. storočia po Kr., ktoré popieralo pravosť Kristovho vtelenia. Je to názor, že telo a utrpenie Ježiša Krista bolo len zdanlivé, nie reálne.

Doketizmus je v podľa kresťanskej cirkvi náuka, podľa ktorej mal Kristus počas svojho pozemského života iba zdanlivé ľudské telo, preto jeho utrpenie na kríži nebolo skutočné. Doketizmus popiera historickú skutočnosť Ježišovho života a považuje telo, a vôbec hmotu, za veci, ktoré sú v rozpore s Bohom . Doketizmus zastávali mnohí gnostický učitelia. Z hľadiska kresťanskej vierouky je to však učenie chybné – heréza. Viera v Ježiša, ktorý by nebol skutočným človekom, by nemohla byť posilou v úzkostiach, v utrpení a smrti. Ježiš by bol teda symbolom skutočnosti, ktorej vzťah k človeku by bol neistý. Doketizmus bol jednoznačne odmietnutý na prvom Nicejskom koncile v roku 325 a je považovaný za heréziu katolíckou cirkvou, ortodoxnou cirkvou a mnohými ďalšími.

História

Podľa väčšiny doktrín sa obyčajne definuje ako „gnostický“ taktiež odrážajúci doketický postoj. Doketizmus však vôbec nie je identický s gnosticizmom. V súčasnosti sa doketizmus chápe nie ako jasne definovateľná skupina, ale skôr ako postoj, zdieľaný rôznymi jednotlivcami a hnutiami pri vzniku kresťanstva. Prvýkrát sa slovo doketae vyskytuje v liste Serapiona, biskupa z Antiochie (190-203), kresťanskej obci v Rhossose, kde vznikli problémy okolo verejného čítania apokryfného Petrovho evanjelia. Serapion ho najprv povolil, pretože bolo údajne napísané Šimonom Petrom. Nepoznajúc charakter knihy predpokladal, že by bolo prijateľné, ak by ho Peter sám napísal. Skoro ho však zakázal, pretože na toto evanjelium boli uvrhnuté pochybnosti o autenticite spisu, čo viedlo Serapiona k tomu, aby si ho sám prečítal. Potom ako si „toto evanjelium vypožičal od tých, ktorí ho používali, totiž od nástupcov zakladateľov onej herézie, ktorých nazývame dokéti“ si uvedomil, že toto evanjelium bolo vnímané ako hereticky nesprávny výklad, konkrétne, že niektoré pasáže v evanjeliu mohli byť použité na podporu doketickej christológie(cit. Ehrman). Preto sa obidve, apoštolská cirkev a raná cirkev vyhýbali doketizmu pre jeho heretické popretie Ježišovej ľudskosti.

Druhy doketizmu

Doketizmus ako taký odmieta skutočnosť Kristovho utrpenia a smrti. Boli rozšírené dve formy presvedčenia. Niektorí doketisti tvrdili, že Kristus bol celkom božský, že nemohol byť človekom. Ako Boh nemohol mať materiálne telo ako ostatní z nás, ako božská bytosť nemohol v skutočnosti trpieť ani zomrieť. Z toho pochádza názor, že Ježiš nebol v skutočnosti človek z mäsa a kostí, ale sa tak len javil (dokeo). Pre týchto doketistov bol Kristus duch.

Iní doketisti sa odklonili trochu iným smerom. Pre nich bol Ježiš skutočný človek, z mäsa a kostí. Ale Kristus bola oddelená osoba, božská bytosť, ktorá ako Boh nemohla okúsiť bolesť a smrť. Božský Kristus vstúpil, v podobe holubice, do Ježiša pri krste, a potom mu dal moc robiť zázraky a šíriť učenie, až do konca. Predtým ako Ježiš zomrel (božská bytosť nemohla zomrieť), Kristus ho opustil navždy. To bol dôvod, prečo Ježiš na kríži vykríkol: „Bože môj, bože môj, prečo si ma opustil?“ (Marek 15:34) Pre týchto doketistov, Boh opustil Ježiša, opätovným vystúpením do nebies, nechajúc človeka Ježiša zomrieť na križi.

Ježišova ľudská prirodzenosť

Existuje množstvo tvrdení, ktoré hovoria o Ježišovej ľudskej prirodzenosti, začínajúc od jeho narodenia až po jeho pochovanie. Napríklad: Ježiš sa nachádzal v Máriinom lone, na rovnakom mieste ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť (Lukáš 1:31). Počas detstva, Ježiš ako väčšina detí, „rástol a mocnel, plný múdrosti...“ (Lukáš 2:40). Ďalšie popisy v Ježišovej dospelosti potvrdzujú jeho ľudskosť: „po štyridsiatich dňoch a nociach vyhladol“ (Matúš 4:2). Na to isté poukazujú výjavy predchádzajúce jeho zatknutiu: „modlil sa, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“ (Lukáš 22:44). Utrpenie Ježiša Krista vyvrcholilo jeho smrťou na kríži, tak sa naň odvolávajú všetky štyri kánonické evanjeliá.Neskoršia Ježišova smrť v tomto ponímaní len potvrdzuje jeho ľudskú prirodzenosť.

Zoznam kresťanskej literatúry obsahujúci doketické prvky

• Prvé zjavenie Jakubove
• Petrove evanjelium
• Zjavenie Petrove – najvýraznejšia obhajoba doketickej christológie
• Melchizedech – časť 4,7-5,11 je zameraná proti doketizmu
• Filipove evanjelium
• Judášove evanjelium
• Skutky Jánove

Nekresťanská literatúra obsahujúca doketické prvky

Korán, Súra 4: 157-158

Literatúra

• DUS, Jan Amos, ed.; POKORNÝ, Petr, ed. Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. 461 s. ISBN 80-7021-839-8.
• Ehrman, Bart D., Lost Christianities: The Battles for Scripture and the Faiths We Never Knew, New York: Oxford University Press 2003.
• Goldstein, R. - Stroumsa, Guy G., The Greek and Jewish Origins of Docetism: A New Proposal, in: Zeitschrift für antikes Christentum 10 (2006) 423-441.
• Hindson, E. - Caner, E., The Popular Encyklopedia of Apologetics: Surveying the Evidence for the Truth of Christianity, Eugene, Harvest House Publishers 2008.
• Komorovský, Ján et al., Religionistika a náboženská výchova: Terminologický a výkladový slovník, Bratislava, F.R. & G. spol. s r.o. 1997.
• Oerter, W.B. - Vítková, Z., Rukopisy z Nag Hammádí 2, Praha, VYŠEHRAD 2009.
• Pavlincová, H. et al., Slovník: Judaizmus, Křesťanství, Islám, Praha, Mladá Fronta 1994.
• Pokorný, P., Píseň o Perle: Tajné knihy starověkých gnostiků, Praha, Mladá Fronta, 1986.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• http://www.newadvent.org/cathen/05070c.htm