Cesta okolo sveta za 80 dní

Cesta okolo sveta za 80 dní
Le tour du monde en quatre–vingts jours
	; Prvé vydanie, z roku 1873
Autor	Jules Verne
Pôvodný jazyk	francúzsky
Krajina vydania	Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania	Pierre-Jules Hetzel
Dátum 1. vydania originálu	30. január 1873
Ilustrátor originálneho vydania	Alphonse-Marie-Adolphe de Neuville,; Léon Benett
Literárny žáner	dobrodružný román
Ďalšie odkazy
Commons	Cesta okolo sveta za 80 dní
	Literárny portál; Francúzsky portál

O iných významoch výrazu Cesta okolo sveta za 80 dní pozri Cesta okolo sveta za 80 dní (rozlišovacia stránka).

Cesta okolo sveta za 80 dní (1873, franc. Le tour du monde en quatre–vingts jours) je dobrodružný román francúzskeho spisovateľa Julesa Verna z jeho cyklu Podivuhodné cesty (franc. Les Voyages extraordinaires).

Dej

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

**Plánovaný rozpis cesty**
Londýn – Suez	vlak a parník	7 dní
Suez – Bombaj	parník	13 dní
Bombaj – Kalkata	vlak	3 dni
Kalkata – Hongkong	parník	13 dní
Hongkong – Jokohama	parník	6 dní
Jokohama – San Francisco	parník	22 dní
San Francisco – New York	vlak	7 dní
New York – Londýn	parník a vlak	9 dní
Spolu		80 dní

Pán Phileas Fogg býval na ulici Seville Row vo štvrti Burlington v Londýne. Pán Fogg bol členom iba Reformného klubu. Pán Fogg prijal nového sluhu Jeana Passepartouta. Za tých pár minút, ktoré Passepartout strávil s Phileasom Foggom, rýchlo preskúmal svojho budúceho pána. Passepartout bol presvedčený, že konečne našiel svoj ideál. Phileas Fogg bol matematicky presný a málovravný človek. Pán Fogg mal každodenný rozvrh služieb od ôsmej hodiny ráno, keď vstával, až do pol dvanástej, keď odchádzal z domu na obed do Reformného klubu. Spať chodil pravidelne o polnoci.

Druhého októbra sa pán Fogg stavil s členmi Reformného klubu, že prejde svet za osemdesiat dní. Do stávky dal sumu dvadsaťtisíc libier. Sluha Jean Passepartout najprv nechápal, čo sa deje, ale napokon sa musel prispôsobiť a začal brať plány pána Fogga vážne. Pán Fogg a jeho sluha prežili na ceste okolo sveta veľa dobrodružstiev. Zoznámili sa s Fixom, ktorý bol agent anglickej polície. Medzitým v Londýne ušiel polícii utečenec, ktorý sa podobal na Fogga, a ktorý ukradol peniaze. Fogg už prešiel Parížom, Turinom a cez Brindis, kde sa nalodil na loď Mongolia, s ktorou prišiel do Suezu. Pán Fogg išiel v Sueze do konzulovej kancelárie, kde si chcel dať do pasu vízum, aby mohol dokázať, že tadiaľ prešiel. Medzitým však Fix rozprával s konzulom a nechcel dovoliť, aby konzul dal Foggovi do pasu vízum, lebo on nemohol nič robiť, pokiaľ bol pas v poriadku. Konzul napokon Foggovi vízum dal. Fogg sa vrátil do svojej kajuty na lodi Mongolia, a ako na každej zastávke, si poznačil do svojho zápisníku príchod do Suezu. Na ceste zo Suezu do Bombaja Passepartout povedal Fixovi viac, ako mal, keďže ho považoval za priateľa a nevedel o tom, že je to agent.

Dvadsiateho októbra sa priplavili do Bombaja, kde vystúpili. V Bombaji nastúpili na vlak, v ktorom cestovalo niekoľko dôstojníkov, civilných úradníkov a obchodníkov. Pán Fogg v osade Kholba zistil, že železničná trať tam končí, pretože nebola dostavaná, ako to písali v novinách. Pán Fogg tam kúpil slona, aby sa mohol prepraviť do Alahabádu, kde trať opäť pokračovala. Fogg a Prešmyk odbočili od rozostavanej trate, aby si skrátili cestu. Na tejto ceste zachránili pani Audu pred istou smrťou. Medzitým zatkli pravého zlodeja Jamesa Granda. Verejná mienka sa zmenila a Fogg, ktorý len nedávno bol v očiach ľudu bankovým lupičom, sa stal tým najstatočnejším gentlemanom na svete. Inšpektor Fix zúril. Fogg prišiel do cieľa o jeden deň neskôr. V Londýne navrhla pani Auda Foggovi manželstvo. Pán Fogg poveril Passepartouta, aby šiel dôstojnému pánovi Samuelovi Wilsonovi zahlásiť svadbu, ktorá sa mala konať na druhý deň. Keď sa Passepartout dozvedel, že je sobota a nie nedeľa, ako si Fogg myslel, bežal mu túto správu ohlásiť. Fogg sa vyrútil na cestu, nastúpil do koča a sľúbil kočišovi 100 libier, ak pôjde čo najrýchlejšie do Reformného klubu. Otvoril dvere, kde sa zdržiavali členovia Reformného klubu a pokojne povedal: „Tu som páni."

Fogg vykonal cestu okolo sveta za osemdesiat dní. Ale ako to bolo možné, že sa taký matematický génius mohol pomýliť o jeden deň? Jednoducho. Bolo to spôsobené posunom času a tým, že vyrazil smerom na východ a nie smerom na západ, kde by jeden deň stratil, ale on tým jeden deň získal. Pán Fogg nemal radosť z výhry, ale z toho, že našiel to, čo hľadal. Ukázalo sa že pán Phileas Fogg cestou okolo sveta nezískal nič, iba šťastie.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Postavy

Phileas Fogg

Phileas Fogg je bohatý anglický džentlmen, žijúci sám v dome na adrese Savile Road 7, Burlington Gardens. Má približne 40 rokov, je vysoký s plavými vlasmi a bradou. Je známy skromným životom, matematickou presnosťou a tým, že nevyjadruje emócie. Často prispieva na charitu alebo dáva almužnu žobrákom na ulici. Jeho majetok činí 40 000 libier (čo činí približne 2 648 577 libier v súčasnosti alebo 3 218 021 eur). Je členom Reformného klubu, v ktorom trávi väčšinu času. Taktiež je hráčom whistu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cesta okolo sveta za 80 dní

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.